si mi pripomenula kolegyňu v roku 1990 mala cca 3 ročného syna. A rozprávala, jak v nedeľu večer chcel iba jeden rožtek. A doma žiadny nemali. A on si vtedy sadol na prah kuchynských dverí, chytil hlavu do dlaní a zvolal :"Na čo mi je život, keď sa o mňa vôbec nestaráte!!!"
A ešte mi napadlo - dokonca si ani nespomínam, že by sme niekedy dávali chlieb alebo pečivo do mrazáku, aby bolo po ruke. Nejak sme to vedeli, teda naše mamy to vedeli, správne vypočítať. Keď sa chlieb kúpil v sobotu ráno a najbližšie až v utorok, lebo bol aj pondelok voľný.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
V prvom rade - má to byť chápané s ľahkosťou.
Na Nový rok sa vyskytuje zvláštny jav. Normálne sa dá prejsť u nás cez výpadovku, žiadne kolóny smerom na OC, žiadne zápchy. A ako tak míňate parkovisku - čuduj sa svete - zíva prázdnotou. Keď sme aj s Kamilkou pred x rokmi zavítali do Rakúska na dovolenku a v nedeľu natrafili na zatvorené obchody a reštiky, tiež mi sánka padla.
No a už je to aj u nás! Ten trend - voľný deň pre obchody.
Huráááá!
Vitaj nová móda - teda stará.
Pamätníci sa zamyslia, zaspomínajú. Len omladina má nejaký problém - čože kdeže bude korzovať.
A tak si kladiem otázku.
Čože sme to my len robili po nedele, kým k nám nezavítal prekvitajúci kapitalizmus a silne návykový konzumný štýl?
No my sme chodili na návštevu k starým rodičom - nikto sa neponáhľal domov, lebo treba cestou späť ešte na rožky sa zastaviť. Nedaj bože, papuče dokúpiť.
A chodili sme ešte do prírody - v lete, na jeseň "na špacírku" smer cintorín
, alebo len tak hore dolu po uličkách sa vyvetrať.
Pane Bože, hádam to len nejak vydržíme - už len 12 hodín a je tu nový deň a obchody otvorené ZAS!!!!