NO, a po viac než dvadsiatich rokoch idem na štvordňovú turistiku rovno do Dachsteinu. Štyria tankisti a pes môžu ísť na smetisko dejín, pretože teraz sa bude hovoriť traja turisti a kancelárska krysa. To akože traja zdatní ľudia milujúci hory a jaskyne a ja, ktorá som tu v meste pomaly mala strach a problém vyjsť do neďalekej horičky. Balenie prebieha štýlom, že ruksak je riadna kravina a najradšej by som si vzala kufor. To nejde, takže si asi pobežím ku kamoške po nejaký väčší, môj mi akosi nestačí, nejdem do neho nič napchať.
To správne je stred. Zlatá stredná cesta. Ľudia však majú tendenciu upadať do rôznych extrémov, ktoré sú škodlivé. A práve v takýchto škodlivých extrémoch sa pohybuje aj ľudské vnímanie mnohých skutočností, súvisiacich s veľkolepým pojmom Boh.
ahojte baby.musim vam moj pribeh napisat,lebo ma asi zadusi.svojej sestre som sa priznala chcela som aj jeho mame ale nemam silu.bojim sa že jej ubližim mam ju velmi rada.s manželom sme spolu už13 rokov,manželia sme piaty rok.mame spolu 2deti 5ročneho chlapca a ročne dievčatko.boli sme štastny problemy sme ani nemali len mi vadilo že sme malo spolu.po robote sa vyhovaral na jeho koničky
Takže, bilancovať chceš, Kamila - ok, nejak som neplánovala sa "duševne odhaliť", ale nabudila si ma...
Tieto prázdniny proste prebehli.
Dovolenka, more, kúpaliská, nejaké chaty, žúrky...tradične ako každý rok.
Práce, ktoré som si naplánovala, som nestihla...ako každý rok
Celé leto sme sa doma nejak nestihli uzhodnúť kedy vyrazíme na dovolenku.A tak som s manželom vyrazila aspoň na pár dní mimo domov.Všetko vlastne vyriešil náš známi ktorý nás pozval na chalupu na Oravu.Nuž sme zbalili kufre a vyrazili.Známi nám stále tvrdil ako je tam kľud a ticho.Tu u nás bola neskutočná horúčava a na Orave príjemne o pár stupňov chladnejšie.V samotne
... letu bude koniec.
Školský rok je na spadnutie.
Ako som predvčerom krásne poeticky počula, koniec leta znamená fronty v papiernictvách a na poliach traktory s vlečkou doplna naloženou vrecami zemiakov.
Pozerám tak kolo seba a okrem kôp prádla iné nevidím . To je to ešte nedožehlené "rakúske".
Svietilo slniečko, ležali sme na deke a užívali si (vraj) posledné letné dni. Malinkú, keďže sa už krásne plazí a snaží sa aj postaviť na štyri, to najviac ťahalo k trávičke. Vždy keď som ju potiahla do stredu deky, nelenila a rýchlo sa znova presunula k trávičke. Malinké ručičky zaborila do trávičky a utrhla si rastlinku, potom si ľahla na chrbátik a pozorovala svoj zelený úlovok.
Zelená je očividne obľúbená farba oboch našich detí. Syn si vyberá zelené vláčiky, zelené cukríky a kreslíme najmä zelenou farbičkou...
. To je to ešte nedožehlené "rakúske".
