Keď sa plnia želania

Želania sú rôzne. Niektoré sú fakt veľké a trochu od nich závisí. A niektoré sú len také bežné, až by sa povedalo, že sú to len také myšlienky, ktoré zablúdia do hlavy.

Včera som cestovala po dlhej dobe vlakom. Celkom rada mám tie otvorené vagóny, lebo mám pocit, že sa tam stále niečo deje. Vždy je možnosť sa niečo dozvedieť. Včera napríklad okrem iného som sa dozvedela, koľko stojí lístok na vlak z Bratislavy do Viedne.

Ale nie o tomto som chcela, aj keď aj to som potrebovala vedieť. Už dlhšie vyberám vôňu pre mladého muža. Môj najlepší radca v tomto smere je Balalajka a jej synovia. Kopírujem. A mám už aj tento rok vybraté. Ale však prečo neskúšať. Výbery vôní mám rada. Včera vo štvorke vedľa miesta, kde som sedela cestovala trojica mladých mužov. A zrazu len vidím, že ovôniavajú nejakú voňavku. Zápalisto sa o nej rozprávajú, lietajú pojmy ako korenistá, dlho drží a tak podobne. Proste všetko, čo ku vôňam patrí. Striekali do vrchnáčika a podávali si to. A v mojej hlave sa objavilo želanie, ovoňať tiež. No ale blbé mi to bolo. A v tom momente sa to stalo, jednému ten vrchnáčik vyletel z ruky a dokotúľal sa presne k mojej nohe, jak na želanie :) Tak teda som im povedala, že som sa bála spýtať priamo, ale teda či teraz môžem. A hneď mi milo podali celú fľašu, nech si odfotím. A rovno aj povedali, kde ju kúpili.

Tak ma to tak milo pobavilo. Jak sa hovorí - stačí si želať. Len teda, nejde mi to úplne vždy....