Aj vam to vadi?

Súhlasím s Tebou . . Čítam veľmi rada, ale aj mňa toto dokáže dosť znechutiť

magic,
suhlas, suhlas, suhlas
Bohuzial, taketo knihy znechutene odkladam. Nedokazem sa donutit to citat, je to nad moje sily. Malokto vie navodit tu spravnu atmosferu historie. Uz dlho som nenasla dobry hist. roman.
Nedavno som zacala citat akysi plagiat, co chcel byt asi druhym Brownovym DaVinciho kodom, (ale mozno to vyslo este pred nim, neviem) volalo sa to tusim Vrazdy podla Shakespeara. Akasi profesorka blazniva tam behala a patrala po nezmysloch, vobec ma to nezaujalo, nasilu to "chcelo byt", proste nepresvedcive....hrooooza.
Hrdinsky som prisla tusim po stranu 95 a stacilo.
Vsimla som si, ze dost zle pisu profesori anglickej literatury, ktovie preco.
A aj zle preklady vedia cloveka zaskocit...

linda©

No magic, rozmyslam aku knihu tebe poslem, z toho co mam doma, asi cvicenie s hula hop aj DVD (pre damy).

Fuuu magic, ked sa nacertis, si jak tornado Egyptan Sinuhet bol moja prva kniha, od M. Waltariho so staroegyptskou tematikou. Zalubila som sa do nej, a to som mala len okolo 15 rokov. Potom som sa snazila najst podobnu knihu s pribehom zo stareho Egypta, ale uz som nenasla. Takze v zasade suhlasim. Na druhu stranu treba povedat, ze napisat dielo z minulosti, z ktorej nema pisatel moznost zazitku je viac ako tazke... Takze su tri moznosti: hladat dalej a byt pripraveny na sklamanie z obsahu (ja som sa vzdala, ale verim na ustne odporucania, takze mozno sa este nieco niekedy objavi), vykaslat sa na to a citat diela zo sucasnosti resp. nedavnej minulosti, alebo skusit napisat sama nieco

Magic, Egypťan Sinuhe je vynikajúca kniha. A dom snov a dom preludov si čítala?

Problem je, ze my naozaj nevieme, ako sa ti ludia v tom, ci v onom storoci vyjadrovali......velmi opatrne by som si myslela, ze boli aj ludia tak prosti, ako ich technika vtedy......
Staci sa napr. pozriet na latincinu- matku svetovych jazykov, kde som tiez nasla par "modernych" terminov, o ktorych som bola presvedcena, ze takto sa urcite nevyjadrovalikedysi ti, co tento jazyk tvorili a predsa.....tie slova su tam.....nenapada mi rychlo priklad ....

ivet

Magic, historické romány veľmi nečítam, takže tento problém ma až tak "nepáli".
Ale zvyknem si v kníhkupectve prelistovať knihu, ktorú mienim kúpiť, a sem-tam prečítať úryvok nielen preto, aby som mala predstavu o čom tá kniha vôbec je, ale všímam si aj kvalitu prekladu. To ma vie veru poriadne rozladiť, ak prekladateľ svoju prácu "sfušuje"...

Čítam. Ja som požehnaním pre vydavateľov - toť nenáročný čitateľ. Keďže mnohí moji obľúbenci mi už knihu nenapíšu ( nech im je zem ľahká, či ako sa to hovorí), tak čítam rad radom všetko. Sú síce aj knihy, ktoré čítam rok - dva - tri alebo ich mám ako teraz 8 na nočnom stolíku , ale dočítam statočne do konca. Niektoré ofrflem, že toto by som napísala aj ja , ale väčšinou sa k niektorým vraciam.
A historické romány? Hej - Dumas, Zelinová a tie "preverené dobou" . Egypt ee - nemám z neho dobrý pocit pri čítaní.

No ja som prečítala neskutočné množstvo kníh a mám knihy, ktoré pri absťakoch som prečítala niekoľko krát. Neviem, ja som prišla na to, že ak trošku znížim tu svoju hranicu tak potom nájdem veci, ktoré som si zo začiatku ani len nevšimla. No a chcem povedať, že skoro vždy je to o preklade, ja som prestala pozerať filmy na dvojke, kde boli bez dabingu, ale z titulkami. No a najviac mi vadilo, že ked som pozerala film v jazyku v ktorom rozumiem, tak veľakrát bol preklad úplne iný, jednoducho v preklade to bolo správne slovo, ale ono ma viac významov a tak bolo použité práce opačné slovo a tým celý film strácal na hodnote, podľa slovenského prekladu mal byť hlavný hrdina podliak bez citov, podľa originálu múdry a chápavý.
Teraz čítam menej a bolo to dôsledkom financií ale hlavne brakov, ktoré sa na nás valili zo všetkých strán. Vždy viete aký bude koniec a nedáva Vám to nič, okrem blaženého pocitu ak sa stotožnite s hrdinkou, že nakoniec nájde svojho vytuženého princa. Tie knihy boli nanič a nielen ľahké žánre, ale práve aj také ťažšie, duchovné či historické, potom sa radšej vrátim k čítaniu Egypťana Sinuheho alebo Mor Jokay - neviem ako sa píše, prepáčte.

Tak toto som nikdy neriešila, historických kníh čítam pomenej, ale na Zagorkinu Gričskú čarodejnicu nedám dopustiť, celú sériu som čítala nespočetne veľa krát. Ja som sa zase vrátila do neskoršieho detstva a znovuobjavila som Troch pátračov. Boli to moji hrdinovia a aj ja som chcela byť pátračka. Tam sú do dobrodružstva vždy zaujímavo pripletené zaujímavé informácie z histórie a iných odborov. Z tohto dôvodu som vždy rada čítala aj pána Tragáčika alebo pozerala seriál Lovkyňa tajomstiev či čoho (už som to dlho nevidela, nepamätám si názov ), kde sa prelína minulosť so súčasnosťou a to sa mi viac páči ako len historická kniha.
Oveľa viac ako to, čo píše magic, mi vadí, keď sa v nejakej knihe alebo filme príliš škaredo rozpráva. Nie som nejaká netýkavka, tiež si občas uľavím, ale vrchol nevkusu bola pesnička F**K IT, kvôli ktorej som včera prepla rádio. Kultúra má povznášať a nie ubíjať, však?