na artmame si baby posielaju maily a aj telefonne cisla, uz som tam robila osvetu ze pokial maju potrebu pisat svoje maily na stranku tak vo formate jankabodkapazitkovazavinacslovanetbodkask a je to prave kvoli robotom, ktory vyhladavaju adresy ako geo spominala...na posielanie spamu.
Hackari maju radi zoznamovacie stranky, kvoli heslam do albumov, kam si niektori ludia ukladaju niekedy naozaj zaujimave fotky...
Hlavne ma zarazaju niektore vyhlasenia tipu : toto nevie ano moj manzel, len vam to pisem....alebo toto som este nikomu nepovedala... a zrazu bum, vie to cele slovensko a naozaj netusim, kto na druhej strane sedi...ci je to partia unudenych mladikov, ktori sa naramne bavia na cudzi ucet alebo je to napr. moj manzel, ktory dodnes o nicom nevedel, ale uz vie...len ja neviem, ze vie
Niekedy mam naozaj pocit, ze si mnohe myslia, ze sedia naozaj u kamily v obyvacke a ich slova ostanu len medzi styrmi stenami...opak je pravda.
Najma ak tu mame fotky, chodime na stretnutia
Dobry blog Anka a pre mna urcite nie nudny a po vcerajsku mam este stale sanku na zemi
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Chatovala som si včera do hlbokej noci s kamarátom. Kamarát je programátor, robí to už roky a je naozaj dobrý. Preberali sme spolu bezpečnosť na nete. Viem - pre mnohých téma nudná k smrti. Ale pre mňa to veru bolo veľmi zaujímavé!
Vedela som, že nikto nie je na webe tak anonymný, ako sa všeobecne predpokladá.
Vedela som, že pre každého admina je bežná a jednoduchá vec preveriť IP adresu a teda aj poskytovateľa internetového pripojenia - takže takto ľahko zistí, kto odkiaľ píše.
Vedela som aj to, že čokoľvek napíšem niekde na verejnú webovú stránku (teda aj na Naničmamu), si môže ktokoľvek prečítať. (A ktokoľvek je naozaj ktokoľvek - aj závistlivá suseda, klebetná kolegyňa, falošná "kamarátka"....atď.)
Vedela som, že je nerozumné dávať si ukladať heslá do pamäte počítača (hlavne na PC, ktorý nemám doma - teda napríklad v práci).
No a tiež som vedela, že mnohí ľudia robia ďalšiu nerozumnú vec - používajú ten istý nick a heslo na rôznych fórach (kto by si aj pamätal trebárs tri-štyri kombinácie, všakže?)
A nerozumná vec do tretice - písať priamo do blogov, alebo do komentárov svoje mailové adresy. Webstránky totiž často prečesávajú počítačové roboty - práve za účelom hľadania mailov a následného zasielania spamov.
Niekto si povie: "No a čo? Veď všetko, čo niekde napíšem, môžem kedykoľvek vymazať!"
No áno, to je pravda. Ale pravda je aj to, že (ešte pred vymazaním) si ktokoľvek môže kedykoľvek všeličo z webu skopírovať k sebe do PC.
Toto sú len také úplné základy bezpečnosti na webe.
Kamarát mi však dal miniškolenie (aj s praktickou ukážkou) o sociálnom inžinierstve, hackeroch a crackeroch. Nuž, sánka mi klesala poriadne nízko. Paralelne s kamarátom som si chatovala aj s Lyduškou, ktorá sa podujala na úlohu "obete". Kamarát mal zistiť jej IP adresu a následne aj jej ďalšie údaje.
Kamarát začal konať a priebežne ma informoval, ako postupuje. Pokus sme však nakoniec prerušili. Jednak už bolo veľa hodín, jednak mala Lyduška včera večer aj iné veci na starosti a jednak - kamarát ma presvedčil o pravdivosti jeho tvrdení na 100% aj bez dokončenia pokusu.
Ak to niekoho zaujalo - stačí si trochu pogoogliť. Odporúčam dať do vyhľadávača tieto pojmy:
Sociotechnika, alebo sociálne inžinierstvo = presvedčovanie a ovplyvňovanie ľudí s cieľom oklamať ich tak, aby uverili, že ste niekdo iný a zmanipulovať ich k vyzradeniu niektorých informácií a/alebo vykonaniu určitých úkonov.
Hacker = osoba, která svoju odbornú prevahu používa k prieniku do systému nebo obecne k získaniu väčšieho vplyvu, aký mala predtým.