Magneticka rezonancia...

Vcera bol den D. Bola som na magnetickej rezonancii, omrknut ten moj myom. Po velmi nepokojnej noci, som rano o piatej vstala, vychystala sa a o pol siedmej prisiel po mna taxik. Objednana som bola na pol deviatu, ale kedze nas cakala 170 km cesta, museli sme odchadzat o pol siedmej. Cesta ubehla v pohode, ved som nesoferovala ja, takze katastrofy nas obchadzali a dorazili sme s niekolko minutovym oneskorenim. Po chvili cakania v cakarni, kde som pomalicky, ale isto upadala do stavu spanku, ma vyzdvihla sestricka, odviedla do kabinky, kde som sa "odkovila", zlozila vsetko kovove zo seba, v ratane podprsenky, kedze ma v sebe kovove kostice a haciky. potom mi sestricka zaviedla infuziu, lebo pocas vysetrenia mi podavali kontrastnu latku do zily. pred ulozenim na postel mi milo oznamili, ze pristroj je trosku hlucny, ale v pohode nic hrozne. Ved v pohode, som zvyknuta na hluk, maly ked spusti, tak ako zavodna sirena Takze dobra predpripravka ulozili na postel, "priviazali" a vysvetlili, ako bude prebiehat vysetrenie. pripravena? jasne, ako nikdy Na usi dali sluchadla, ze aku hudbu chcem. Vravim, to je jedno, nieco pustite Hudba hrala tak potichu, ze ani s mojim super sluchom som nepocula absolutne nic, ale nevadi, myslela som si v duchu, aspon si zdriemnem a nebude ma nic pri tom rusit "Zasunuli" ma do tunela a mohlo sa zacat. poviem vam, zvlastny pocit. radsej som zavrela oci, hoci netrpim klaustrofobiou, mala som nutkanie utiect prve vrcanie stroja nic vazne. Ked vsak stroj zacal pipat ako ked sa zatvaraju bezpecnostne dvere a svojim hrozivym zvukom vam oznamuju, ze uz mate len niekolko sekund na to, aby ste stadial vypadli skor, nez sa miestnost hermeticky uzavrie a vam, v pripade, ze ostanete v miestnosti zostava len niekolko minut na prezitie, lebo dojde kyslik, uz mi nebolo vsetko jedno. Nevedela som, ci ta masina ide vybuchnut, alebo to tak ma byt. Na to ma z myslienok vytrhol este hrozivejsi zvuk, dlhyyyy hlasny klakson rovno vedla ucha. To uz som otvorila oci a chcela z tade zutekat! Bola som vsak "priputana" akymsi cudom cez panvu! Dokazala by som tak akurat zdvihnut hlavu a dobre si ju tresknut o vrch tunela nado mnou! Tak pri kazdom takom hrozivom zvuku som si musela vtlkat do hlavy: Nehyb sa, nehyb sa, ziadna panika, nic sa nedeje, pri najhorsom dnes vecer budes ty svietit namiesto ziarovky! Po nekonecne dlhej polhodine som mohla vyliezt von z tej "rury". to bola ulava. Ohucana, vystresovana som skoro odkvacla, ked som sa postavila na nohy. Nastastie ma sestricka pridrzala. Odviedla ma naspat do kabinky, vytiahla kanylu zo zily a ze sa mozem obliect. Tak som na seba nahadzala zvrsky a nasla pod nimi podprsenku. Uplne som zabudla, ze som ju dala pod svetre, ze aby sa tam nepromenadovala len tak kade tade. Co vcul, kym vsetko vyzleciem, tak to potrva vecnost. Vyhrnula svetre, podprdu dala na brucho s tym, ze zapnem haciky a potom si vyzleciem len rukavy a vytiahnem ramienka. Prave som bola v najlepsom, hladala som haciky, kedze vo vyhlade mi zavadzal rolak, ked niekto klope na dvere, nestihla som ani odpovedat a uz stal vo nutri lekar. Ja s podprsenkou na bruchu a podava mi ruku a zaroven sa predstavuje. Stihla som len vykoktat: Jaaaaa, zabudla som na podprsenku ( a na miesto toho, aby som povedala podprsenka po francuzsky, som to zastebotala po anglicky, totalne vykolajena) Tak som ju rychlo hodila za seba na stolicku, ze snad to pocka (ta podprsenka)
Lekar mi povedal, co som uz vedela, ze myom je obrovsky a zaroven sa ma pyta, ze cim ho krmim. Ja mu na to pohotovo: No ved pravidelne ho hnojim Tak mi v rychlosti vysvetlil, ze su dva sposoby, ako sa ho "zbavit". Prvy je embolizacia, kedy do privodovych ciev nejako, neviem presne ako, dostanu male ciastocky-velkosti pieskovych zrn, ktore upchaju cievy a tym sa zastavi vyzivovanie myomu a on sa zasusi. Druhy sposob je ciastocna embolizacia, cize tiez sa "upchaju" cievy, ktore vyzivuju myom a o 4-5 dni na to sa myom operacne vyberie. Robia ciastocnu embolizaciu, aby sa predislo velkym krvnym stratam pocas operacie. Vraj ked mi zaviedli kontrastnu latku, tak sa im to tam rozsvietilo jedna radost. Ja mu na to hovorim: Hotova diskoteka, vsak?! Pan lekar mi povedal, ze vysledky odosle priamo chirurgovi a mam sa unho hlasit, rozlucil sa a odisiel. Tak som sa otocila k tej mojej podprsenke, ktora lezala na stolicke a rozmyslala, ci si ju dat, alebo nie, ved pod tromi svetrami aj tak nikto neuvidi, ci ju mam alebo nie Avsak, potom ma napadlo, ze co ak sa vyskytne problem! Nejaka nehoda nas postretne, skoncime aj so soferom taxika na urgente a ja podprsenku v kabelke! No, tak asi by sa tazko niekomu vysvetlovalo, ze sa sofer naozaj sustredil na soferovanie . Tak som si ju predsa len "nasadila", ved jeden nikdy nevie! a navyse, na ten den som mala uz trapasy vycerpane
Takze hned sme zasli na gynekologicku ambulanciu a k lekarovi idem 20teho januara a uvidim, ako sa vyjadri k tej mojej diskoteke, dufam, ze uz nebude treba ziadne dalsie vysetrenia