Milé moje,je mi smutno.Musím to niekde napísať,lebo mi je veeeľmi smutno.Strávila som krásny víkend s mojim drahým v V. Tatrách,všetko bolo nádherné,zlatým klincom bolo kúpanie v Poprade na Valentína,proste,veľmi krásny predlžený víkendík.A práve pred chvíľou mi na fb napísala jedna bývalá suseda,ani som netušila,že bývalá...tá pani je vo veku môjho otca,jej príbeh je dosť smutný,manžel zomrel pred rokmi na rakovinu,jeden jej syn takisto,prežila tragediu za tragediou,medzitým jej dcéra opustila svoje dve deti,otec detí sa stará o jedno a práve tá pani mi teraz napísala,že druhé je v domove...Ona je chorá,vyčerpaná životom,našťastie ešte má jedného syna,ktorý je jej oporou,no tiež má svoj život.Pani mi písala,ako jej chýba naše sídlisko,ľudia,napísala mi,že som dobrá mama a vzápätí to,že jej vnuk je v domove,ako nás mala rada,ako vždy sedávala pred blokom na lavičke a tešila sa,keď sme prišli s deťmi na ihrisko k nej...Je mi smutno,že jej dcéra jej opakovane ubližuje,je mi smutno z jej bezmocnosti v tejto situácii.Nehnevajte sa,že som tu takto pesimisticky napísala.Neviem pre ňu nič urobiť,len slovne podporiť,odpísala som jej cez fb s návrhom,že mi môže kedykoľvek napísať...Ďakujem za túto stránku,kde si človek môže vyliať srdce a hneď mi je trocha lepšie.Práve v takých chvíľach mi dôjde,aký som ja šťastný človek...a som veľmi vďačná za všetko,čo mám
pekne si to napísala...tak je to,ako píšeš
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
"Je mi smutno,že jej dcéra jej opakovane ubližuje,je mi smutno z jej bezmocnosti v tejto situácii."
Ako jej dcera ublizuje? Akosi mi unikla pointa.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Mne neunikla...nevyjadrila som sa asi celkom správne,to je fakt...jednoducho svojim správaním,tým,že ušla od detí,nestará sa o nich a táto pani tým zjavne trpí,že nie je v jej silách postarať sa hlavne o to vnúča,čo je v domove,aj keby ako chcela,takúto jej bezmocnosť som myslela,že musí každý deň žiť s myšlienkou na dieťa v domove a nemôže ho ísť ani navštíviť...a akokoľvek sa tá pani snažila,nedokázala dcéru k jej deťom dostať späť.A ubližuje jej napríklad aj tým,že jej dcéra odmieta akýkoľvek kontakt s rodinou,s mamou,so svojimi deťmi,ubližuje jej dcérina ľahostajnosť voči deťom.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Niektore veci skratka su take ake su, a neda sa s nimi pohnut ani pri najlepsej voli. Takze si to netreba az tak pripustat a stresovat sa. Hlavne nie sa lutovat. Jej dcera sa rozhodla ze bude zit taky zivot aky zije a ona sa rozhoduje tiez sama za seba. Kazdy zije taky zivot aky chce zit a ked chce do konca zivota riesit dceru a nie seba, je to na nej. S tym nic nenarobis. Tym, ze ju budes lutovat, jej iba davas za "pravdu" a potvrdzujes jej, aka je chuderka nestastna a nepochopena. Kde je vola je cesta a kde je cesta je aj ciel. Nemoze ist navstivit vnuca do detskeho domova? Preco? Lezi?
