Mám za sebou dva mesiace boja s lenivosťou. Nič iné mi doteraz nebránilo cvičiť a trochu viac rozmýšľať o jedle. O jedle som rozmýšľala veľa, ale skôr v zmysle čo zožeriem skôr.
Po dvoch mesiacoch som prekonala magickú hranicu 70 kg a už týždeň začína moja váha číslicou 6. Už som úplne dokonalá.
Ak sa pozrieme do histórie našej civilizácie, to, čo ľuďom všetkých dôb vždy tragicky chýbalo, bol práve cit. Všetky vraždy a vojny, všetko to nekonečné utrpenie a zlo nemuselo vôbec byť, keby každý človek dokázal v sebe uprednostniť práve cit. Cituplní a citliví ľudia by predsa nemohli vykonať všetko to nízke a neľudské, čím je doslova preplnená história planéty Zem.
Opäť moje detičky! Tento krát sme som sa pri hre s nimi vrátila v čase. Postavili sme si „bunker“ a to ma v spomienkach vrátilo do môjho detstva. So sestrou sme bunkrovali úplne všade. Pod stolom v izbe, na balkóne – no najlepšie to bolo v lese. Doma sme používali deky a paplóny, ktoré sme napínali cez akékoľvek kusy nábytku. Najčastejšie sme postavili dve stoličky oproti písaciemu stolu a cez to sme natiahli deky. Na upevnenie sme používali štipce na prádlo. Vnútro sme si vystlali paplónmi a vankúšmi.
Ahojte baby, chcela by som zistit/poradit mala som niekolko krat sen s medvedami. Tak by som chcela zistit co by to mohlo asi byt. Snivalo sa mi ze som bola niekde v horskej chate a do vnutra prislo asi 6 medvedov a zaspali na prizemi vnutri v nej. Ja som bola kus vystrasena a som sa schovavala pod schodiskom na poschodi. Je to zvlastne ale mavam rozne ine divociny. lol Dikes za kazdy koment.
V posledných týždňoch ašpirujem na majsterku sveta v zabúdaní. Čo si nezapíšem, to neexistuje. A aj keď si zapíšem, tak sa niekedy zabudnem pozrieť, čo som si zapísala.
Každý deň si píšem čo a kedy zjem, aby mi to mohla teta výživová skorigovať. Keď si celodennú stravu nezapíšem ešte v ten deň, tak na druhý deň môžem vydumovať do nepríčetna, niekedy si fakt neviem spomenúť, čo som požula.
Za vrcholné zážitky považujem zabúdanie vecí pri nákupoch. Lampu do kuchyne som kupovala na tri pokusy.
Děti jsou našimi nejbližšími, a proto s nimi chceme vytvářet co nejlepší vztahy. Chceme jim předávat to nejlepší, co máme. Musíme si při tom ale uvědomit, že nás vidí jako Primární autority a kopírují vše, co děláme. Jejich mozek se formuje podle našich skutků a vyjadřování a naše každodenní nálady utvářejí i jejich hlavu a pohled na svě
Stalo sa mi to prvý krát. Rozhodla som sa, že povyhadzujem z bytu všetky nepotrebné veci, ktoré sa sem tam nakopia. Neznášam zbieranie vecí, typu, to sa ešte zíde... Tak som naplnila dve vrecia odpadu. Chystala som sa ich vyniesť do koša. Ako som vyšla z vchodu, pribehli ku mne dve deti, súrodenci, ktorí navštevujú svojho dedka vo vedľajšom bloku. A vravia mi: „Dobrý deň teta... my vám pomôžeme.“ Vravím im, že nie nie nemusíte... Ale oni sa viac nepýtali, chlapec schytil jedno moje vrece s odpadom a dievča mu utekalo otvoriť kontajner.
Verte či neverte, ale všetky elementy z nadpisu tohto blogu som mala možnosť okúsiť na vlastnej koži počas jedného dňa. Aby som bola presnejšia dokonca za pár hodín.
