Schválne.
S otáznikom.
Nedávno som bola v obchodnom centre, kde cestou do garáže som si vypočula rozhovor mamy s 2 synmi. Teda pubertiak (cca 12-14 rokov) mlčal, prevracal očami, mal zdutú hubu jak sa u nás hovorí a tváril sa,. že sa ho téma netýka. Priam sa tváril, že k tým dvom ani nepatria. Absolútne nezainteresovane. Docela by ma zaujímalo, či mu to pod tým pokr facom vrelo, alebo fakt sa výčitky matky odrážali niekde pol metra od jeho uší a presmerovávali na moje.
"Ale on ti musí pomôcť, je to tvoj starší brat! To nejde takto. Ako si to predstavuje?" naliehavo vysvetľovala mama mladšiemu, dajme tomu 9-10 ročnému juniorovi. Junior držal mamu za ruku a ešte detsky úprimne tiež rovnako naliehavo vravel k nej.
" Nie mamina. To vôbec nevadí. Ja som si poradil sám. Všetko dobre dopadlo."
" Nie. On je tvoj starší brat. Má ti vždy pomôcť."
Fúha. Preplesklo ma a rýchlo som nastúpila do auta a snažila sa nevnímať tie energie a zarábanie deťom na komplikované vzorce chovania do budúcnosti. Pevne verím, že to starší "ako chlap" ustojí aj v budúcnosti. Bol mäkko guľatý, bez vyrážok ešte a predpokladám, že toto ešte len začínali prvé vzdory prejavujúcej sa dospievajúcej osobnosti.
Ale páčil sa mi.
A páčil sa mi aj mladší, ktorý si pomohol sám. Síce ešte držal takmer rovnako vysokú mamu za ruku, len v jeden moment, ako sa nám oči stretli, neviem, či držal za ruku on ju, alebo ona jeho, aby sa v tom svete nestratil. Či ona nestratila?
No a najviac ma prekvapila nedospelosť mamy.
Nenecháva dieťa sa vysporiadať so svetom samé. Dospieť. Prirodzene preskákať prekážky a vedieť sa spoľahnúť sám na seba.
Je to rovnako dôležité, ako vedieť si ustáť vlastný názor a vedieť povedať nie.
Podľa mňa si pomáhať nemusíme. Ale robme to nemusenie s láskou. Nie preto, že do toho vložíme negatívne emócie. Možno sa na chvíľu zamyslime, či ten čo o pomoc možno aj požiada, či to nezvládne sám.
Majte krásny deň 💖
Áno, cítim a rozumiem tomu podobne - slovko môžeš vytvára priestor pre obe strany. A pre oba smery, kedy nezaväzuje k tomu, že robíš niečo, len preto lebo musíš. Ale nechceš.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Neviem, či ti rozumiem. Ja osobne som veľký zástanca pomáhania si v rámci rodiny. Aj keď to nie vždy padne na úrodnú pôdu. Možno to z nejakého pohľadu aj uškodí. Ale za mňa áno. A súrodencom zvlášť. A najviac ma prekvapilo, keď sa nám zrazu dostalo nečakanej pomoci. Z rodiny. A som za to vďačná
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ja si myslím, že ma chápeš, ale nesúhlasíš. Že máš iné videnie.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ono je to fakt zložité. Ja mám v sebe tiež zabudované pomáhanie hlavne vrámci najužšieho kruhu rodiny, ktorý je aj tak dosť veľký. Zároveň mám tak bohatú paletu limitov u ľudí okolo mňa, že si uvedomujem, že keď povedia nie, tak sa len chránia. A naopak ak napriek tomu pomôžu, viem, že to nie je samozrejmosť.
A učím sa stále, lebo to, čo sa mi občas zdá byť maličkosťou, pre niekoho nemusí byť, skôr naopak. Takže v oblastí pomáhania, už nič nevidím čierno bielo. Aj keď určite nie som svätá pri reakcii na okolie ...., nie raz sama pre seba nadávam, spracúvam, občas ťažšie, tolerantná som celkom dosť ... Možno až príliš, neviem. No hold toto som ja.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Musíme len zomrieť ( alebo teda ako jeden známy Pán povedal "Istá je len smrť a dane")... všetko ostatné môžeme, chceme....
A pomáhanie nasilu, či už v rodine alebo mimo nej , sa niekedy môže v konečnom dôsledku obrátiť proti tej ochotnej osobe. :-(
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Nevieme s čím mu mal pomôcť. Ak bol mladší v nejakom nebezpečenstve, mohol ho niekto obťažovať... tak by bolo fajn, keby mu starší pomohol. Sú situácie, kedy je potrebné pomôcť aj cudzím. Ak šlo o výber topánok, tak v pohode, na to sa naozaj môže vykašľať:)
Súhlasím, že formulovať to tak, že je starší, a teda musí, to nie je úplne ok. Treba viac vysvetľovať a menej prikazovať. Ale nevieme čo majú za sebou, nevieme ako sa ten starší správa vo všeobecnosti, možno je mama na nich sama, možno má všetkého už plné zuby a je pred zrútením a vyletelo jej to. Každý rodič zarobí deťom na nejaké traumičky, aj keď sa maximálne snaží:)
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Dzeny👍
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Celkom zložitá téma. Pozerám sa na ňu trochu skreslene vrámci našich rodinných (ne) energii. A máš pravdu nie je to o tom, že "musím a musíš". "Môžeš, bolo by to fajn ...", je asi lepšia cesta...