Konečne

Konečne máme na dome internet a ja môžem ísť na naničmamu. Ako ste sa už dočítali postavili sme dom a na začiatku júla sme sa presťahovali. Po dvoch mesiacoch môžem konštatovať, že bývať na dome je úžasné. Pomaly nám aj ten Luník IX mizne z okolia domu. Chalani sa tiež adaptovali úplne bez problémov.
Keď sme jeden večer išli s manželom na kofolu do miestnej reštaurácie uvideli sme tam sedieť nášho najstaršieho s dvomi blondínečkami pri kofolke .
Dnes sme boli aj v novej škole, zatiaľ sme plní optimizmu, už mám všetkých troch školákov.
A to najdôležitejšie po troch rokoch aj kúsok môjho pracovného pomeru som sa rozhodla po porade s manželom zostať doma. Dúfam, že to nezačnem neskôr ľutovať, zatiaľ to cítim takto ako správnu vec.
No a náš tatinko nám odišiel pracovne na mesiac do zahraničia, skoro mi od žiaľu puklo srdce, nemyslela som si, že som na neho až tak naviazaná po tých rokoch./ blbé peniaze /
Na jedno si ale musím nájsť systém. Na poriadok. Keď upracem na spodu na vrchu je bomba, keď upracem na vrchu bomba je na spodu a keď idem robiť von tak celý dom je ako po výbuchu, musím to nejako vyšpekulovať.
Inač stala sa nám aj taká vec, že sa nám pokazila nová varná doska na ktorej som varila dokopy asi tri krát. Už tretí týždeň čakám na opravu, pretože po dvoch týždňoch poslali nesprávny náhradný diel, ale sú stále v lehote tak nezmôžem nič. Ten náhradný diel je celý spodok, mne mala zostať len tá vrchná sklenná časť. Myslela som si, že mi ju teda vymenia za celú novú, nevymenili tak som sklamaná takýmto prístupom.
No to su teda moje chaotické myšlienky idem popozerať čo je tu nové