Co si zelat na narodeniny?!

Otazka za sto bodov a tu opisem, ako som sa dopracovala k odpovedi
Stastlivo sme prehupli hranicu sestonedelia a nestastne sme vhupli do virozovej sezony. Zacala som ja s crevnou chripkou a teplotou tuto sobotu. V pondelok zacala mala s nadkou a v utorok to nas maly -velky macko zozbieral vsetko Po noci, kedy vacsinu prespal, sme sa rano zobudili s plnym nostekom a veeelmi unaveny. Papat sa mu velmi nechcelo a tak sme isli na pohotovost, lebo tu pediatra nemame, len v nemocnici. Tam mu precistili nostek, vysetrili ho, odvazili a nas macino ma uz 5.5kg! Starsia sestra nechcela lekarku k nemu pustit, kedze ho zacala vysetrovat, tak zacal plakat a ked mu preplachovali nostek to uz "rucal" ako tur a malej sa to nepacilo, tak nakoniec sa dobrovolne rozhodla pockat v cakarni, kedze nezniesla fakt, ze jej bracek place. Najradsej by bola pediatricku asi kopla do kolena, ale dobra vychova jej to nedovolila. Tak nas poslali domov s predpisom na nejaky pripravok, ktory zabrani dehydratacii a treba vyplachovat nostek pred kazdym krmenim. Cez den maly vacsinu prespal a zacal jest lepsie, kedze precisteny nostek mu dovolil pocas krmenia dychat Vecer sme si "trosku postonali", este ze nemame susedov a noc, cez to vsetko, ze som sa jej bala, ako ju prespime, sme prespali v autosedacke bez krmenia viac ako 4 hodiny Vcera bolo uz celkom fajn, apetit sa mu vratil, hoci plienka bola nalozena castejsie. Vecer sa opakoval a podarilo sa mi utisit o pol jedenstej po, uz ani neviem kolkom, kojeni v priebehu dve a pol hodiny, urcite sme trhli rekord. Kedze dudlik sa mu nepaci, dudka si na prsiach a ja nemam to srdce odtrhnut ho a nechat ho plakat na plne kolo! Spat sme isli s malymi dusickami, kedze dychanie este stale nebolo ciste. Unava vsak zvitazila a zobudila som na obcasne kaslanie vo vedlajsej izbe. Dcera zacala pokasliavat...
Ale chcela som o tatinovi Ten moj tatino zaspal ako drevo zarovno s malym. V noci bol niekolkrat nazriet na malu, podal jej vodu, poprikryval ju a vratil sa spat. Zrazu sa zobudim a vidim, ako vyvaluje okale na maleho v postielke! Pytam sa ho, ze co robi. On mi panicky odpoveda, ze ho pocul "chrapkat" a zrazu prestal, tak stoji a pozera, ci dycha. V polosere bolo vidiet akurat tak ten jeho strach v ociach, v polospanku sa snazim pozriet, ci sa malemu dviha hrudnicek, nic. Tak som ho trosku, jemnucko posteklila na licku a on si nervozne otocil hlavicku, stylom: Co rusis!!! Tak mu hovorim, ze maly je fajn, moze si ist lahnut. Nedalo mu to, klopka si na hodinky na ruke a vazne mi hovori: Maly nejedol od pol jedenastej, on nie je v poriadku!! Vravim, ma uz sest tyzdnov, moze zacat jest menej casto, jednoducho nepotrebuje! Vzdal to. O tretej rano to uz nevydrzal, vytiahol ho z postielky a uz mi ho podava, ze maly je hore a je hladny! Som si myslela, ze je hore, si mu pomohol vstat, co?! Tak som mu preplachla nostek za hlasneho placu, nakrmili sme sa a tatino ho nechal odgrgnut a maly mu medzitym zaspal na hrudniku. Nepresvedcila som ho, aby sme ho ulozili naspat do postielky. Skoncil medzi nami a tatino ho drzal za ruku az dokedy nevstal. Vraj on by uz nespal, keby nebol maly pri nom.
Skor nez ho ulozil na postel, sa ma pyta: "Zajtra mas narodeniny, co chces na narodeniny?" Mame zvyk sa pytat, ale aj tak vzdy povieme, ze nic V duchu som si pomyslela, ze co by som si este mohla zelat na narodeniny?! Ked som ho videla, ako neznucko a laskyplne objima maleho rano o pol stvrtej, napadlo ma, ze mam vsetko, co potrebujem; Milujuceho muza, ktoremu sa netazi vstat v noci bez hundrania k malej, dokaze s nou stravit den bez toho, aby mu to bolo na zataz, vstava pravidelne k malemu, a to vstava do roboty na siedmu, casto uz o piatej je hore a pracuje do vecera, mam dve zdrave deti, (az na male chorobky, ktore sa daju zvladnut), kopec dennodenych radosti a starosti, lebo bez starosti by sme nepoznali ani radosti
Dnes mi cely den piluje usi, ze uz druhy rok nic nespravime na moje narodeniny a vidim, ze ho to zoziera. Tak este mu zopakujem, ze mam naozaj vsetko, po com mi srdce pistalo a len si zelam, aby to tak co najdlhsie zostalo.
Tak az budem sfukovat sviecky na imaginarnej budem si zelat prave toto: Aby sme si co najdlhsie udrzali to, co mame a k tomu este zdravie