Co takto Torino?

Tak je tu dnes presne taky krasny den ako ked som s tymi mojimi rodicmi sedela na uz spominanej kave a rozplyvala sa pohladom na slnieckom zaliate namestie Nebudem vas “trapit” nejakymi historickymi, ci architektonickymi informaciami, o tych si mozete vlastne uz precitat kazdy sam vyhladanim si jednotlivych miest a pamiatok na internete..ja skor take moje pikosky, ci postrehy, ci co by ste si mali vsimnut ak raz navstivite Torino.. Prikladam malinku mapu, aby ste vedeli, kadial Vas to zhruba povediem a co vam z Torina ukazem.

Takze.. sedeli sme na namesti Piazza Vittorio Veneto (cervena bodka), tvarou otoceni k rieke Pad, ktora preteka Torinom.. popri rieke sa mozete dostat az do nadhernej parkovej casti (na mapke vyznacenej zltou, ale o tom neskor) Z tohto miesta sa naskyta nadherny vyhlad na dalsie namestie Piazza Gran Madre di Dio (mapka c.1), kde najdete nadherny, aj ked nie prave typicky “kostol”.. Koluje tu taka povest, ze jedna z kamennych soch, ktore sa nachadzaju pred tymto “chramom”, upiera svoj pohlad priamo do vzdialenych Alp a to prave tam, kde by mal byt ukryty zlaty gral.. je tu len “malinkaty” problem a to, ze tato kamenna kraska sediaca po lavej strane chramu divajuc sa nan stojac pred nim, nema v ociach “nakreslene” zrenicky a tak jej presny pohlad a tym aj presne miesto ukryteho pokladu ostava zahalene tajomstvom… Ale ved poklady maju ostat pokladmi.. na rohu tohoto namestia sa nachadza jeden maly miestny lokal, ale ak sa chcete “nechat vidiet”, tak to je presne to spravne miesto, kam treba vecer zajst.. okolo tohto podniku totiz najdete plno ludi, postavajucich s koktejlom, ci nejakym inym drinkom v ruke, vsetci v tych najlepsich novych modnych trendoch.. o tom, ze maju vo vrecku trosku tucnejsiu penazenku vam prezradia aj auta zaparkovane akoby “len tak nahodou” pred tymto lokalom.. od porche az k lamborghini a vy mozete len kukat a trosku “tisko zavidiet” Tu povacsinou najdete “osobnosti” ako su futbalisti znameho futbaloveho klubu Juventus aj so svojimi kraskami a modelkami.. preco prave tu? No, na to nepoznam odpoved, lebo miesto samo o sebe mi nepripada nicim extra vabne, ale mozno preto, ze tam je najhlavnejsi tah k centru a mozno preto, ze za tymto namestim sa nachadza kopcek plny drahych starobylych domcekov a vil a nadhernych parkov.. no, keby som na to mala, tiez by som si asi vyberala domcek v tej casti mesta.. krasne, tiche, nikym a nicim nerusene prostredie a hlavne neskutocne blizko do centra mesta.. stacil len “zbehnut” a uz ste tam…
Dalsi nadherny pohlad sa ponuka na Monte dei capuccini (mapka c.2). Je to hned na kopceku nad Piazza Gran Madre di Dio a je odtial neskutocne krasny pohlad na Torino.. ked je krasne vidiet cele celucicke Alpy. Z tohto miesta je fotena fotka, ktoru som pridala myslim k uplne prvemu blogu o Taliansku, na ktorej je namestie, veza Mole Antonelliana a v pozadi hory.. Monte dei capuccini je dalsi kostolik, zas nie prave tvaru, ktory si pod pojmom kostol predstavujeme my… Ak sa dobre pamatam, tak dnu v kostoliku najdete namalovany obraz, ktory hovori o pribehu, ktory sa tam odohral.. nepamatam si presne, ale je to nieco na ten styl, ze kedysi nejaki ludia boli prenasledovani, ukryli sa do tohto kostolika a dvere sa zavreli tak, ze sa nedali otvorit… kostol chranil prenasledovanych pred ich nepriatelmi.. potom udrel blesk, poziar spalil vsetkych nepriatelov a znovu otvoril branu svojim chranencom.. preco zaco a kto to bol si veru nepamatam, priznavam, ze niektore veci mi z hlavy akosi rychlo unikaju… Vedla spominaneho kostolika najdete muzeum hor, turistiky a alpinizmu a horolezectva.. nadhera.. prve lyze, ak sa to da lyzami nazvat, prvy stan, prve prenosne varice.. ten, kto miluje hory by nemal urcite tuto navstevu vynechat…
Stale sedime na namesti, kava nekava uz je vypita a tak sa vyberame smerom k centru… teraz mame Piazza Gran Madre za chrbtom a pokracujem nadhernou ulicou, celou celucickou “zastresenou”, lebo sa prechadzate popod nadherne arkady.. Ulica sa vola “via Po”, co znamena “ulica Pad” a dostanete sa nou od rieky Pad az k dalsiemu nadhernemu namestiu “Piazza Castello” Je to super prechadzka aj ked je skaredo, lebo mozete popod arkady prejst prakticky najhlavnejsiu cast centra… Asi v prvej tretine tejto ulice spoza jedneho rohu na vas vykukne uz spominana veza Mole Antonelliana (mapka c.3), symbol Torina.. Kedysi davno ju zacali stavat ako synagogu (vsimnite si jej kupolovitu cast), potom sa rozhodli poslanie tejto stavby zmenit a urobit z nej symbol Torina. Jej autor sa volal Alessandro Antonelli a stavba je vysoka 167,5 metrov. Do vysky 85 metrov vas vyvezie vytah za 59 sekund a vy sa mozete kochat vyhladom z balkona a ako sa hovori mat cele mesto “ako na dlani” Vo vnutri sa nachdza muzeum kina, vraj vcelku pekne a zaujimavo urobene ako tvrdili moje kamosky.. ja som tam veru este nebola.. dokonca sa vraj mozete stat “ucastnikom matrixu” a zazit si tak niekolko predvolenych filmov od westernu az po ten matrix..
Popripade si mozete kupit prave talianske “gelato” teda zmrzlinu, ktora nie je rozdelena na “kopceky”, ale aj ta najmensia vam da urcite zabrat.. vezmite si k nej malu umelohmotnu “lopatocku” a hlavne vela vela papierovych servitok… ak nie ste prebornik v lizani zmrzliny budete ich totizto urcite potrebovat.. Za najlepsiu zmrzlinu v Torine je oznacena zmrzlina od “Fiorio”, jednej kaviarne a zmrzlinarne na Via Po.. lokal je nadherny, lebo je to jeden z tych pravych este historickych miest, kde si predstavujem, ze sa stretavala “vyssia spolocenska vrstva” Ale pozor, na Via Po je viac zmrzlin a vlastne v celom Torine, tak ak chcete ochutant tu “naj” podla talianov, treba zajst k Fiorio