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Leží,prednedávnom bola v nemocnici,mala mozgovú príhodu a bola v kóme.Nepohybuje sa veľmi,von nevychádza,len po byte sa motá aj to silou vôle zrejme.Ja viem,že ja s tým nič nenarobím,teraz som už v pohode,len vtedy to bolo chvíľkové,písala som blog v podstate hneď po prečítaní jej správy a celkovo mi z toho prišlo tak smutno,s tých jej slov,ako si ma vyhľadala na fb,aj keď som vo veku jej detí,nie jej kamarátka.A vlastne som jej za tú správu vďačná,lebo som si zas uvedomila,že som sa dnes trápila pre nič,že ja sa mám super,že to,čo ona prežíva,sú problémy,ktoré si vlastne možno aj sama privoláva svojim myšlienkami.Ja jej život nezmením,ani jej myslenie,kým ona sama nechce.Ale tá jej správa zmenila moje dnešné myslenie
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
A ten jej syn nemoze zariadit, aby dieta navstivilo choru starku? ja neviem, ale myslim si, ze ked sa velmi chce, vsetko sa da dokazat...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Neviem,to neviem...Predtým si ho chcela osvojiť,ale nedali jej ho kvôli zdravotnému stavu a jej synovi tiež nie,lebo je slobodný a finančne na tom neboli dobre,bývali v malom byte a bolo tam veľa "lebo" zo strany sociálky a úradov.Syn je kapitola sama o sebe,alebo bol.Možno sa už zmenil,ale neviem,či by niečo vybavil.A zdá sa mi,že tam boli komplikácie aj zo strany otca dieťaťa,ten vychováva druhé spoločné dieťa,ale to prvé nechce...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
fuha to je divne, ze jedneho syna otec chce a druheho nie...zvlastne...
ale PaBe je pekne, ze sa nad tym vobec zamyslas....si velmi empaticka a to sa v tejto dobe ceni :) a uvidis, ze mozno aj prides na nejake riesenie :)
drzim palce! 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Je to divné..tiež to nechápem...sú dve deti,syn je starší a je to kopia otca a ten chlapec je v decáku..a mladšia je dcéra a tú má u seba...Zaitaľ som na nič neprišla,ale skúsim sa informovať o návštevách v tom domove,ako to je...čo sa dá robiť,či sa niečo dá...a samozrejme budem ďalej s tou pani v kontakte,nech sa necíti tak sama a neupadá.A ďakujem za prianie
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Rišenie by asi bolo posilnenie zdravia tej panej - babičky, k tomu by asi prispeli aj návštevy vnučky z domova, že by prišla "hora k Mahamedovi", radosť dodá silu babke, bude aj cieľ - pozbierať sa kvôli vnučke, neriešiť dcéru,no nabrať silu, uzdraviť sa kvôli vnučke, ktorú babka chce - a budú si navzájom oporou..je to boj o vlastné zdravie, dá sa, ak sa chce, zázraky sa dejú,ťažké,no možné...nájsť niekoho, kto sa vyliečil z porážky a nechať si poradiť, jednoducho bojovať, cieľ je šľachetný..
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Zatiaľ sa tá pani neozvala,tak dúfam,že je v poriadku...nebola som dnes veľmi na nete,lebo nebol čas,ale keď som aj nakukla,tak som ju tam nevidela...uvidíme,čo sa s tým dá robiť.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
veru niektorých ľudí život nešetrí. Niekde som tu čítala krásnu myšlienku, že trápenia iných nám pomáhajú prekonávať naše vlastné. Toto je pravda a vždy keď vidíme, že niekto to má ešte horšie ako my, sme vďační, že nie sme na tom horšie, uvedomíme si, malosť človeka a malichernosti akými sa zaťažujeme a nad čím sa trápime, hlboko precítime lásku k svojim blízkym a ďakujeme za všetko dobré, čo nás v živote postretlo. Život je ozaj taký, raz sme hore raz dole, musíme padnúť, aby sme znova vstali, precítiť smútok, aby sme si vedeli vychutnať šťastie, zažiť sklamanie, aby sme mohli cítiť lásku. Celý život je o rovnováhe, alebo nerovnováhe? U niektorých ľudí to ozaj vyzerá, že sa im sype len to zlé. Život je už raz taký, nevyspytateľný a chvalabohu nikto dopredu nevie čo ho čaká.
