Keď sa šťastie usmeje

V pondelok opäť nastupujem "na panské", ktoré bude tentokrát obrovskou neznámou. Experimentom s otvoreným koncom. A tak som si povedala, že predtým ešte treba rýchlo pozberať vitamíny. Na posilnenie imunity a tak. Dúfam, že od poslednej návštevy stihli dorásť do patričnej veľkosti a sily. (Ak by aj nie, tak mám dôvod ísť po ne aj nabudúce.)

Už dávno som to idylické miesto chcela ukázať i mojej kamarátke a kolegynke v jednom. Doposiaľ nám plánovanie nikdy nevyšlo podľa našich predstáv. Pred začiatkom školského roku sme si ale povedali: teraz alebo nikdy! Veď i my si potrebujeme oddýchnuť od našich pubertiakov. A tak ideme na expedíciu v trojke. Ja, ona a jej partner.

Konečné rozhodnutie padlo asi pre tromi dňami - že teda idú i oni dvaja, lebo ja som zber úrody plánovala už odkedy som tie stromy kúpila. Nuž som jej nadiktovala adresu penziónu, kde som od istej doby pečená, varená. Nelenila, zavolala a po chvíli mi smutne nazad zdeľovala správu, že izby sú vybukované.

- Nevadí, hľadáme inde - zahlásila som odhodlane. Lenže odhodlane hľadali i iní. Hlavne skôr než my. Z dôvodu korony teraz turizmus v domácich regiónoch zažíva boom.

Neklamem, obe sme strávili aspoň pol dňa na nete. Linky boli horúce, ako sme obvolávali všetky hotely, penzióny, apartmány a potom seba navzájom ... a nos sa predlžoval a predlžoval. Všade nás po krátkej chvíli, počas ktorej kompetentní prehliadali stav rezervácii a voľných izieb, odmietli približne rovnakou vetou... ľutujeme, ale nič nie je voľné!

Po x-tom telefonáte som pochopila, že nádej nateraz pochovám a volím taktiku číslo dva.

Zavolala som do domovského penziónu. Ozval sa domáci.

- Ahoj Sepp, to som ja, Katarína z Mníchova. Teraz v piatok som chcela ísť s jedným spriateleným párom ku vám na dve noci. Oni sa už telefonicky informovali, a tak viem, že ste plní. No my nič iné nevieme nájsť, preto teraz volím ešte jednu inú možnosť. Máte aspoň tú jednoposteľovú izbu voľnú?

- Moment - odvetil a ja som počula, ako moju otázku tlmočí manželke a po chvíli odpovedá - áno, tá je voľná.

- Super, zatiaľ ju, prosím podrž, ja volám tým dvom a skúsime hľadať už iba niečo pre nich, lebo v trojici je to bezvýsledné. A potom vám dám hneď vedieť.

Rozlúčili sme sa a ja som s novým návrhom volala kamoške. Ešte sme cez telefón prediskutovali ďalšie dve alternatívy, bo ona okolie nepozná a dohodli sa, že teda hľadáme oddelene a karty budeme večer hrať v garáži (než sa poberieme každý do svojej kutice). Však petrolejku som už kúpila a počasie vraj bude slnečné.

Ani som ešte poriadne nestihla zložiť telefón, keď ma prekvapil novým drnčaním. Na displeji som zbadala číslo penziónu.

- Ach nie, Sepp ešte raz skontroloval údaje v knihe rezervácii a chce mi oznámiť, že sa prvýkrát mýlil - prebehlo mi sklamane mysľou.

- Katarína... si predstav - ozvalo sa z druhej strany spojenia - v tomto momente sa mi ozvala jedna rodina, že ruší rezerváciu na víkend. Chceš obe izby?

- Znamená to, že máš na piatok a sobotu voľné pre tri osoby?!? - neverila som vlastným ušiam a žiadala týmto o potvrdenie správy.

- Áno. Tak ako, berieš?

- Beréééééééém.

A ďakujem tomu vnuknutiu na zmenu taktiky. Vesmírny servis zafungoval na jedničku!