Tak veľmi chcela napísať nejaký príbeh, ale múza žiadna.
Sedela a písala a mazala a tak dokola. Moc depresívne, moc smutné, o ničom...
Pozrela okolo seba, po schodoch sa štveralo najmladšie hore za svojim rýchlym bratom.
Ako to ubehlo...
„ Mami daj mi prosím kľúče od auta, idem za kámošmi.“
Pozrela na svojho najstaršieho. Fešák chalan je to, pomyslela si s hrdosťou.
„ Včera si sa mi narodil a dnes chceš kľúče od auta?“ spýtala sa ho s úsmevom. Ten čas tak letí...
„ Počkaj, hodíš ma do mesta?“ krčí zhora jeho o rok mladší brat.
Podáva im kľúče. Prešla k oknu a pozerá za odchádzajúcim autom.
Bráškovci... Nedávno sa hrali s tatrovkami na piesku...a nedávno kým ráno spala rozobrali celú bytovú fontánu, lebo prevážali kamienky...
Takí boli spolu zlatí, nikdy sa nehádali.
Tak to rýchlo ubehlo...
Zo zamyslenia ju preberie vresk najmladšej ratolesti a krik syna.
„ Mamíííí, ona mi berie lego a strká ho do pusy!“
Vyšla hore do detskej izby. Berie malú na ruky a vyberá jej z úst kocku lega. Malinka sa pritúli.
„ Maminka si peká.“
„ Ty líštička jedna malá.“ Odpovedá jej s úsmevom.
Toto najmladšie dietko vie ako na všetkých členov rodiny.
Nedávno si ju s hrdosťou priniesli z pôrodnice. Položila ju do obývačky na sedačku. Všetci na ňu pozerali s toľkou láskou v očiach. Traja bratia, tatino...Bola taká maličká a krehučká.
Tak to rýchlo ubehlo...
Položila ju na zem.
„Niečo by som si dal, čo máme?“ pýta sa syn.
Sedí na zemi, okolo seba kopa lega. Je šikovný, dokáže z neho postaviť bez návodu krásne veci.
„ Spravím vám krupičnú kašu?“
Dvojhlasné áno ju posiela do kuchyne.
Po ceste sa obzerá domom. Ich sen. Keď sa brali snívali o dome a záhradke. Museli si pätnásť rokov počkať, ale stálo to za to. Staval ho vlastnými rukami.
Tak to rýchlo ubehlo...
Otvárajú sa vchodové dvere.
„ Ahojte.“ kričí hlava rodiny.
Ako na povel dupú nožičky a domom sa rozlieha krik.
„Ahoj tatííííí...“
„ Tatúšik prišieééél...“ Tá malá to fakt vie, pomyslí si s úsmevom.
Pri tomto oslovení sa „tatúšik“ fakt roztápa.
Podíde k nej s malou na rukách a dá jej pusu.
Sú spolu dvadsať rokov. Už sa toľko nesmejú, prevalcovali ich starosti, ale stále sa majú radi.
Tak to rýchlo ubehlo...
Ani sa nenazdajú a budú v tomto dome sami...
Tak to rýchlo ubehne...
Ďakujem 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
krásne si to.. 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
velmi pekne
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
de-ni, som celá na mäkko napísala si to krásne
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
až mi slzy vybehli 
krásne si to napísala
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ďakujem dievčence
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
som si živo predstavovala, krásne
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Krasne si to napisala. Starsich nepoznam osobne, ale vas styroch som normalne videla. Ty mi vzdy kazis teoriu o tom, preco mladucki ludia by nemali mat tak skoro deti. A je to tak nadherna vynimka, ktorej som strasne rada. Drzim Vam palce, nech je tych slnecnych dni vela.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Moja zlatá Stále na teba myslím, aj som ti chcela niečo napísať, tak píšem. Možno je to uletené ... Raz som sa rozprávala s jednou pani, čo nejak viac vníma veci medzi nebom a zemou, myslím že veriaca .... Rozprávala mi o tom, že duša ostáva tu na zemi ešte 40 dní ... a môže jej pomôcť, aj vám, ak sa ty, rodinka, vyberiete na miesta, ktoré mal rád, aby sa s nimi rozlúčil a vy s ním ... Drž sa
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Verím, že je to véééľmi ťažké, ostane žiť vo všetkých vás, ktorých miloval, a ktorí ste milovali jeho ... , ak keď to momentálne znie, ako obyčajné frázy, lebo to strašne bolí .... A raz bude potrebovať pustiť, raz ....
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Vieš, už nikdy nebude nič také, ako bolo pred tým.
Bol tu a všetkým vám ukázal lásku. Odovzdal, to čo mu bolo určené odovzdať. A teraz je na vás pokračovať v jeho ceste.
Navždy je to tvoj syn. Predišiel ťa. A určite by veľmi chcel, aby si teraz tú jeho lásku delila medzi jeho súrodencov, medzi jeho blízkych. To je pokračovanie jeho tu na tejto púti. Aj cez teba. On vám ukázal cestu. Teraz musíte pokračovať. Jeden pre druhého, tretieho. Pre neho. Alebo za neho.
