Za to, že mi včera zachránil dcérku. Pred pádom z okna z 3. poschodia. Dopiekol sa mi chlebík a ja som otvorila okno dokorán, že vyvetrám. Manžel mi tisíckrát opakoval, aby som si to nezvykala robiť cez deň a ja som mu ako najmúdrejšia tisíckrát opakovala, že dávam na ňu pozor. Až do včera. Malá bola pri mne, ale brali sme sa von na prechádzku, tak som jej chystala veci. Jasné, že odbehla a jasné, že som na ňu zabudla. Muž tiež čosi robil a myslel, že je pri mne. Zrazu ju počul v kuchyni a kričí, preboha, kde je malá. V tej chvíli by sa krvi vo mne nedorezali. Rozbehli sme sa za ňou a ona už na stoličke smerovala si to na stôl, ktorý je rovno pod oknom. Ešte teraz sa trasiem ako osika. Je mi úplne nanič. Čo som to za mama??? Veď pár dní dozadu som aj tu čítala príbehy o úrazoch detičiek. MM sa na mňa hnevá a ja sa mu vôbec nedivím.
Bože, ďakujem Ti, že si mi zachránil dcérku.
Najhoršie na tom je, že veľmi dobre viem, že vždy chce na ten stôl vyliezť, pretože z okna máme výhľad na škôlku a ona sa často chodí pozerať na detičky, čo sa hrajú vonku. Proste hrúza, len čo si na to pomyslím...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
normálne mám zimomriavky keď toto čítam-naozaj máme za čo ďakovať
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
No aj ja som sa zľakla a len o tom čítam... niekedy si naozaj neuvedomíme, akú rýchlosť tie naše ratolesti majú... Ale hlavne, že sa nič nestalo, musíme ďakovať Bohu za všetko čo máme a hlavne, za naše krásne a zdravé detičky...
Drž sa a rýchlo na ten škaredý zážitok zabudni
Katka
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Nie, nikdy nezabudni aby nebolo neskoro.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Nie, na to veru nezabudnem, to si nedovolím. Som dostala riadnu príučku.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Uff, zimomriavky .... som rada, že to dobre dopadlo, normálne aj mne odľahlo
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Spomenula som si na dvojcata, co vypadli v Nitre z okna...a na tie uzasne komentare.
Clovek moze mat aj sto ruk a dvesto oci a neustriehne...
Mate stastie.... a odporucam kupit aj detske poistky na okna.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Takéto niečo poučí na celý život.Mne pred dvomi rokmi na vonkajšej parapete sedela vtedy 10 ročná dcéra autistka.Na 6.poschodí.Vtedy by sa vo mne krvi nedorezal.Zamrzla som vo dverách izby.Našťastie som v tom obrovskom strachu na nu nezakričala.Pár skokmi som sa dostala k oknu.Rýchlo som ju chytila okolo pása a vtiahla dnu.Následne so odpadla a takmer si rozbila hlavu o radiator.Odvtedy ubehli dva roky.Bývame v rodinnom dome.Okná nemáme vysoko.Lenže ani raz asi nezabudnem zatvoriť.Ak idem von z izby,pozriem aj viackrát,či je okno zatvorené.Jednoducho je to u mna odvtedy že mi nedá nepozerať na okno.Nie si zlá mama.Zlo sa zrobí za pár sekúnd aj tomu naj,naj rodičovi.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Uf to musel byt zazitok.Hlavne ze to dobre dopadlo.Viem sa vzit do tvojich pocitov.Nieco podobne som zazila aj ja ked mal syn asi rok aj pol a dcera o tri viac tak isto syn vyliezol do okna,nastastie bola tam dcera ona ho tahala za nohy do vnutra a on sa drzal parapetnej dosky a tahal sa von.Ja ked som pocula s kuchyne velky plac,tak som na dcerku este kricala aby ho pustila ze co mu robi.Ked som vosla do izby a uvidela som ich na ten sok do smrti nezabudnem a to su dneska uz s nich dospeli ludia.