reklama

Ako sme plávali a hľadali seba.

Pridal/a apolienka dňa 30. 08. 2006 - 15:43

reklama

Ako som už písala, boli sme s Nataškou na týždeň v jednom penzióne na Morave. Bolo to pre rodiny s deťmi so zameraním na plávanie. Veľmi som sa tešila. Hlavne ako budem s malou. Moja prvá dovolenka len tak, bez chlapa. Zo Slovenska sme tam boli iba 3 baby, každá s jedným dieťaťom. Trochu sme sa na začiatku zľakli, lebo to vyzeralo, že sa tam všetci poznajú. A to nás tam bolo okolo 60.

Celý penzión bolo úžasné miesto plne prispôsobené pre deti. Vonku boli dva bazény, vnútri jeden so slanou vodou. Mali sme tam veľkú herňu (v štýle montessori). Na dvore pieskovisko. Všade ručne robené drevené hojdačky, úžasne maľované, si predstavte, ako sa hojdáte na hojdačke, ktorú držia dve morské víly (dosť prsaté), húpacie kone. A plávali sme. Detičky boli rozdelené do skupín podľa veku. Najmenšie mali niekoľko mesiacov, najstaršie okolo 10 rokov. Mali sme vyhradený čas doobeda a poobede 20 minút, ale komu sa málilo, mohol aj inokedy. Po kúpaní sme masírovali deti olejíčkami. Neviem, či veríte na náhody, ale každé dieťa si vyťahovalo z veľkej krabice nejakú vonnú esenciu, ktorá sa zamiešala do oleja. Nataška si stále ťahala pomaranč. Nedalo mi a hovorila som Blanke, čo to viedla, že je fajn, že má plnú krabicu pomarančov, ale už by si Naška mohla vytiahnuť aj niečo iné pre zmenu. Blanka ma uistila, že je tam pomaranč iba JEDEN. 

po masáži detí, deti masírovali rodičov. Myslela som si, že toho sa nedočkám od malej, tak som ju ani nenútila, ale keď sa sama ponúkla a teraz natriem teba maminka... no, slzy v očiach mám ešte teraz. A úžasné bolo, že s tými najmenšími deťmi sa plávalo bez plaviek. Ja už až také malé dieťa nemám, ale ku koncu som bola z plaviek trochu na nervy aj ja, lebo nataška sa mi vkuse zapierala do plaviek a viac mi prekážali ako pomáhali.

Už som niekde písala, že Nataška nebola veľký plavec. Teda tento pobyt nebol o tom, že naučiť dieťa plávať motýlika, skôr pre nás dve to bol návrat do vody. Pre Natašku plávanie zo začiatku vyzeralo ako nereálne, lebo nechcela do bazéna ani za svet. Ale nikam sme sa neponáhľali. Dúfam, že sa mi podarí prilepiť našu fotku pod vodou ako výsledok.

Po obede sme mali rôzne výtvarné herne pre deti... Baby, úžasný tip a jednoduchý. Batika so savom. Nalepíte vystrihnutý obrázok na tričko a postriekate ho savom v rozprašovači. Savo vám vytiahne ten obrázok. Nemusíte byť nijako kreatívne a efekt je super.
Hrávali sme volejbal, tenis, opekali, grilovali. Boli tam babenky, ktorým sa hovorilo hlídačky-pípačky. Keď sa s nim človek dohodol, zadarmo detičky postrážili a rodičia si mohli spraviť svoj program.

Podvečer bolo zase plávanie. Masírkovanie. Večer o 7-ej boli spievanky deťom. Naladili sme ich na spánok, potancovali si s nimi, brušné tance vyskúšali, pomojkali a šup spinkať. Sranda bola, kolko českých pesničiek sa Nataška naučila. A večer bol program pre rodičov. Zoznamovací večer, aromaterapia, montessori pedagogika, savnovanie, aerobic, aquaerobic, záverečný večer... Pre mňa, ktorá pokiaľ idem večer (alebo mužiček) spať s malou, večer končí, pretože sa už z postele nedvihneme, sa tu večer o 10-ej iba začínal.

Občas to bolo veľmi o emóciách. Napr. keď sme mali „hru“, aby si každý vybrali nejakú esenciu. Len podľa dotyku. Mali sme si predstaviť, aká to asi bude. Potom ovoňať a vcítiť sa do nej. Ja som narazila na vôňu, čo ma úplne šokovala a po nejakej dobe mi začala veľmi veľmi vadiť. Keď som si na konci pozrela, čo je to za vôňa, bola to materina dúška. Symbol materstva. Celý večer som bola z toho šokovaná, prečo bola pre mňa najprv taký šok a potom som ju odmietala. Ku tej vôni som si ťahala tarotovú kartu, ktorá mala názov „Zázraky“. Väčšina z nás dostala rôzne znamenia a bolo tam aj veľa sĺz. Boli tam tatinovia, úplne normálni chlapi, čo vraveli, že ideálna predstava dovolenky je spať a sedieť pri notebooku a pochvaľovali si. Ďakovali svojim ženám a deťom za to, že ich takto posúvajú ďalej.

My sme sa dohodli, že budúci rok ideme rozhodne celá rodina. Môj mužíček to navrhol dokonca úplne sám, bez toho, žeby som mala nejakú tendenciu ho „takticky“ k tomu vmanévrovať.
Ak nebudete vedieť, čo budúci rok... tak www.plavacek-deti.cz.


reklama

reklama

Kamila, St, 30. 08. 2006 - 15:54

Ty si šikovná. Naozaj to musel byť fantastický zážitok. Skús pridať to foto stačí do fotogalerie.

ivana, St, 30. 08. 2006 - 16:36

Apolienka ani nevieš ako ti teraz závidím. muselo to byť ozaj super len ty a malá a pár iných detí. no neviem či sa tam niekedy nestretneme.

lienka, St, 30. 08. 2006 - 17:37

Je fajn, že ste si spolu užili, určite vás to obe obohatilo. Nech vám to vyjde aj nabudúce. Keď deti podrastú(ako tie moje) začneš si uvedomovať ako to hrozne rýchlo letí...

apolienka, Ut, 05. 09. 2006 - 13:24

už teraz sa mi zdá, že tie skoro tri nataškine roky preleteli neuveriteľne rýchlo. Zato prvých 6 týždňov po narodení trvalo dva roky. Úsmev

Zuzana, St, 30. 08. 2006 - 21:42

Zuzana

No tak ja s mojimi pubismi asi plavat takto nepojdem, ale nieco podobne sme zazili, ked boli mali, vo vlastnej samorezii, skoda, ze su uz velki......

majas, Ut, 05. 09. 2006 - 12:51

To musím fakt porozmýšľať, teraz si to s deckami viem celkom predstviť, hlavne môjmu prostrednému bojkovi by to hádam pomohlo nájsť cestu k vode. Tá slaná voda ma fakt prekvapila, idem kuknúť na www. Boli ste v Bystré?

apolienka, Ut, 05. 09. 2006 - 13:25

Boli sme v Hartmaniciach. Hľadala som nejaký pobyt, čo by bol najbližšie, nech sa nemusíme motať niekde ďaleko. Toto je nejakú hodinku od Brna.

reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama