Ach lyžiarsky ...

no ja a lyže, to nejde do kopy. Snažila som sa, ale nepomohlo. Proste nie som lyžiarsky typ.
Bola som 2x v zime v tábore v Tatrách, samozrejme lyžiarskom. A nič.
Iný zážitok mám s lyžiarskeho zo strednej. Sexi chatár. Čo nám pubertiačkam chýbalo. Bývali sme v dvoch chatách prepojených sklenenou chodbou. Tam sme mali lyže a lyžiarky. Prvú noc, kukáme, kto to tam chodí, a od vtedy sme mali o zábavu postarané.
Len tak podotknem, lyžovali sme sa 2x. Potom väčšina ochorela. Mali vysoké horúčky. So 40-tich asi 30-ti boli chorí. Profesorky zavolali pohotovosť, veď ako ísť s 30-timi žiakmi .... Prišiel taký mladý Dr. Ten mal šok. Normálne si pamätám, ako behal z izby do izby a hovoril si" "toto som ešte nezažil".
Od vtedy sa chodili lyžovať, len tí čo boli v prvej skupine. Ale nie tej od konca, ako ja.

Ten prvý - zo zédéešky - ten sa mi v spomienkach spája hlavne s canastou a tajným fajčením, palacinakmi, ktoré sme si chodili dávať do FIS (v tom čase vlastne "top adresa" v Tatrách, keďže bol čerstvo otvorený) a nekonečnými každodennými presunmi z Hrabušíc na Štrbské Pleso, keďže v tých Hrabušiciach nebolo snehu ...
Jaj - a ešte voľačo - cestovali sme z BA do PP vlakom!!!! Normálnym, takým čo aj bežená verejnosť - to by si dnes už asi nikto nedovolil "lajsnúť" - lyže sme do kupé nakladali cez okná a rovnako zase smerom von keď sme dorazili do Popradu.
Zo strednej sme boli v Tatranskej kotline a lyžovať sme chodili na Ždiar - zábava nič moc, keďže sme boli ekonómky, kde sme chalanov mali asi toľko čo paliem na severnom póle, no a rvať sa o telocvikára a doktora po dvoch dňoch stratilo svoje čaro. Možno preto sa mi najviac do spomienok zapísal karneval, ktorý som (spolu ešte s jednou spolužiačkou) bezkonkurenčne vyhrala a až kým sme na odovzdávaní cien neprehovorili, nikto nemal ani tucha, kto sa za tými maskami skrýva.

Ja som napriek dvom absolvovaným lyžiarskym výcvikom zrejme lyžiarsky
antitalent, aj keď spätne si uvedomujem, že som asi len mala smolu na učiteľov-inštruktorov. Tí sa s tými drevenejšími nemienili veľmi zdržovať a chceli si užiť lyže, takže nás nechali /najmä na gympláckej lyžovačke/ väčšinou na takej somárskej lúčke, kde nič nehrozilo a oni šli s tými šikovnejšími na vleky. Pri tom prvom som v Lučivnej prvý raz videla Tatry,a ten gymplácky sa konal na Morave, vo Veľkých Karloviciach. Ubytovaní sme boli v parádnom hoteli, bol tam neskutočne chutnučký čašník-taký cukríček, typu Lukáš Vaculík. Naši chalani si užívali prítomnosť celého zájazdu z nejakej pedag. školy,kde o chalanoch ani nechyrovali, takže sme väčšinou zostali na ocot. Pamätám si, že po večeroch boli povinné také "kultúrne vložky" v jedálni, kde sme vymýšľali hry , scénky a pod. veci, vtedy sme sa ozaj bavili, dnes by to mladým možno prišlo maximálne trápne.Cigarety ani alkohol ma nikdy nelákali,chlapov nebolo, tak žiadne zakázané ovocie nebolo na programe .

jaaaj, Kamila, ty nas stale motivujes k roznym spomienkam a ja sa potom kolkokrat taaaak cervenaaaam
...nuz, mladost - pochabost, to u mna plati dvojnasobne. Svoje spomienky preto podrobujem prudkej cenzure , aby som si nebodaj nepokazila imaaage .
Na lyziarsky v 7. triede ZDS si nepamatam. Proste vysumel, ako mnohe ine spomienky.
V 2. rocniku na gympli - to uz bolo tajne pofajkavanie, nejake vinko , chalani na izbe po vecierke - take mile, laskave, neskodne spomienecky. Bola som zufalo zalubena do spoluziaka, on zas do inej spoluziacky, ta zas do niekoho uuuplne ineho... no hovorim, mile, detske, hoci vtedy som to citila ako obersmutok (keby som ja len tusila, ze taky na mna este len caka...)
V 1. rocniku na VS sme boli v podstate babska partia, vylogali sme hektolitre horuceho caju a ako spomienku sme si na intrak doniesli vrece sackovaneho cukru z tych cajov .
Skvely zazitok sme mali s miestnym chlapcom, ktory nas stretol na bezkach a silne nas motivoval k heroickym vykonom: "este chvilu a hore je bufet" - KDE?? vidina horuceho caju (vari aj s rumom ) bola velmi silna . "No este kusok, tuto hore, nad lesom"! A my bezkovaliii a bezkovaliii - i bufetu nikde! Ked sme dosli az hore, po bufete ani chyru, ani slychu. " Baby, ved keby som vas neukecal na ten bufet, tak sem nevybezkujete ani za svet!"" - nuz sme my mileho chlapca inymi slovami pocastovali (tie nepresli cenzurou )!!
Ale sportovy zazitok sme mali, to hej
Kratko po tomto lyziarskom som si urobila vazny vyron na lavom clenku a na mile lyze som sa postavila az po 20 rokoch...
Dnes mam lyzovanie velmi rada, lyzujeme cela rodina, deti perfektne, ja tak pekne, ako dama , vychutnavam si svah, ziadne velke nahlenie - ved oni si ma dolu pockaju
Eva

No aká nostalgia tu z obrazovky zavanula
Na lyžiarsky v sedmičke na ZDŠ-ke mi zostala spomienka na premočené topánky ( a vraj boli kožené ) a veľký hrniec granadíru, ktorý som sa tam naučila jesť, keďže nič iné po večeri kuchárkam nezostalo a hlad bol preveliký .
Druhák na gympli, oj krásny to týždeň v Tatranskej Lomnici a moja druhá prvá láska a večery pretancované v rytme Rasputina. Alkohol u nás vtedy ešte nefrčal, boli sme to divná trieda, možno i preto sme po lyžovačke všetci dva týždne na striedačku omaródili
A na výške super partia s chlapčenským krúžkom technikov, priateľsto "tekutými voskami" započaté a hojnými krúžkovicami až do promócií utužované ach jo, kde tie bezstarostné časy sú

Ja som lyziarsky neabsolvovala ani jeden, nasi nemali peniazky, tak som ich o to ani neziadala. Ale tyzden lyziarskeho sme si napriek tomu uzili. Ti co nesli na lyziarsky totiz museli chodit do skoly, a kedze sme nesli 2 baby a takmer ziadny chalan, uzili sme si kopec zabavy, hrali sme cely tyzden karty.

Jaaaaaaaj lyziarsky.
Na prvom - v sedmicke sme niektora vycarili Bravo. Citali sme po nociach zakazane temy a .... nevedeli o com pomaly pisu . Vyvolavali duchov a potom sa bali tak, ze sme nemohli zaspat.
Snehu bolo malo, tak sme turistikovali ... nastastie. Posledne dva dni napadol sice, ale kedze sme boli v Krpacove, kde zasnezovanie sa este na kopcoch ani nesnivalo, tak sme lyzovali len pred hotelom na kopceku, ktory po cca 10tich metroch koncil na zamrznutom jazere. Zviezli a slapali hore a tak asi 30krat doobeda a aj poobede. Posledny den sme mali "turnaj". Slalomom sme schadzali az dole a kedze lyziarska vybava bola INA ako dnes, tak sa stalo, ze ucitel lezal na bruchu a palicou docahoval na zamrznutom jazere ujdutu lyzu . Bolo uuuuuzasne.

