Kupujete? Tvoríte?

Ach jaj
akoby si písala o mne s tými skriňami ...aj ostatným
Práve sa intenzívne "ponáram" do svojho sveta, mám po byte porozkladané veci na vianočné tvorenie a tvorenie začína tým, že všetko vyťahujem, obzerám a vymýšľam do čoho sa pustiť ...take to tvorivé motanie a hromadenie
moj muž je veľmi trpezlivý, ale už počujem ako začína škrípať zubami...
Mám okolo seba okruh "dievčat", ktoré viem, že takýto darček poteší, rodiná to "akceptuje" ak je pridaný aj naozajstný darček
Ale dostala som toho roku aj príučku:
Bola som s kamoškami na takom tvorivom víkende, kde sme si sami robili program a spoločne tvorili...na konci po vyplatení a odhlásení som majiteľke penziónu chcela darovať asi tucet pedigových zvončekov, previazaných stužkou, len tak pre radosť a na vianočnú výzdobu....odmietla so slovami, že ona sa takých vecí zbavuje
a tak sa snažím krotiť

ti prajem kopec tvorivých nápadov, robme si RADOSŤ
dotvorenia

vyrábané darčeky milujem,takéto vecičky majú dušu a čaro,svoju energiu ,takých vecí sa nedokážem zbaviť,tiež rada tvorím, len keby toho času bolo viacej...

Veru dozrel čas na tvorenie. Maličkej som kúpila také čudo na pletnie šálov, čo zvládne aj ona, už len nakúpiť vlny a budemem pliesť šály a potom mmožno aj čiapky ..., už len sa naučiť vypnúť počítač....

Rada vyrábam darčeky, ale len ľuďom, ktorí to vedia oceniť. Takému knihomoľovi radšej kúpim niečo na čítanie, ako sa mordovať nad výrobou obalu, ktorí by aj tak stratil
Rozmýšľam, kam vtesnať tú druhú a možno aj tretiu skriňu momentálne fungujem krabicovým systémom, ale už nemám pomaly kade prejsť v spálni (no, balkón som mala otvorený niekedy na jar ). A ešte keby tak viac času bolo...

jáááj dievčatá a ja vám potichu závidím. Ja by som aj tvorila, ale keď sa rozdávala šikovnosť a tvorivé myslenie stála som asi niekde bokom.
Teraz akože štrikujem šál. Sebe. Neviem ktorý rok bude hotový, lebo už som asi x-krát začala a vždy vypárala.
Minulý rok som si povedala, že sa naučím háčkovať. Základy veď viem, tak to nebude ťažké. Len podotknem, že pomocou internetu, som sa učila... Celkom mi to išlo, až pokiaľ som nešla niečo robiť. Mladšiemu čapicu. Ja neviem ako som to dokázala, ale nikdy mi nesedel počet očiek. V prvých riadkoch áno, ale potom... buď som mala veľa, alebo málo a čapica??? Už ani neviem, kde je háčik.

och, ako vám v dobrom závidím, toľko mám v hlave plánov, v PC inšpirácie, materiál nás tiež vytláča z bytu...ale času málo, ale ak stihnem dokončiť zákazky, tak určite darčeky pod stromček budú ručne robené ... len ja mám problém s balením

.. ahojte...aach ako by som aj ja chcela tvoriť, ale moje výtvory sú väčšinou abstraktné diela a na mííle vzdialené od predstavy .. našťastie mám pri sebe kreatívnych ľudí, ktorí mojím predtávam dodávajú skutočnosť ... aj keď občas je to ťažšie ako vymyslieť perpetuum mobile

wau, mňa fascinuje, ako si fascinovane a účelne rozcestovaná.

PŽ je čo? Prosím pekne? Praktická? Pekná? Poriadna? Žena?

Nuž, ja sa priznávam, že ja som ten nevďačník, ktorému handmade nič nehovorí. Viem to obdivovať aj ako po stránke výtvoru, aj po stránke vloženej energie, ale pri tom to končí. Netuším, čo by som s tým mala robiť. Napríklad kamarátka krásne pletie, ale ja by som sa to bála prať, tak radšej ani nezoberiem, pedig mi nič nehovorí, jedine, že by na mňa kričal: poď, pozri ako sa dá zo mňa upliesť papasunkreslo, recyveci absolútne nič, to potajme likvidujem a šperk by už ozaj musel spievať, aby som mrkla očkom. Modelárske veci som minule chcela vyhodiť, ale MM ma presvedčil, že až jednou to možno využijem, provence štýl ma neoslovil, pri vintagi prižmúrim obe oči, že mooožno, tak neviem.

Ako vravím, nevďačník som.

