Ďakujem za podporu a macíkov.

Ani neviem ako začať,snáď na začiatok sa Vám všetkým chcem poďakovať za podporu a silu ktorú som od vás dostala .A nielen ja,ale aj ďalšie z nás ktoré to potrebovali.Mám dojem že celý minulý týždeň bol pobosorovaný.
A pre mňa a celú našu rodinu veľmi smutný.Nakopilo sa na nás toľko smoly naraz že to by ani nikto nevymyslel.Manžel mal vážny úraz chrbta a čakal na operáciu tri dni.Počas toho času som ja sama začala pochybovať o lekároch,každý deň ho pripravovali na operáciu ktorú neskôr zrušili.Zvažovala som všetky možné nemocnice kde sa operujú takéto úrazy,zvažovala ako zariadiť prevoz do inej nemocnice.Napadli ma aj tie najnemožnejšie konšpirácie ale nakoniec vo štvrtok sa uskutočnila operácia.A vo štvrtok sme pochovali aj svokra-manželovho otca.Tan deň snáď ani nemal konca...
Manžel sa zotavuje po operácii a my sa tiež pomaličky spamätávame a vraciame do normálu.