Ako som sa bála alebo Vianoce po rozvode

Na túto tému píšem až teraz, keď už je po sviatkoch. Nechcela som kaziť príjemnú vianočnú atmosféru tejto stránky. Ale je to ozaj tak. Hrozne som sa bála odchodu od manipulátora práve kvôli Vianociam. 

"Pane Bože, ďakujem ti, že sme ešte spolu." - takto som v duchu ďakovala pri štedrovečernom stole tri roky po sebe. Vedela som, že to raz príde a BÁLA SOM SA. Strašne som sa bála, čo to budú za Vianoce? Sviatky rodiny, sviatky lásky a my budeme pri vianočnom stromčeku ako stroskotanci? Všetko sa rozbije na kúsky. Zostane len čierna depresia a naveky bude po čarovnej vianočnej atmosfére. Naozaj, toto bol jeden z mojich dvoch strachov, ktoré dominovali v predstavách o budúcnosti po rozvode.

V mojej hlave Vianoce po rozvode už neexistovali. A tak ma myšlienka na Vianoce odrádzala od myšlienok na útek, hoci som po ňom túžila celým srdcom. Vlastne nie, celým srdcom som túžila po normálnom živote a normálnom partnerovi, ale vedela som, že taký zázrak sa nestane a raz príde okamih, kedy už pri spoločnom stole štedrú večeru jesť nebudeme. Aj v tomto smere som sa zmýlila  Neverte svojim očakávaniam. Život je dobrodružstvo a plynie inak ako naše predstavy.

Nuž i stalo sa. Štvrtý rok som ďakovala za to, že už nie sme spolu. Strach je sviňa divoká a má veľké oči! Mali sme trošku chladnejšie v izbe, lebo na uhlie peňazí nebolo a drevo dom nedokázalo vykúriť. A mali sme aj Vianoce bez sĺz. Bez teroru. Bez pretekov o čo najdrahší darček pre jeho rodinu. Aj návštevu bolo čím pohostiť. Dokonca sme sa všetci spolu hrali pod Vianočným stromčekom. Zmizol stres, násilie, posmech. 

Okúsila som podporu najbližších. Zažila som obdarovanie hmotné i duchovné. Zistila som kto je priateľ a kto nepriateľ. Pravda mi vstúpila do života a všetko okolo mňa sa vyčistilo. Zažila som toľko dobra ako už dávno nie. Pomocnú ruku aj od cudzích ľudí.

Keďže už mi bolo dobre, a som submisívny typ a kresťan, dokonca som mu navrhla spoločnú večeru. Dokonca viac rokov po sebe . Určite v tom bolo aj kúsok nezbednosti a uštipačnosti. Ale vždy som bola odmietnutá so slovami, že to nie je možné . Samozrejme, veď som už nehrala hru na mocných a porobených. 

Jedny sviatky som bola milostivo pripustená na Vianoce do nášho domu. Bolo trošku zvláštne byť zas tam, kde som vycedila toľko sĺz. Vidieť, že zrazu sa dom doplnil o všetko, čo mne bolo rázne zamietnuté. Ono prázdny človek sa snaží kompenzovať prázdnotu zapĺňaním svojho okolia. Udivená som pozerala ako môj ex zapratal dom nábytkom, množstvom obrazov, políc plných harabúrd... Ale zdržala som sa komentárov. Aj sme sa najedli, aj sme si kávu dali, aj som riady poumývala... akoby sa nikdy nič zlé medzi nami nebolo stalo. Akoby sme nikdy neodišli, akoby sa vrátil čas. Aj na polnočnej sme boli spolu. Ale potom som nič netušiaca musela povedať niečo, čím som pritlačila na otlak manipulátora. Oni totiž neznesú ani náznak kritiky. Ani neviem, čím som sa prehrešila, ale nasledovala typická prudká reakcia a tak som sa pobrala domov. Šťastná, že mám kam odísť. Ďakujúc za pokoj v mojej duši. 

UPOZORNENIE: rozviedli nás rok po rozchode. Sudca musel byť múdry chlap, lebo pri rozdelení rodičovských práv a povinností rozhodol, že deti trávia Vianoce každý nepárny rok s matkou a každý párny rok s otcom. Na toto si dajte pri zverovaní detí pozor. Neuvedomila som si, že práve je nepárny rok. Ten sudca vedel, čo mňa aj deti čaká. Rozviedli nás v lete. Prvé Vianoce po rozvode mali byť deti s matkou. Keby v ten rok zostanem sama bez nich, neviem ako by som to uniesla.

Ja osobne toto rozhodnutie riešim takto - párny rok majú byť s ním. Nuž hneď ako začnú prázdniny deti zostávajú so mnou a normálne sa spolu navečeriame a rozdáme si darčeky o 16.00 h, tak aby o 18.00 h mohli byť už u otca. Domov sa vracajú na Štefana. Nepárny rok idú hneď ako začnú prázdniny k nemu a domov ich beriem tak, aby sme o 18.00 mohli zasadnúť k štedrej večeri. 26ho idú zas k nemu. Takýmto spôsobom sú na štedrý večer aj s mamou aj s otcom. A potom je to už kadejako ako sa nám všetkým zachce.

Na začiatku som trvala na dodržiavaní pravidiel. No manipulátor porušuje pravidlá, nie je schopný ich dodržiavať a vrhá sa na každú príležitosť kedy si môže nad vami uplatniť svoju moc. Na čomkoľvek mi záležalo, chytal sa toho, aby ma mohol žmýkať. Aj na úplné drobnosti. Tak som sa na to vykašľala. Časom ho to prestalo baviť. Ale niečoho normálne som sa nedožila ani niky nedožijem. S vecami, ktoré nevieme zmeniť, sa treba jednoducho vysporiadať a nerobiť z nich vedu. Aj taký je život.  Hádzať sa o zem nepomáha, len to človeka zbytočne vyčerpáva.