Byť mamou je .....

 .... keby že píšem tento blok v stredu, tak to bude náročné, zložité ... Aj také dni sa nájdu.

Len na ilustráciu - Deň som začala výnimočne odvozom mladšej devy cca 20km do školy, staršiemu synovi som viezla vypraté prádlo, naložila ho a hor sa znova na chirurgiu zo 15 km, lebo 8 mesačnému zábavisku ešte nie je koniec. Cestou som ešte staršej histaminovej deve chleba vyložila. Ale užila som si predlhé čakanie u lekára inšpiratívnými debatami so synom. Neskôr už len mladší hlásil, že logistika v doprave z Ba na svadbu zlyhala, že čo s tým, učí sa teraz na náročné skúšky ... Staršia deva, má pred štátnicami, mi robila poradcu na telefóne, aké korále si kúpiť k tým mojim malým čiernym. Najmladšia deva mi neskôr poobede s  plačom zvestovala, že babská jazda do mesta sa nekoná, že treba ísť po ňu do školy. Našťasie šiel drahý, bo ja som už bola švorc. Do toho dieťa, bolo chvíľu nezvestné .... Našlo sa ... Nie nesťažujem sa, som rada že ich mám, sú to bežné starosti mamy štyroch detí. Len občas je to dobrodružnejšie viac akoby som si priala. A to tu píšem málo o svojich deťoch, bolo by to na román ... Ale zlaté sú, rozprávajú sa so mnou o mnohom ..., samozrejme až na pubertu doma v najmladšom vydaní... Ťažko budú jednoduchých pováh s mamou ako ja. 

A deti pribúdajú, už nemám štyri, ale šesť, a raz bude viac ... A mama je mama ... Snažím sa, verím, že sa mi darí, v mnohom deťom dôverovať, neriešiť, aspoň nie tak aby ma to nejak viac zasiahlo, čo nemusím ..., neovplyvním ... Nepridávať deťom svoje .... Ale sú tam v mojej hlave často .... Malé či veľké ..., všetko jedno. Ani neviem či mám byť vďačná za messenger, vďaka, ktorému sme v každodennom, aj keď krátkom kontakte.  Voľakedy bez sveta internetu, mobilov, by som asi o mnohom nevedela.   

Svojej mamke som voľakedy sľúbila, že sme veľké, že to zvládneme... Nič iné nám neostáva. Kým máme mamu, môžeme byť deťmi, s pilierom, o ktorý sa môžeme kedykoľvek oprieť ... Potom, je to už len na nás. Ale mama ostáva stále v nás ..., jej láska, aj zraniteľnosť ... aj schopnosť spraviť pre svoje deti nemožné na počkanie, zázrak do troch dní ... Veľmi sa mi páči veta od českého psychológa Mareka Hermana  "Mama je továrňou na odpúšťanie ..." a podľa mňa často jediným človekom milujúcim svoje deti bezpodmienečnou láskou. A našou najdôležitejšou  úlohou, aspoň tou mojou je, mať rada rovnako samú seba. Až potom môžeme tú lásku rozdávať v plnej sile. A samozrejme platí, že až keď sa staneme mamami, pochopíme, prečo tie naše konali tak ako konali ...

Dievčatá, prajem vám krásny Deň matiek a hlavne veľa radostí z vašich detí, a čo najviac pokoja v duši  Nezabudnime na naše mamy, nech sú kdekoľvek. Ja tej svojej tam hore posielam veľké Ďakujem.