Agresivita,spánok a iné "trápenia" II.

Niet nad finty, prežitia-chtivých mamín.

Ahoj, pozorne som si prečítala tvoj príspevok a máš môj obdiv, tak ako všetky maminy sveta. Viem že to s našimi chlapmi (ako ja občas nazývam nášho synátora - naozaj mi občas na neho pomenovanie dieťa nesedí) nie je jednoduche, ale snažím sa aj ja obrniť istou dávkou flegmatizmu, hlavne keď ho chytajú záchvaty zlosti. Nie vždy sa mi darí, ale dá sa.... Som zvedavá na to sedenie u psychologičky, snáď nám dá nejaké rady a usmerní nás správnym smerom, čo a ako ďalej.
No žial masáže na nás neplatia, on sa totiž hýbe pri všetkých činnostiach, aj pri spánku. Skúšala som ich od malička, ale asi to nie je pre neho, začne sa rehotať, kopať a podobne....
Niekedy máme úžasné dni, ani náznak hnevu, len energie stále veľa, ale keď je rozložená správne, tak síce padáme od únavy večer ale psychika je oddýchnutá. No žiaľ sú aj dni, ako napríklad dnes, a nepomohlo nič, akoby robil veci naschvál....
Ale vytešujem sa, že sa počasie pomaličky umúdruje a budeme môcť viac lietať po vonku, možno si aj nejakých kamarátov pohľadáme, kedže väčšinou trávime čas sami....
Takže si držme palce navzájom :-}:-}:-}:-}:-}
Jo a aj ja som z KE

Tak k tým generačným problémom ti môžem napísať hneď - naši dedkovci a babkovci kašlu na malého, nikto mi po pôrode ani pomocť neprišiel, u nás sú naši súrodenci ma prvom mieste, u mňa brat a u muža sestra a ich deti. Navyše ja mám mamu postihnutú, nevládnu a otec sa stará o ňu tak aspoň má výhovorku že sem nemôže prísť - uznávam, aj keď má cez deň opatrovateľku - no ale tiež je to tak že sem nemôže ale ku bratovi zaskočí.... ale to je na dlhu debatu.
Keď malý videl svokru reval ako najatý, už je síce kúštik rozumnejší a nereve ale nejde k nej ani za nič. Oni sem chodia akurát na narodeniny a meniny takže tak.....
Je to aj dosť problém, pretože malý bude mať 2 roky a ešte nebol bez nás ani 10 minút, my ho nemáme kam dať, žiadne že odložíme ku babke....som zvedavá aký to bude mať vplyv keď bude nastupovať do škôlky, bojím sa že bude dosť vážny problém
A čo sa týka môjho manžela - je to pre mňa výhra na celej čiare - lepšia ako výhra miliónov v LOTE - ale žijeme si ako taká malá uzavretá komunitka, nevravím, máme kamarátov, nie veľa ale máme... ale rodinné vzťahy sú na nulovom bode....

Vea a a ostatné maminky,ktoré sa cítite doma osamelo , nemáte kamarátky a máte
jedno dieťa ktoré už lozí alebo chodí má okolo 1 rok poradím Vám ,navštívte
nabližšie materské centrum a zabijete 3 muchy jednou ranou.
-ypadnete z bytu
-nájdete tam určite kamarátku
-vaše dieťa sa zoznámi s kolektívom , vyšantí sa a osmelí sa

Pre dieťa je to úžasná príprava na škôlku a na kolektív a mama tiež nebude sama a môže pokecať o deťoch s ostatnými maminami. Ja v takom super MC pracujem a keď čítam vaše problémy môžem vám návštevu MC všetkým vrele odporučiť. Od nás deti ani nechcú odísť domov,tak im je fajn.

ahojky Mira-Mária...neviem kde v ke bývaš ale na KVP je vraj super materské centrum chodieva tam suseda a je tam velmi spokojná a svoje dve kobylky /4 a 1 rok/ nevidí celý čas ked je tam a pekne sa tam hraju a ona môze v klude a pohode relaxovat a pokecat s maminkami...vrelo to odporuca kazdej mamine...tak hor sa a nájdi niečo lebo na kazdom sídlisku urcite jedno materské centrum je...tak vela stastia