Slavka K
Už dávnejšie sme sa chystali navštíviť unikátny komplex technických objektov na čerpanie a varenie soli zo soľanky pochádzajúci zo 17. storočia v Prešove. Končene sa nám to podarilo túto sobotu.
Buď sme sa spamätali v nedeľu alebo v čase kedy už múzeum bolo zatvorené. Preto určite je vhodné sledovať web a otváracie hodiny.
Po zakúpení vstupeniek si skupinku v daný čas prehliadky (9.00, 10.30, 12.30, 14.00, 15.30 - jarná, letná a jesenná prevádzka a 8.00, 9.00, 10.30, 12.30, 14.00 - zimná prevádzka) prevezme sprievodca. My sme mali šťastie na skvelého sprievodcu.
Po zakúpení vstupenky si viete pozrieť na pulte "trasu" 90 minútovej prehliadky.
Prehliadka začína ľahšou prechádzkou k prvej budove - ŠACHTA Leopold a GÁPEĽ.
Pred vstupom do objektu sa návštevník aj z úst sprievodcu ale aj z osadenej tabule dozvedá, že unikátna stavba skrýva šachtu Leopold a GAPEĽ - ťažné zariadenie nachádzajúce sa nad šachtou Leopold a patrí k stavbám európskeho významu.
Pohľad na kožený mech. Totižto soľanka sa vyťahovala vo veľkých 5 – 7 hektolitrových kožených mechoch a následne bola odvádzaná odtokovým žľabom z budovy gápľa do zásobníkov. Zo zásobníkov putovala do varní.
Pohľad na GAPEĽ v prvej budove. Gápeľ bol až do roku 1894 ťahaný konskými záprahmi. V tom istom roku boli konské záprahy nahradené elektrickým motorom. Elektrický motor bol napájaným prúdom z elektrárne, ktorá sa nachádzala priamo v areáli solivaru.
Unikátne je že tento gápeľ je plne funkčný čo nám sprievodca aj názorne predviedol.
Po stenách objektu Gapeľ sa návštevník môže dozvedieť o soľnej bani v Poľsku. Ak ste ju ešte nenavštívili vrelo odporúčam. Viac si môžete prečítať v mojom blogu Soľná baňa Wieliczka - hlboko ukrytý poklad Poľska.
Prehliadka pokračuje presunom z prvej budovy do druhej budovy - ČETERNE.
Pred vstupom do objektu z hornej strany si opäť návštevník môže prečítať o aký objekt sa jedná.
Pohľad na osem nádrží na soľanku z vrchu. Všetkých osem nádrži tvorilo jeden celok. Ten bol umiestnený pod jednou strechou, ktorá bola konštrukčne prispôsobená terénu.
Gravitácia urobila svoje. Soľanka bola do zásobníkov privádzaná z odkaľovacej nádrže dreveným potrubím od šachty Leopold.
Pohľad na nádrže z boku z prízemia.
Detailný pohľad na "podpis" autorov týchto drevených nádrží na soľanku.
Pohľad na dno nádrží, ktoré sú osadené na kamenných podstavcoch, ktorý sa návštevníkovi naskytne pri východe z objektu.
Pohľad na posledné nádrže pred opusteným objektu.
Po výklade v objekte zásobníkov soľanky sa presúvame k tretiemu objektu - VARŇA František.
Pohľad na otvory pece. Z tejto strany budovy bolo zabezpečované
Pohľad na varnú panvu. Soľanka sa vpúšťala do tejto odparovacej panvy.
Od sprievodcu sa dozvedáme, že pracovníci pri varných panvách sa dožívali sotva 30 rokov.
Názorne nám sprievodca predviedol ako sa odparená soľ "sťahovala" k žľabu.
Tam bola naberaná do vozíkov.
V objekte Varňa František je model celého komplexu.
Objekt č.1 Šachta a Gapeľ.
Objekt č.2 Četerne - Zásobníky Soľanky
Objekt č.3 - Varňa František
Objekt č.3 - Varňa František (detail)
Objekt č.4 - Sklad soli
Objekt č.4 - Sklad soli (detail)
Po prehliadke objektu varne sa presúvame do štvrtého objektu - SKLAD SOLI
Z varne František bola soľ bola prevážaná do objektu skladu po koľajniciach v malých drevených vozíkoch. Okolo roku 1825 bol stavebne dokončený sklad soli v pôvodnej podobe. Údajne išlo o architektonicky najimpozantnejší objekt celého areálu. Ktorý dňa 18. mája 1986 vyhorel. Nenapodobiteľna svorníková drevená konštrukcia krovu zhorela.
Cestou k budove sa dozvedáme zaujímavosť o hodinách ktoré sú osadené na budove.
Ručičky hodín sú "zamenené". Veľká ručička je nahradená malou a malá ručička nahradená veľkou.
V objekte skladu soli je vlastné možné zakúpiť si vstupenky a ukrýva prehliadku aj produktov solivaru.
Pohľad na centrálnu halu, z ktorej sa vychádza do jednotlivých objektov komplexu.
Smutný pohľad na posledné vyrobené kilo soli v roku 2009 v Prešove.
Pamätáte si na túto kúpeľnú soľ?
Pohľad na výrobu soli v novom Solivare v Prešove, ktorá skončila v roku 2009.
Pohľad na kolektívnu zmluvu z roku 1954.
Starý solivar z prelomu 18. a 19. storočia teda areál soľného závodu sa zachoval ako unikátna technická pamiatka, ktorá nemá v oblasti technických pamiatok podobného druhu na území Slovenska konkurenta. Vrelo odporúčam navštíviť.
👍🏻
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Super! Slavka, teba by mali tie kultúrne ustanovizne púšťať na prehliadky zadarmo. Robíš im krásnu propagáciu, veľmi ma bavia tvoje blogy z výletov. Ďakujem!
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ďakujem 😊
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Zaujímavý príbeh histórie ťažby soli na Solivare a hlavne škoda, že jej novodobé spracovanie bolo ukončené. Teraz kupujume Solivarskú soľ z Rakúska, či Francúzska, kde bol značka predaná. Asi je ťažba soli zo soľanky nákladná, ale viem, že soľanka, ešte kde tu v Solivare vyviera na povrch a robí neplechu.