Ako sa držím

Ahojte všetci! Pred nejakou dobou som písala do diskusie o mojom smútku: Je mi nanic. Chcem sa poďakovať všetkým, ktorý ma podržali psychicky, veľmi mi pomohli vaše rady aj povzbudenia. ĎAKUJEM. V prvé dni chodil bývalý za mnou a vyhrážali sa mi veľkou tragédiou, no tvárila som sa, že mi to nič nerobí, no mala som čo robiť, aby som sa nezložila. S dcérkou som bola každý deň, aspoň na pár hodín. To bolo najhoršie. Po 5 dňoch prišiel za mnou s plačom, aby som sa vrátila, že budeme bývať spolu iba kvoli dcere a že si ma nebude všímať. No ja som sa držala a neustúpila od môjho rozhodnutia. Potom sa mi začal zase vyhrážať. Išla som na sociálku a tam som povedala, len pár vecí. Kurátorka mi povedala, aby som ho dala na súd. Ešte som to nechala tak. Zrušila som nájom a oznámila mu, aby sa do 10.4 vysťahoval. Pomohla som mu nájsť aj podnájom. Včera ráno sa do toho zapojila aj jeho sestra a povedala, že sa sním porozpráva. Večer prišiel a povedal, že už mi nebude robiť žiadne problémy. Že sa dohodneme aj na striedaní dcérky (ja viem, že on sa nebude schopný o nu starať a tak verím, že dcérku mi nechá a bude ju navštevovať). No do môjho nového podnájmu on nevkročí. Už si vybavujem maličký byt. Ešte stále mám v sebe strach no nedávam to najavo. Za tieto všetky dni som schudla na 45 kg. Každý deň som sa chodila potajomky vyrevať do kúpelky, na záchod atď. Už dúfam, že moje trápenie sa skončilo. Som rada, že sa mám komu vykecať. STE SUPER a EŠTE RAZ ĎAKUJEM