A zasa mame na rok pokoj ;)

Ako sa novacka pytala vo svojom blogu? Vsetko podla planu? Tak som slubila, ze napisem, ako vianoce prebiehali u nas....
No, vianoce tento rok zacali skor ako obycajne. 22heho sme dostali prvy darcek. Maly zacal chodit. Zatial je to à la tucniak, ale predsa chodi!!! Moj chrbat si vydychne, som sa v duchu potesila! No, teraz si ma najde uz vsade a teprve ho nosim na rukach tak, ako predtym
23tieho pripravy v plnom prude. Zemiakovy salat som urobila, o ostatne sa postara tatino. Kedze je streda, poobede mame zatvorene, tak sme sa nahrnuli do obchodaku, ze treba poslat objednavku pre Pére Noel-a, inak Jezisko po nasom Hned ako sme vkrocili do obchodaku, Sodoma-Gomora. Tolko naroda po kope som nevidela odvtedy, co som bola na letisku Gatwick pocas jarnych prazdnin. Az mi zostalo zle od zaludka. Ale co, detuchy sklamat nemozeme, treba to vybavit co najskor a bolo by dobre, keby aj bez ujmy Tak sme si strihli, drahy vyhral vrieskajuce deti a ja som sa mala za ulohu prekliesnit sa ku hram. Tu mi pomohol moj vzrast, lahko som sa presuvala medzi zastupmi nervoznych ludi. Najst vsak niekoho, kto by vedel aj poradit, bol uz tvrdsi oriesok. Podarilo sa, po pol hodinovom cakani. Teta prisla a ked odisla, nebola som o nic mudrejsia ako pol hodinu pred tym No nic, treba najst draheho, aby poradil. S fotakom, alebo bez fotaku, znela otazka. Uz ho len najst. Vravim si, malina, ved ma dlhy cierny kabat a hlavny poznavaci znak, vrieskajuce dieta. Tusim vsetci chlapi v ten den vytiahli zo skrine cierne kabaty a vrieskajuce deti!!! Samozrejme, vsetky deti vrieskali a kazde jedno ako ten moj "anjelik". Po pol hodine som ho konecne nasla, poradili sme sa a ficala som opat ku hrackam. Uz len najst tu tetu, nech mi ujasni nejake malickosti. Dalsia pol hodina v tahu. Potom uz len vybrat farbu a mozem sa ist postavit do radu a zaplatit. Bojova uloha splnena. Darceky zanesene do auta a znovu zacat odznova hladat tatina. No obchodak som presla pri najmensom tri krat. Ani chyru ani slychu. Vravim si, asi si isli sadnut na kavu. Tam tiez ani zivej duse. Tak som sa opat vratila do obchodaku a zbadala som ich v rade ku pokladni!!! Fajn, nepojde domov peso, kedze ja som mala kluce od auta u seba
O siedmej sme stastlivo dorazili domov. Nakrmili deti, ulozili a mohla som ist balit darceky... O pol druhej rano som si konecne lahla...
24teho, den D Mali sme otvorene, ved zakaznici prisli zazelat stastne vianoce, treba sa s nimi podelit o tu kolosialnu radost Rano som isla aspon trochu uludstit obyvacku, tak som odlozila tak starostlivo "naaranzovane" vankuse a pod nimi som nasla darcek!!! Kozenu sedacku popisanu perom!!! Picasso to asi nebude - krpcok sa realizoval perom mojej hviezdy, ktore sa urcite valalo len tak niekde pohodene, , skoro ma vykotilo v tom momente Bola som cerstvy kandidat na kazajku!!! Z ust pena, z oci blesky slahali, no skoda reci... Po obede prisla znama, ze ide este do obchodaku dokupit drobnosti, tak som sa nanominovala k nej, kedze som si uvedomila, ze sme vlastne vcera v tom zhone nekupili darcek pre maleho, hviezda je vystarana, ale treba kupit aspon malickost pre drobca. Tak sme vyrazili... No tak vcerajsia Sodoma-Gomora bola suvix proti tej dnesnej. Rychlo som vbehla dnu, schytila prvu hracku, co mala na sebe oznacene 12m+, a trielila som ku pokladni. Znama ma nasla, darcek odobrila a islo sa platit. Samozrejme, ze som zmatkovala pri pokladni a vsetci tak spravne vianocne naladeni - rozumej, tesne pred nervovym kolabsom, za mnou prevracali ocami, vzdychali, frflali... Tak som odtial trielila ako z tchorovej diery
Stastlivo sme dorazili domov, darcek mi zabalili v obchodaku, takze starosti neboli, uz len ho prepasovat tak, aby hviezda nic nevidela, kedze este stale veri na Jeziska Splnene a dokonca to ani nebolelo
Plan bol: Zavrieme okolo piatej, do siedmej je vsetko na stole, napapame sa, rozbalime darceky a hajde do hajan No mas ho vidiet.

