Čo tam po exotike! .....

... alebo parafráza na Ezopovu bájku o kyslom hrozne ...
Mala som pripravené myšlienky na blog do súťaže o voňavé fajnové čajíčky - ale do cesty sa mi holt priplietlo toooľko neprajných okolností (od pokazeného vlastného notebooku, cez nutnosť vyčíhať si voľných notebook iného rodinného príslušníka až po fakt, že som dni sviatočné trávila skutočným oddychom - to znamená o.i. aj bez prístupu k internetu). Blog mal byť o tom, ako som sa vďaka spolužiačke, ktorej otec robil v zelovocárskom fachu zoznamovala s exotickým ovocím a zeleninou v časoch, keď väčšina našincov ani netušila ako sa píše kumquat a že kiwi nie je iba exotický nelietavý vták, ale aj rovnako exotické ovocie (bárs aj na prvý pohľad vyzerá ako krumpľa). Ako som na svojej prvej zahraničnej služobnej ceste (ešte v časoch tvrdej totality) neľutovala investovať časť veľmi, ale veľmi skromných diét do reprezentatívnej vzorky toho, čo som dovtedy poznala iba z krásnej brožúrky, ktorú mi oná vyššie menovaná spolužiačka podarovala a ako sme si potom doma tieto neznáme dobroty vychutnávali.
Mala (ešte aj po odchode do Tatier som v kútku duše dúfala, že to do pondelka stihnem, keďže MM si bral svoj NTB so sebou a v miestnej krčme majú wifinu)- ale len dovtedy, kým sme sa nevydali na cesty. Na tú našu chatu už nechodíme až tak často ako sme zvykli, kým boli šráci malí. Tak sa to, čo vtedy časom zovšednelo stalo znova vzácnym, nevídaným a miestami až dychvyrážajúcim. Slová ako dedovizeň strácajú pachuť archaizmu a dostávajú nový rozmer krásy jarnej prírody čo sa práve teraz opäť prebúdza k životu. Keď necháte za sebou žltou farbou oči ťahajúce lány repky olejky na Dolniakoch a prehryziete sa cez čoraz vyššie a čoraz "ostrejšie" kopce, rozbalí sa pred Vami úchvatná panoráma - pocukrované štíty a pod nimi tá krásna, s ničím iným neporovnateľná jarná zeleň a to všetko zaliate zlatými lúčmi slnka .... Dorazíte do cieľa a nadýchnete sa tých úžasných vôní až vás prehne v páse a objavíte hlávky podbeľu vykúkajúceho kde-tu z trávy, hneď kúsok ďalej mu kontrujú kvietky biele, modré - ani im všetkým neviem meno. Pri potoku mi do nosa cvrngnú miesto orieškov bahniatka, pri penzióne, kde si zvykneme zájsť na pivo sa po trávičke tmolia malé žlté guľôčky - káčatká a všetko je to také krásne, žiarivé ....
... čo tam po exotike - toto je to pravé orechové, aj keď s týmto blogom žiadnu súťaž nevyhrám.