hmmm, na to, aby si mohla svoju intuíciu počuť, by si sa musela stíšiť. A to je s množstvom aktivít veľmi ťažké. Skoro až nemožné, keď paralelne riešiš množstvo veci. Síce zdanlivo nesúvisiacich, ale v konečnom dôsledku prepojených.
No, však to hovorím uším aj pre seba :)
Ved to, pracovnych x veci roznych, styri deti s roznym programom, servis okolo domacnosoti, uz sa mi z hlavy pari, uz ozaj stacilo. Dojdme na masaz a tuim by maserka potrebovala pol dna, aby ma dala ksu do laty, co si na svoje telo sters nalozim a uplne zbytocne. Verim, ze do konca roka pustim, jednu cast prace a dalsi rok definitivne dalsiu.
fiha, fiha, Dasa, dobry postreh... velmi aktualny aj pre mna...stisit sa, ano...
Eva 
ano, intuiciu je dobre pocuvat, na to tiez prichadzam, len ju akosi vzdy "ukecam", ze cuskaj pekne, moja, cuskaj, urobim si po svojom... no a potom pride bolava lekcia...
poznaaaaaam!!!
Tie bolave lekcie su asi potrebne, su tiez skusenostou.
Kamila, vsetci sme nahraditelni, je to tak, mas recht. U nas sa hovori, ze nenahraditelnych su plne cintoriny...
Mas okolo seba - blizsie ci dalej - vela schopnych, sikovnych ludi. Smer je dany, veci frcia, treba ich "odovzdat", nechat zit svoj zivot. A venovat sa nejakej najblizsej srdcovke.
Tak, ako ked z malej firmicky vyrastie koncern. Jeden clovek - zakladatel, to sam manazovat nestihne. Ma tim sikovnych manazerov, riaditelov pobociek, na ktorych sa moze spolahnut. A ak ti ludia citia, ze idu s majitelom jednym smerom, tak ten koncern moze skvele fungovat. Hoci sa na spolocnych poradach vyskytnu aj burky, rozdielne nazory, ak je to pre dobro koncernu, zhoda sa da najst.
A mysli viac na seba, na svoj vnutorny svet 
.
Eva
Stranky mam nastavene skvele, tu sa to vykrystalizovalo, ale v inej aktivite som povedala dost uz koncom leta, ale ze mozem odist az ked ... a ja blba aj ma to bavi, jednoducho nevladzem, chcem odist a uz som vo faze po mne potopa. Nie, je to rozbehnute, len to nebudem robit ja ale neikto iny. To sa neda od rana do noci makat akos nasolenymz adkom, len sem tam pracu prestriedam servisom pre deti, domacnost a dosloven padam na hubu, kvoli comu. Som rozhodnuta, ze to pustam, naozaj si uz nechcem dokazovat stacilo, len ti procesy odchodu nie su jednoduche.
je mi smiešne že je to v kolonke "čo s fúrou voľného času"
Mala som tak silnú intuíciu, že kebych sa riadila dľa nej....no mozog nechcel poňať a tak som potláčala...ale zas bych neprežila to čo prežila, nebola bych tam kde som...asi je všetko ako má byť 
Osobne veta - "každý z nás je nahraditeľný" alebo "nenahraditeľných sú plné cintoríny"...no nejde mi k telu.nik ma nenahradí ako matku, partnerku, kamarátku...ak ide o urobenie daňového priznania, OK, je na to zákon ako má vyzerať, asi je jedno kto ho urobí.no ak sa niečo tvorí a tvorí to konkrétny človek a dáva do toho seba a niečo zo seba, nemôže ho predsa nik nahradiť.už to nebude to výsledné dielo, nemôže byť.už to bude dielo toho druhého človeka, s jeho pohľadom na vec, bude to výstup z neho.
Takže - "každý z nás je nahraditeľný" - čisto matematicky - kus za kus - ak nevynesieš kôš ty, vynesie ho syn.