Opisat vam Piazza Castello (mapka c.4), asi tak ako to namestie vnimam nedokazem.. pamatam si len na moj prvy januar v Torine, ked pred samotnym “castello” cize zamkom bolo vytvorene pod holym nebom nadherne zimne klzisko a ja som sa v ziari lamp spolu s ostatnymi mojimi “erasmusackymi spoluziakmi” pokusala korculovat.. pozicane korcule a vsetky tie roky, co som na lade nestala mi dali zabrat, ale kto by sa nedal nahorovit od kopie “Antonia Banderasa”, na ktoreho sa tak neuveritelne podobal jeden moj mexicky spoluziak.. Ten pocit, co som vtedy mala, ziarive starodavne lampy a to obrovske namestie… nadhera.. hadam vam tuto nadheru dokazu viac priblizit aspon prilozene fotky.. Este pikoska, ak ste sa cez zimne OH kukali obcas na odovzdavanie medajli, ci koncerty, tak toto je presne to miesto, kde sa to vsetko odohravalo.. kazdy vecer ohnostroj po dobu 2 tyzdnov, vsetko vysvietene a mesto plne ludi a tak krasne zive.. nadhera, trochu chaos a uplne spontanne pozdravy ludi, s rovnakymi farbami vlajok na uliciach.. Piazza Castello tvori v podstate Palazzo Madama, ktory sa nachadza v strede namestia, naokolo Palazzo Reale, co je kralovsky palac, ktoreho branou ak prejdete, ocitnete sa v nadhernych kralovskych zahradach (mapka c.5) Trosku “zastrcene” ale stale tvoriace cast namestia je Teatro Reale, najznamejsie divadlo v Torine.. tak tam raz pojdem na “kulturu”

Namestie je aj akousi krizovatkou (ci mozno centralnym bodom) troch najhlavnejsich ulic v centre Torina: Via Po, Via Garibaldi a Via Roma. Vsetky tieto tri ulice su plne obchodikov, ale samozrjeme ta “naj” je Via Roma (vsetky cesty vedu do Rima) Tato mramorom vykladana ulicka, stale schovana pod arkadamy je kazdu nedelu plna prechadzajucich sa Talianov, vychutnavajuc si poobedie s rodinkou na prechadzke. Je prijemne sa nou prechadzat a jedine, co vam v niektorych pripadoch ostava je len obdivovat roby a modely vystavene vo vykladoch, lebo medzi “normalnymi” obchodmi s “normalnymi” cenami sa pokochate aj na “modnych trendoch” a hlavne “cenach” od znamych talianskych navrharov.. najdete tu obchodiky vsetkeho druhu, od oblecenia cez okuliare az po knihy a medzitym si mozete “oddychnut” posedenim si v nejakom z jednych barov, ktorymi je Via Roma doslova preplnena.. Via Roma sa “rozdvoji” len raz a medzi svoje dve rozdelene ulicky vlozi dalsie namestie.. ked sa pozriete na mapku zistite, ze Torino je mesto plne pravouhlych uliciek, z ktorych sa neskor zacali vyvijat dalsie uhlopriecky a tak tu vznikli zlozite krizovatkove uzly, a okrem tychto uliciek je tu velmi vela nadhernych namesti. Piazza San Carlo (mapka c.6), je dalsie slnecne namestie, momentalne kompletamentne zrestaurovane. Tu najdete posedavat vsetky vekove kategorie a skupinky mladych ludi ci aj ti v “teenegerskom” veku sa stretavaju prave tu. Za namestim pokracuje Via Roma (tu netreba zabudnut na zname Egyptske muzeum nachadzajuce sa v tesnej blizkosti Via Roma). Tato nadherna ulica plna obchodikov konci dalsim namestickom pred samotnou hlavnou zeleznicnou stanicou Torina, nazyvanou Porta Nuova. (mapka c.7). Jej samotnu “fasadu” mozete obdivovat uz v podstate od Piazza Castello, lebo sa nadherne vynima v dialke tej nekonecne dlhej Via Roma.

Toto bola taka “miniprechadzka” hlavnym centrom Torina.. mozno sa vam to nezda, ale prechadzka je to riadna, ale pekna.. o dalsich zakutiach (tych najhlavnejsich a podla mna najkrajsich) zas na buduce, aj ked v prilozenej mapke uz su niektore zviditelnene.