Druhy lyziarsky bol o inom to bolo o inom.
Bol tam Tomas, Roman a Mario z Bcky, co nosili kockovane flanelky, nasi triedni chalani bez flaneliek . Letela Nirvana a trasenie hlavou, diskoteky boli kazdy vecer, nezavisly styl a kanady. A lyzovalo sa kazdy den. A ja som bola s Tomasom v poslednom oddiely.
Co mna bolo po prvom oddiely, co preletel okolo mna slnecnou rychlostou, ze som si ich ani nestihla vsimnut, ked hlavny hrdina sa lyzoval so mnou ? Jaj dobre bolo!

na lyziarske som stastie nemala. na ZS som bola v C triede a zdruzoval nas s Dckou - co boli hokejisti. kedze to boli certi i cez den, nikto z ucitelov si s nimi netrufol ist na chatu. tak A, B chatovali a C, D sme dochadzali ako take siroty. na gympli som sice uz bola Acko, no sme dochadzali tiez. to sme ale pruser vyrobili sami. ani neviem ako sa nam to podarilo uz v prvaku a uz ani nepamatam, ktory to bol. takze historky boli len za triezva a skor o pedagogoch ako o nas (vsetko starsi ucitelia, ktori na lyziarskych mali za odmenu sikovne skupiny - to ako aj mna a tak sa aj oni vylyzovali do syta: pad z vleku a nasledna kalamita v stope, zapichnutie sa hlavou do zaveja, ohromne bubny na chopku a toto vsetko zvladala nasa slovencinarska legenda s graciou jej vlastnou)

lyze sluzia doteraz bratovi, ktory na nich chodi skialpovat, to su este take obycajne, rovne, skarede, len co ja viem, odjazdili tak 4 ludi, kym sme ich dostali k nam. nadcasovy dizajn, kludne by mohli byt pouzite pod voz ako sane

prvy a posledny v prvom rocniku na strednej, kvoli mne namiesto pat skupin bolo sest, samozrejme, ze ja som bola v siestej, tej najgramblavejsej, pri prvom zjazde som to napalila primo na vsetky odstavene spoluziacky a ucitelka predo mnou behala ako splasena sliepka, lebo nevedela, ktorym smerom pojdem, skoro som ju nabrala...
po prvotnom soku som po tyzdni skoncila v druhej skupine a umiestnila sa na druhom mieste v slalome
potom po 5 rokoch na Plejsoch, to bol iny sok...dolu som isla na chrbte vtedy priatela, toho urcfite bolia usi este dnes; ako som vrieskala...odvtedy nebola prilezitost
zabava na prvom lyziarskom a povestna diskoteka, asi ako vsade, domaci chodili okukovat, nepamatam si, kde sme boli presne, ale niedke na Vychodnom Slovensku...
ja bych si isla hned zalyzovat, ale drahy nie je lyziarsky typ
ale mozno, ked budem velka, tak pojdem
bigmama

Z prveho lyziarskeho v siedmej triede ZS si toho moc nepametam.
Z druheho, SS,si pametam ako prve druzstvo stalo pekne pod kopcom nastupene, lyze v jednej rade a ja z piateho (posledneho)som im pekne presla rad radom po tych lyziach. Dodnes vidim vyvalene oci telocvikara ked som mu oskrela jeho nove "rossignoly". Esteze za normalych okolnosti ucil telocvikár chalanov, lebo by som na dvore behala kolecka dodnes.
Na VS som na lyziarskom nebola, to uz by som ale nikomu po lyžiach nepresla -odvtedy som spravila iste pokroky.