Ani neviem. Niekedy si pripadám ako robot, zbadám sa, až sa na mňa niekto usmeje. Teda dúfam, že som doteraz žiadne úsmevy neprehliadla, to by ma mrzelo. A pokiaľ to nieje nejaké záhadné, tak sa zvyknem roztopiť. 
Decká sú také kvalitné zrkadlo, poväčšinou mi povedia nejakú vetu v zmysle: ...maminka, ty sa usmievaš.
To, že si to všimnú asi napovie, že som pravdepodobne všelijaká, len nie usmiata. 
Najvyšší čas s tým niečo urobiť, ak nič iné aspoň návod podľa elin by sme mali skúsiť. 
Nooo - úsmev? Ked som mala 17 tak mi jeden mladý muž povedal že môj úsmev je najkrajší aj ked veľmi zadumaný.
Ked som sa rozviedla a bola sama s detmi bez bývania a plná problémov ale šťastná v práci na pošte za priehradkou tak tam mi mnoho ľudí povedalo že mám nádherný úsmev a som ako slniečko. Nerozumela som tomu veľmi lebo v mojej duši vladol zmätok a neistota, ale bola som v práci a tak tam bolo fajn.
Vtedy prišiel aj jeden starší pán a hovorí -"prosím si ten váš los" - nechápala som aký môj los" s veľkým úsmevom mi povedal teda ten Mona Lísa, vy neviete že mate jej záhadný úsmev? No a tak som sa dívala na tu Monu Lízu a teda mne sa ten jej úsmev nepáči ani trochu.
V tom čase mi tiež jeden mladý muž povedal - no určite nie lichôtku, ale čo už 
- prečo si prekrývaš ústa, úsmev je to najkrajšie na tebe, si sivá, všedná ale ak sa usmeješ tak sa rozžiariš.
Rada sa občas rehocem aj ked ma potom bolí brucho a hrudník a niekedy to je aj pri blbosti, myslím že je to taký spúšťač samohygieny.
Nemám rada huronský smiech a ani pískľavý, moje uši to vtedy bolí a taký smiech nie je od srdca, teda aspoň ja to tak vnímam.
No občas sa mi zadarí aj prasiatko ktoré hrochta a v spoločnosti to nie je veľmi príjemné.
Myslím že som tvor zádumčivý a predsa ma ľudia vnímajú ako usmievavú.
Očuvaj kolo teba sa furt motá toľko chlapov, žeby to bolo tým záhadným úsmevom.
Nooo? ani by som nepovedala 
, ale záhadný úsmev robí svoje - tajomno
Neusmievam. Celý svoj život vyzerám, unavene, choro, mám divné oči, nadurdeno, niektorí ľudia čo ma spoznajú mi povedia, že som ich veľké prekvapenie, že som celkom iná ako na prvý pohľad. Vždy ma hnevali reči: ste chorá, ste unavená, a dnes sa neusmievate.... Teraz odpoviem: mám taký unavený imidž... A mám pokoj.
Pravda je taká, že zaspím hocikedy a hocikde, deti mi vravia, že kebyže zarábam spaním, tak sme v balíku. Kľudne idem spať o deviatej a ráno vstanem o siedmej čo je celkom slušný čas a poobede môžem ísť ľahnúť zas. Keď mám robotu čo ma zaujíma, alebo čo potrebujem spraviť tak ideeeeeeemmm bezspánkový režim.
Keď sa veľmi snažím makeupovo, vlasovo, obliekovo tak viem vyzerať, ale u mňa je to vždy strašne veľa roboty. 
Viem, že by som mala zmeniť svoj životný štýl a možno sa ten úsmev nasilu naučiť ale teraz to určite nedokážem. Jój zase mi to ide.
Počúvam klavírno-violové koncerty, MNH celý svet.
Obdivujem ľudí - slniečka.....
Ďalšia zrelá na povinný úsmev z kláštora, aby sme nemuseli vodu vláčiť.
Pred par rokmi som sa dostala k nejakej knizke od Norbekova, nie som si ista, ci to bolo Jak se zbavit bryli alebo nieco ine.
Velmi ma oslovilo, ako opisoval mesiac trvajucu terapiu vo vysokohorskom klastore.
Zakladom bolo, ze vsetci ucastnici sa museli neustale usmievat, ak "boli prichyteni" bez usmevu, museli ist po vodu ku vzdialenemu pramenu. A ak sa neusmievali celou cestou, museli vziat vedro a ist znova.
Spociatku to bolo velmi tazke a zdalo sa to byt absolutne nezmyselne, no kedze vedro plne vody bolo tazke a cesta dlha, vsetci si na staly usmev rychlo zvykli.