"každý z nás je nahraditeľný" - neviem ako to napísať čo chcem povedať ale skúsim príklad.jeden recept skúsila baba a koláč bol na pohľad nádherný, vynikajúci.ten istý recept som skúsila ja a píliť sa to muselo motorovou pílou, cesto nevyrástlo, krém tvrdý...
už som ticho
ja viem, chcela si len vypočuť
našla som práve na FB https://www.youtube.com/watch?v=FluiQbhIJJM
s tou ne-nahraditelnostou som to myslela v tej pracovnej oblasti 
.
V osobnom zivote to neplati, to uplne suhlasim.
(a TY! si upiekla tvrdy kolac?? si robis srandu?? nemverim 
)
Eva
http://tortyodmamy.sme.sk/node/225317
...to čo píšem na konci že normálne sa dal krájať... ano to také normálne nebolo 
ale vyzera ze super
doooleziteee je, ze chutil. A basta. Aj keby si ho mala sekerou porciovat
Eva
Neviem preco, ale ja vacsinou pridavam prispevky len do dvoch kategorii Dennik nanicmamy, abo co s furou volenho casu, iba tie dve na mna rozpravaju.
To asi by som chcela mat tolko toho casu? Tak by som potrebovala dovolenku, net sance ..Neviem oddychovat,zakladny problem, vypnut hlavu som precitlivela na kazdu koninu ... Vsak ma poznas ...
Krasna piesen. Dakujem.
A co keby si sa porozhliadla po nejakej pomoci do domacnosti....
Vcera som citala o kralovne Alžbete ako si vyhradila cas pre deti, do ktoreho nesmel nikto vstupit a nic ho nesmelo narusit. Mozno je toto cesta pre teba? Rozvrhnut si den s ohladom na deti plus ta pomoc do domacnosti. drzim palce.
Ano, aj toto je cesta, ktoru potrebujem dotiahnut, vimam to stale viac a viac. Lebo ide vikend a predstava co vsteko musim dotiahnut v domacnosti, lebo neviem udzriavat uplen zakaldny poriadok, ani deti som nenaucila ... k tomu varenei aj do zasoby na tyzden a pri mojej spomalenosti ...
aktivity by nemali nejak brániť tomu, aby si dokázala počúvať intuíciu. Teda aspoň podľa mňa. Aktivít a aj práce môžeš mať habadej, ak to zvládaš. Ak nezvládaš, prichádza stres a ten intuícii spoľahlivo zabráni. To je človek hneď v kŕči a tam už ozaj nič. Takže prístup, ak už si si naložila, tak predsa aj tak nejde o život...Veď už sme to neraz preberali...čo by som robila, keby bol tento deň posledný. Šla by som sa zblázniť, lebo to a hento, alebo by som proste kľudne urobila čo treba a ostatné nech vezme čert.
Ďalšia vec, čo tomu bráni, je nadbytok informácií typu - tak podľa tejto teórie, by som teraz mala toto...Zákonite už ideš inak, než (možno) sama chceš.
Teorie nepouzivam urcite ziadne, lebo zavadzaju pravidlami a take nemam rada. Skor sa necham ovplyvnit nazorom spolupracovnikov ..., lebo si nie som ista tym svojim a ked sa k tomu pridaju ine tlaky ... Ale nie v mojom byti dominuje unava a s nou potom robim chyby. Tie vlastne chyby, ak su velke, ma riadne zlostia, som z nich nestastna ... Pre mna je to signal, ze stacilo, tade cesta nevedie ... Nikdy som nemala predstavu o svoje dokonalosti, ale nam rada vlasten preslapy, ved kto by ich mal rad ... v tomto som na seba narocna.
Kamilka... ja ti tak rozumiem... 
tiež riešim v sebe...dilemu? robím niečo, čo ma na jednej strane veľmi ubíja, na druhej strane ma niečím napĺňa. Niečo mi nahovára, načo sa trápiť, sekni s tým, potom si zase hovorím, nie je to len cesta k môjmu osobnému rastu? Potrebovala by som sa o tomto s niekým porozprávať. Je to len snaha si niečo dokázať? Má to byť náplasť na moje nadobudnuté jazvy? Alebo je to lekcia, ktorá ma posunie inam?