Ako skúšala som, dobre šijem - na to mám dva kurzy, aj ten pačwork špendlíkový, akurát, že guľa čaká 3 rok na dokončenie, vyšitému obrazu chýba asi 15 x4 cm dovyšívať a to som ho začala, keď som nemala syna a ten sa podujal, keď má 11, že on to teda dovyšíva. Papučky z bielej vlny som urobila také malé, že som sa hanbila sama sebe, potom som ich dala jednej kočke, čo sa jej narodilo malilinké dievčatko a doteraz, keď ma vidí, tak a velebí, že to presne potrebovala. Aj to servítkovanie, akurát, že lepidlo malo liter, či koľko a vždy mi celé vedro uschlo, lebo sa k tomu dostalo ktorési deco a keď som taká nažhavená chcela niečo, tak z toho nič.

Celé moje handmade , ani sa tomu nesmejem, no hanba.
Ale decká mám tvorivé, len mamka je akási záhadná, furt sa len vadí, lebonemôže nájsť nožnice a tam vlna a tam papier a tam lepidlo a taký výtvor a taká vzácnosť.

A darčeky kupujem. Dnes som akurát stála pri "vyrob si planetárium" alebo "vyrob si detektor lži", že synovi, ale keď som to otočila a videla ten počet súčiastok, tak ee...

Ako píšem, hand made páči sa mi to... vážne.

Dnes som vyskúšala na sebe asi všetky možné pánske vône, tak si tu tak parádne smrdím, no ale fuuuj, hádam to so mnou chvíľu vydržíte...

Zdravím, no tak ja som kedysi ešte za slobodna plietla pulóvre, mala som nejako viacej voľného času.

Potom keď som sa vydala, nejako som nemyslela na svoje záľuby a venovala som sa manželovi, synovi, a keď som sa rozviedla, tak som mala toho dosť, práca, syn, domácnosť, nejako som nemyslela na pletenie.

Viacej som čítala časopisy, knižky, bola som aj viacej unavená.

Ale v poslednom čase čím, bol syn starší, tak som nejako spontánne začala pokukovať po vlne, tak "staré dobré časy " som si pripomenula.
Tak som kúpila vlnu a uplietla som pulóver. No, ale sranda je, že bol veľký nejaký, tak som ho dala maminej sestre, lebo aj na mamu bol veľký.

Ale farba krásna, tak teta sa potešila.
Väčšinou pletiem zatiaľ šály, tie sa zídu v zime

No a možno sa pustím s chuťou pomaly aj do pletenia pulóvra.

Ahojte.
Velmi rada nieco vyrabam, vyborne sa pri tom odreagujem.
Pred rokom som zacala servitkovat, co to som vyrobila sebe , kamoske a rodine, ktorym sa moje krabicky zapacili a vypytali si take, ale na take kradne veci, ake som videla napr, na artmame, som este nedorastla.
Ale nevzdavam sa, raz aj ja budem mat take .
Okrem toho pletiem ( niekedy piate cez deviate, niekedy svetre ), hackovat som skusila minulu zimu, z internetu, a mala som stastie, podarila sa ciapka pre najmladsiu dceru.
Od puberty rada sijem, ked boli deti male, dost som im sila, teraz sa to uz neoplati, ale minule som neodolala, nasla som obchodik s takymi krasnymi bavlnenymi latkami, ze som neodolala a usila som detom postelne obliecky. Neviete si predstavit, ako sa tesili, az som sa cudovala, ze taka vec im urobi tolku radost.
Takze aby som to ukoncila, tvorim velmi rada, aj ked mi to dlhsie trva, lebo volneho casu je malo, nevadi, o to vacsiu mam z toho radost.
V dobrom zavidim dievcatam, co maju na svoje veci skrinu. Ja nemam, ake mojim snom je mat skrinu s vysuvacou doskou, kde by bol sijaci stroj a ulozene vsetky potrebne veci. Ale kedze mam 3 baby, vsetky skrine su obsadene .

sledujem, Lenka, ze sa nevopcham ani do kategorie tvorim, ani kupujem. Mozno trosku do tej druhej, lebo kupujem "polotovary" alebo naradie a pomocky na tvorenie. Mame sikovne deti v rodine, tvorive maminy a chapajucich ockov . Akrylove fixky, fixy na textil a biele postelne obliecky, korale ... vopchat do velkej skatule a strcit pod vianocny kriak na ktorom visi take cosi.

Recy-veci mozem . A nove veci ... len vojdem do papierka, zbadam komplet sytofarebnych A3 papierov, zrychluje sa mi tep, rozsiruju nozdry a snazim sa zavetrit lepidlo a tempery a tuse, ktore sa nedaju oprat (a ked tak cumim na tie flaky, zbiera sa mi tvoriva slina zas) , tu zbadam cistice fajok spagatiky ... a som v koncoch .

... milé:)! Práve hľadám vianočné motívy, hrabem sa v materiáloch a časopisoch po skrinkách, foteloch a gaučoch, keď ma napadlo: Pozriem na NM :) ... potešila si ma, ešte aj s tou otázkou "a koho tým poteším? " okrem seba, samozrejme :)))