Namiesto predpokladanej piatej hodiny, sme zatvarali o siedmej, zakaznikom sa nechcelo domov a kedze bol stedry vecer, nechcela som ich vyhadzovat slzakom, ako obycajne , Veceru sme zacali o pol deviatej, moj zemiakovy salat mi maly vyplul, nechcel nic jest a to sme skusali naozaj vsetko, nakoniec zostalo pri maslovom chlebe, v ktorom si "vymocil" prsty, potom si nimi presiel po vlasoch a nejako si ich "dosmykal" do usi, a ked zistil, ze si ich vie zasunut ovela hlbsie, vdaka maslu, ako obycajne, uz ich nechcel vytiahnut von z usi a tak si tam nimi tocil a na tvari mal pri tom blazeny usmev. Potom sme cakali na Pere Noel-a, ktoremu sa akosi nechcelo prist!
Takze Pere Noel to stihol s odretymi usami, lebo este pol hodinu a som v blazninci... Herecka cela bez seba, ze predsa prisiel, nedockavo odbalovala darceky, vsetky do radu, kedze tento rok boli bez menoviek Privlastnila si moje rukavice a keby sa dalo, tak aj tatkove kosele si privlastni Maly dostal auticko - take co si nanho sadnete a posuvate sa nozkami. Vsetko bolo na nom fajn, aj hudba, aj svetielka, ale len dovtedy, kym sme ho nanho neposadili, taky rev spustil, ze nam skoro prasklo sklo na piecke Tak na auticku budem asi jazdit ja, ale nesmierne ho potesila krabica a papier. Tak aspon nieco...
No a k tomu vsetkemu, aby sa mi nemalilo, ako to uz u mna byva zvykom, mam zastavenu nadchu, dufam, ze z toho zasa bude zapal dutin
No, som rada, ze to mame uspesne za sebou a zasa mame na rok pokoj
PS: Ak mate niektora tipy, ako sa zbavit pera z kozenej sedacky, sem s nimi. Zatial nemam chut sa do toho pustat, ani neviem ci je nejaky prostriedok na to, lebo vzdy ked na tie "umelecke dielka" pozriem, tak sa mi nebezpecne dviha tlak a mam stavy blizke k porazke
DODATOK: Zabudla som, ze vlastne tie vianoce zacali uz 21veho Drahy mal cely den rozbehany. Rano banka, poobede danovnik. Cez obed sa zastavil doma a poobede vyrazil ku danovnikovi. Takze takmer cely den sama s detuchmi plus bar k tomu. No ale co sa musi, to sa musi , len neviem, preco to "musi" vzdy padne na moj chrbat No ked ho nebolo vecer o siedmej, uz ma zacinali mrle obchadzat. O stvrt na osem konecne dorazil domov. Bez auta! Priviezol sa taxikom, prisiel po nahradne kluce! Stratil kluce na parkovisku a kedze bol na nom sneh a navyse tma, nenasiel ich. Potesi. Bol sa spytat v garazi, ze kolko stoji novy kluc. Vraj 250 eur! Tak podakoval a povedal, ze si na vianoce este pocka! Zavolali mu taxik a prisiel po nahradny kluc. Tak som ho vypravila s malou batereckou, ze nech skusi najst ten kluc. Jeden nikdy nevie! O dve hodiny sa cely premrznuty vratil domov, aj so stratenym klucom, sice nefukcnym, kedze medzicasom niekto stihol po nom prejst autom! Ale hlavne, ze ho nasiel, kedze boli na nom aj kluce od baru. Takze usetrenych x eur za vymenu dvoch bezpecnostnych zamkov Tak mu vravim, ze tento rok si uz vycerpal vianocny darcek. No predsa sa povozil v taxiku, tak co by este chcel Sam so seba bol nestastny, stalo sa mu take nieco prvy krat v zivote.... Potom mi velmi obrazne opisoval, ako prechadzal cez dvojprudovku, na ktorej nie je prechod ani podchod. Som si tak v duchu pomyslela, v tom ciernom kabate, no mal si stastie, ze ta niekto nesejmul, ako toho Batman-a Ha, a mam ta batman, poznate ten vtip. Ja viem, mna napadaju vtipy v tie najnevhodnjsie okamihy. Ale, co sa zabijem, ked ja bez toho humoru neviem existovat?
Takze tolko ku vianociam a to je uz naozaj vsetko. Uz som nezabudla naozaj na nic