Tak si dnes pekne sedíme spolu so synom, debatíme, na stole letáky, ktoré som doniesla zo schránky...A zrazu synátor upriamil zrak na leták s nábytkom a hovorí: "Vidíš, tu majú pohovku Milan. Si ju kúp a budeš každý deň na Milanovi ležať..." (Tak sa totiž volá môj vlekár). Takže som sa v duchu rozhodla, keďže na nový gauč nemám, svoj neznámeho mena, kúpený z druhej ruky, premenovávam, bude to Milan. A posteľ tiež prekrstím, ale počkám, kým príde môj "krstný otec", ktorého som už v duchu určila, len o tom ešte nevie... A budeme krstiť...
Vydat sa,nevydat sa? Hmm dilema..niezeby som po tom netuzila,alebo sa bala.... Lenze...dlhou vyse hlavy,nedoplatim sa do smrti...oddlzenie sa nevztahuje na mna...a nechcem aby za moje chyby platil clovek,ktoreho milujem....hmm co myslite?dalo by sa to riesit predmanzelskou zmluvou ci radsej zit na divoko do smrti?
No, a ešte taká skôr praktická rada - zatekala mi zvnútra chladnička, tam pri odparovači. Z času na čas proste voda nestekala už von. Pomohlo, keď som prefúkla slamkou, prípadne odmrazila...Ale teraz, po štyroch rokoch, čo ju mám, už nie a nie...Fúkala som spredu, zozadu, a zatekalo stále. Môj praktický synátor mi pekne povedal: "Čo do toho funíš s tými pajšlami, zober hustilu a riadne to prepumpuj." Tak som veru spravila - a už nezateká, a veru tam čosi niekde bolo, lebo s tou pumpou mi to na prvý šup dobre nešlo.
No, tak toto mi nedá nenapísať, krátko a stručne. Môj synátor si rovno medzi obočím nejako riadne vymordoval vyrážku. Tak som mu povedala: "No, to už máš teraz úplne ako tretie oko..." A on na to: "Ale by si bola úplne v prdeli, keby som ním na teba žmurkol..."
Je tomu už týždeň..nevedela som skôr,všetko sa vo mne búrilo...duša ubolená zo strachu o môjho psíka.moja samota,bez manžela ...Našťastie je všetko za nami..dúfam.MM v pondelok je doma....Zazvonil niekto zo spodu,vraj či mám OZ..Nechápala som, no dotyčná ma požiadala či by som nezišla ku vchodovým dverám...Pani možno v mojom veku..že potrebuje súrne pomoc,že bola na M
Ako sa povie, človek sa učí stále... Ďakujem Georgina, dúfam, že s tvojou pomocou (aj keď o tom nevieš), som to zvládla. Ak nie... tak nabudúce. Tak idem na to. Pridávať fotky...
Samozrejme prvý pokus... to nemôžem dať do blogu??? Asi nie...
Ahojte,neviete o nejakom"lacnom"ubytku v Prešove?Potrebovala by som na jednu noc koncom septembra.Ponúk je na nete dosť ale uprednostnila by som niečo"overené".Ďakujem.
Tak toto mi zahlásil Tomáško, už zúfalý z toho že mu nerozumieme. MM to vzdal hneď ako počul vetu prvý krát, so slovami, počkaj zavolám slovník A tak som šla za svojím, vtedy dvojročným synkom, ktorý si trónil na wécku. Sedel tam skrúšený, nešťastný z toho že mu jeho najbližší nerozumejú.
A tak som šla za svojím, vtedy dvojročným synkom, ktorý si trónil na wécku. Sedel tam skrúšený, nešťastný z toho že mu jeho najbližší nerozumejú.