Všetko je iné. Je jasné, že sa trápiš, že plačeš. Že neprejde minúta, aby si na neho nemyslela. Som ale presvedčená, že on by chcel, aby si teraz myslela aj na ostatných, čo mal rád. Aj na seba.
Ešte prejde dlhý čas, kým si zrazu uvedomíš, že už hodinu, dve alebo pol dňa si nemyslela na svojho syna. Nebudeš potrebovať na neho myslieť, lebo on je tak trochu prítomný v tom, čo budeľ robiť pre ľudí okolo seba.
Ešte tu musíš byť pre svoju malú. Aj pre ostatné deti. Aj oni trpia. A potrebujú ťa. Spolu to prekonáte. Začnete si pripomínať tie krásne chvíle a raz príde čas, keď sa dokážete pri tých spomienkach aj radovať z toho, že tu bol pri vás. A veľa vás naučil.
Teraz je ešte prirodzené, že smútite. Aj keď život ide ďalej. To, že sa kedysi smútok držal rok, to malo svoj význam.
Tak len pomaly, po kroku ďalej.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
de-ni, myslievam na Teba, na Vás... prosievam Pannu Máriu, nech si Ťa vyobjíma... a tak vás vidím - v jej milujúcom a chápavom objatí. Teba aj Tvoje úžasné dieťa. Koľko je mám, ktoré by chceli mať aspoň na okamih takého syna akého si porodila na túto zem? A druhý ešte bolestnejší pôrod - porodila si ho aj pre nebo! Všetko má svoj čas a je aj čas trúchliť. Dovoľ si to. Máš naň právo aj celá Tvoja nádherná rodinka. Miško neodišiel, len jeho telo. Teraz sú vaše srdcia bližšie ako kedykoľvek pred tým.
Pred pár rokmi na rakovinu umrela jedna moja kamoška, mala 35 r. a dve detičky. Bola úžasný človek, stále usmiata, srdečná, šikovnica, štedrá... každému sa zapísala do srdca. Počas pohrebu sa celý čas na nebi z oblakov formovali srdcia. A kňaz mal v kázni krásne slová - zasadíme ju do zeme. Lebo zrno musí odumrieť, aby mohlo vydať úrodu. Tvoje drahé dieťa, z toho, čo čítam, rozdalo veľa veľa lásky. Cez Teba a Tvoje slová cítiť, že ju rozdáva ďalej. Tiež ste ho zasadili do zeme. 
Bolesť, čo prežívaš dokáže pochopiť len matka, ktorá prešla rovnakou cestou. Tá naša nebeská, ale aj tu naokolo je vás veľa. Jednou z nich je Vlastička, ktorá stratila obe svoje deti v jedinom okamihu... písala o tom blogy, nájdeš ich tu: https://vlastimilakrafcikova.blog.sme.sk/
Vypísala sa zo svojej bolesti a že sa jej veľa ľudí s podobným osudom ozývalo ďakujúc, že im pomáhalo čítať jej slová. Možno pohladia aj Tvoju dušu. Písala som jej o Tebe, pozdravuje Ťa a posiela modlitby a duchovné objatie. Chceme Ťa povzbudiť - obetuj, nech to, čo trpíš nevyjde nazmar. Lebo iba Boh vie premieňať bolesť na lásku a utrpenie na milosti pre iných a Tebe toho štedro nadelili. Miško isto rozdáva spolu s Tebou. Teraz sú z vás spolubojovníci v službách Nebeského kráľovstva. To nech je Tvojou najväčšou útechou - pohľad na Lásku pribitú na kríži...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
moja zlatá, veľmi mi to je ľúto 
vždy keď sa pozriem na môjho najstaršieho, tiež uvažujem aký je fešák a tiež už má vodičák a vždy myslím na Teba raz som čítala nejaké svedectvo vizionárky, ktorej bol umožnený duchovný vstup medzi duše z očistca a ona sa ich spýtala, či je skorá smrť nejakým trestom od Boha. A ony jej povedali, že naopak. Je to odmena. Na tejto zemi sme len mimozemšťania, nepatríme sem. Náš domov je inde. Nie sme z tohto sveta a hoci je krásny, oproti miestu, kde je váš Miško, je len šedivým špinavým závojom. Dopraj mu to, teš sa s ním. Naozaj odišiel domov a je tam milovaný viac ako tu, hoci by si zaňho život položila. Ak sa pozrieš na životopisy svätých, ich najväčšie utrpenie bol pobyt na tejto zemi, veľmi túžili po smrti, aby mohli byť čo najbližšie k Bohu. Viem, že to všetko krásne znie a prežívať stratu je strašne ťažké... dovoľ si byť človekom, normálnym, zraniteľným...obyčajným Božím dieťaťom. Raz sa stretnete. Ujde to raz - dva, uvidíš. Dovtedy lásku, ktorú by si dávala jemu dávaj tým, čo sú okolo Teba. Si úžasná mama. Bodaj by sme boli všetky také!
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Krásne, veruže to letí. Máš nádhernú rodinku.