A zaroven s usmevom sa im vratilo vzpriamenejsie drzanie tela, uvolnenejsi postoj a po mesiaci sa tlupa starych namosurenych a chronicky chorych starcov (clenov politbyra) zmenila na muzov v najlepsom veku, plnych zivota.
Zaujalo ma to natolko, ze som bola odhodlana to vyskusat, no zatial sa mi nepodarilo vydrzat to ani tri dni v kuse - no funguje to aj tak.
Je sice fakt, ze si pripadam trochu divne, ked sa vyskieram na spinave pradlo, co hadzem do pracky alebo na zeleninu, co krajam do polievky, ale vysledky mi za to stoja
Ďakujem za príbeh, už by som si aj knihu mohla prečítať.
No moct by si mohla, len upozornujem, ze:
1. len precitat nestaci
2. ak sa budes jeho rad naozaj drzat, nebudes moct byt ina, nez zdrava, plna elanu a nadsenia zo zivota 
ja mam pocit, ze sa len usmievam alebo opacne - hnevam. nemam medzistupen. a ked sa pritrafi, ze som bez usmevu, tak hned poznamky - co si chora? unavena? nad cim premyslas? vyzeras nedobre, vyzeras zle ... a podobne lichotky . akurat mam tak divne opalenu tvar vzdy - kvoli usmevu. okolo oci a okolo ust biele, lica opalene a pehave.
nie je pritom pre mna nutne, aby sa kazdy furt usmieval. niektore zahadne usmevy alebo vzacne usmevy fakt stoja za to 
Takže k tebe patrí aj radostná vizáž. 
Tvoje okolie ti ju rado dopraje, už by ťa len maolo menej vytáčať,a le to sa asi nestáva priateľom často.
No veru ja by som mala tú vodu nosiť každý deň.
Skúšam stále aj keď naoko sa usmievať, nie vždy funguje. 
Ale zas poznám pár takých ľudí, čo sa usmievajú stále, skrátka majú to naučené a tí mi teda veľmi sympaticky nepripadajú. Zaujímavé je, že keď vidím niekoho zachmúreného, hoci aj cudzieho a ak to dovoľuje situácia tak plesnem niečo vtipné a začne sa usmievať. Sem tam sa mi to vráti, to pomáha.
Vieš v tom je ten rozdiel, ti mnísi sa zmenili vnútorne a tak úsmev na ich tvári bol úprimný a pomohol im ale niekto kto si nacvičí úsmev či smiech a chce byť za vtipného vždy a všade - to je už iné, je to sebeckosť a manipulácia a preto to nie je vždy a každému príjemné.
Usmievam sa... často... veľa... bezdôvodne :) Hlavne, keď mi je super, ale aj vtedy, ked mi je totálne nanič :) Vieš, potom oklamem svoju hlavu, že to nie je až také strašné a zasa sa raz usmeivam :) Samozrejme, že úsmev občas zdrhne a nie a nie ho nájsť :D
Blahoželám. Ideš na to skvele.
Ešte , že sa ti smajlikovia tak pekne stále usmievajú.
Dnes som stihla preletieť článoček o sile úsmevu Úsmev vám pristane Fakt len prebehnúť, bo moje či vlastne prázdniny našich detí, sú kus veselšie ako som plánovala. O sile daru, ktorý nás nič nestojí asi netreba nikoho presviedčať. Verím tomu, že ľudia s príjemným úsmevom sú príťažlivejší asi aj úspešnejší, aj keď možno na dravé ryby nemajú.
Určite sa v ich spoločnosti cítime príjemnejšie. Usmievaví ľudia by mali byť teoreticky aj zdravší, predpokladám, že sa im v hlave točí viac pozitívnych myšlienok. Prečo len predpokladám? Nepatrím veľmi k takým, čo oplývajú žiariacim úsmevom väčšiu časť dňa. Niežeby som bola večne zamračená, namosúrená, aj keď aj také sa občas stane. Len ten môj polounavený úsmev môže byť maximálne milý, ako radostný. 
Ale na rehlenie mám živé spomienky. U nás doma za stolom, keď sme sa namiesto o Lojzkovi, to bol náš býčok, bavili o vojsku nastúpenom na dvore, 
alebo keď sa zvyknem rehliť na celé kino. 
Posledne som sa schuti zasmiala pri Máši. Niečo na tom bude, že poznáme cca 12 druhov úsmevov. Taký ironický zas veľa radosti neprinesie, ak nie je trochu odľahčený sebairóniou. 
Dievčatá, ako ste na tom vy s úsmevom č.4, alebo neviem koľko? Usmievate sa často abo len vo výnimočných chvíľach.