Vari najobľúbenejšie mužské vtipy sú o ženách.
Na jednej strane sa dôvod na ďalšie zdutie, na druhej možno priestor na sebareflexiu.
Dneska mi tu vyhodil môj obľúbený exspolužiak Harvy nový vtip. Slušná verzia:
"Ty, nemôžem prísť. Problémy so starou."
"A čo jej zase je?"
"Nič."
"Fuuuu - tak to hodne zdaru."
Celkovo veľa vzťahov troskotá na tom NIČ. Nie je to NIČ akože nič - je to NIČ. Sú to nevynesené odpadky, nevšimnutie si upratanej kúpelne a následná pasta na umývadle. Je to nový účes, čo nebol ohodnotený. Alebo šaty, čo vyberala mesiac.
U mňa tomu NIČ zvyčajne predchádza iné slovko vypustené z druhej strany.
NEVIEM. Chlap by nemal nevedieť. Chlap by mal viesť - teda vedieť kade.
Čo mám variť?
NEVIEM.
Čo cez víkend?
NEVIEM.
Akou farbou vymaľujeme izbu?
NEVIEM.
Chlap by mal vedieť. Môže mu na tom nezáležať. Môže povedať - nemám na nič konkrétne na obed chuť. Chcem mäso. Chcem koláč. Nechcem nič cez víkend robiť, len spať a pozerať do plafónu. Bledou farbou ale nie bielou, zle sa z toho kečup umýva a furt sú tam stopy. 
Mal by povedať HOCIČO, čo vyjadruje jeho smer.
Lebo ak NEVIE, tak sa žena na neho hnevá, že nepozná smer.
A potom nasleduje to jej NIČ.
A potooooom ... už len píše Harvy vtipy na FB ... ešteže mám sebareflexiu a viem sa tomu zasmiať.
Majte krásny deň
To vynukovanie, je ženský princíp. Žena celý život ponúka, láka, vábi. Zvyčajne ju to neprestane baviť. Nemalo by. Stále by mala ponúkať možnosť "života". Má rada plynutie, prispôsobuje sa. Odmietnutie jej nerobí taký problém ako mužovi.
Ja dávam aj 4 alternatívy návšteve. Kávu? Čaj? Vodičku? Pivko? Sakra,niečo si daj piť!
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Pomoc, som chlap neznášam vynukovanie, okúňanie. Ale zas ponúknem aj štyri alternatívy, no iba raz a nie donekonečna. Keď niekto nechce, nenútim. Veď je svojprávny 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ako sa poznám, zväčša buchnem okamžite, odkomunikujem si svoju frustráciu viac či menej preexponovane. Teda ani nie koľko decibelov do toho vložím, ale emócii a skončilo, ako doznieva to ešte u mňa, potrebujem o tom rozprávať .... s kýmkoľvek 
Takže to "nič" asi u mňa nehrozí, teda aspoň nie doma..., lebo nie vždy a všade sa viem za seba postaviť. 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ja sa na to asi pozerám inak. My sme iné. A nejak počítame s tým, že aj naše okolie, všetci okolo nás to tak majú. Ale nie, moje okolie to tak nemá. Potrebuje jasne vedieť. A nie, nedôjde mu. Nestačí naznačiť. Treba povedať. Jasne. A priestor sa vyčistí. Vlastne, aj ja mám radšej rovné reči a nie krútenie sa okolo.
V našej rodine sa traduje taká historka. Keď prišiel môj otec prvý krát na návštevu k rodičom svojej budúcej ženy, tak mali na obed zemiakové placky. Miloval ich. Samozrejme ho ponúkli. Veď sa patrí. A on si nezobral. Veď sa nepatrí na prvé ponúknutie.... A budúca svokra ho už viac neponúkla. Lebo bola presvedčená, že nechce. Veď to povedal. Pri budúcej návšteve už vraj túto chybu nezopakoval.
Proste u jednej babky sa muselo okúňať, ponúkať opakovane. A druhá babka zas raz ponúkla a platilo na furt. Nikto nevnucoval. A tak zisťujem, že vo mne sa tieto moje dve babky bijú. Ale častejšie v tomto smere prevažuje tá, čo potrebovala jasné slovo. Nezaobalené v omáčkach.