A je to intuícia, ktorá ma odhovára, alebo len rozmaznanosť a snaha utiecť pred ťažkosťami? 
Vystihla si to, ani prisit ani zaplatat a rozhoduj sa
osobne nechápem, ako niečo môže nabíjať a zároveň ubíjať...to je fakt fyzicky nemožné...ale dobre
Mne to pride uplne samozrejme, pretoze kazda praca je zlozena z viacerych podaktivit, ma svoje plusy a minusy, alebo staci blbý šéf, kolega a môže pokaziť aj to krásne, lolou píše o podobnom.
Alebo takto, vdaka mojej vnimavosti som bola schopna vytvorist stranky s celkom velkou odozvou, ale vdaka svoje vnimavosti vnimam aj to negativne aj ked len v naznakoch a neviem to stopnut aby sa ma to nedotklo ...
O com je tento clanok, skusim takto, spominas na Sliac? Mne sa stalo pododobne, len dosah je dlhodobejsi ... a pokracovanie v organizovani stretnuti, uz ta to nebavi, neprinasa radost. O tom je to u mna, len nemozem povedat tri styri konec, lebo ..., ale uz si za tym idem.
Kami, ale to ja chápem...úplne všetko má svoje mínusy a plusy a spomínam aj na Sliač, ako by nie...mňa to už ale v tom momente naozaj len vyčerpávalo a aj to bolo vidieť - proste minimálne plusy...preto to rozhodnutie, aké bolo. Ja si naozaj myslím, že jedna vec ťa nemôže nabíjať a vybíjať zároveň. Buď ti dáva toľko plusov, že vyvážia tie mínusy a je to v rovnováhe, alebo ťa to iba vyčerpáva a plusy sú zanedbateľné. Nevidím tam žiadnu dilemu. Aj keď chápem, že organizačne sa nie vždy dá zo dňa na deň niečoho sa zbaviť, ale časom určite áno. Je na tebe, ako sa rozhodneš.
Nemám zlú prácu, a ľudia ktorí k nám zavítajú sú drvivou väčšinou veľmi príjemní. S mnohými som si už potykala - a v zásade je jedno či sú to naši zákazníci, alebo dodávatelia, partneri. Takže do práce sa v zásade teším. Napriek tomu sú dni keď sa mi nechce do práce, keď som unavená, ale myslím si, že je to skôr o tom, že až príliš uvažujem a špekulujem čo ešte treba spraviť, ako to treba spraviť a pri tomto dumaní nad nesmrteľnosťou chrústa nakoniec veci nedotiahnem a toto ma vyčerpá, vybíja. Keď to neriešim a robím čo robiť mám, hoci som aj na konci dňa unavená, možno aj vyčerpaná, ale som hlavne spokojná.
A čo sa vedenia týka, nevyjednávam s ničím. Načo ? Viem, že akýkoľvek argument by bol nepriechodný. Vôbec neriešim ak mi niekto niečo vytkne neoprávnene, ak oprávnene nasypem si popol na hlavu, a snažím sa vec napraviť. Prinajhoršom ak sa ma niečo veľmi dotkne si pofrflem a ide sa ďalej.
Joj dievčatá, už som zo seba zúfalá. Rozmýšľam, či to bude tým, že občas či často u mňa preberá dominanciu moje ego, abo moje zmätené myšlienky sú také hlučné, že nepustia intuíciu k slovu. Spätne už len plačem, že som ju mala počúvať, lebo jej názor sa ukázal správny. Len to tiché šepkanie sa tak stráca v chaose v mojej hlave. No nič potrebujem aj také lekcie, utvrdzujú ma v tom, že život za to nnestojí aby som sa šalila áni neviem za čím. Potrebujem zredukovať pracovné aktivity, už viem pri čo ostať a pri čom nie, len to podoťahovať do zdárneho konca. Asi som potrebovala boľavé lekcie, aby som bola schopná uzavrieť niektoré záležitosti. Som plne nahraditeľná, len musím o tom presvedčiť iných a už ani nie, o už nie je moja starosť. Je mi to jedno.
Dievčatá, ďakujem za vypočutie, som rada, že vás mám.