Ak nemáte dosť času, ani to nečítajte. Ašpirujem na cenu Smilana za najdlhší text na Naničmame.
Minul sa nám na záchode toaleťák. Zistila som to v takej tej príhodnej chvíli – keď som tam sedela a odbehnúť bolo nemožné. Zachránili ma náhodne zabudnuté papierové vreckovky vo vačku.
Zbehla som dole do komory po nový. Aspoň pár roliek do zásoby. Vezmem prvú – a čo to?! Rolka je obhryzená. Jasné stopy drobných zúbkov na hornom i dolnom okraji. Bisťu! Vezmem ďalšiu a ďalšiu. Tri boli obhryzené. Rozmýšľam... pomaly mi to dochádza... my máme v komore myš. ... Myš!... MYŠ!!! Bleskovo vyliezam na nízke schodíky určené nato, aby som sa dostala aj k policiam pod stropom... keď si uvedomujem, že ja sa vlastne myší nebojím. Sú to síce roky, čo som poslednú mala v ruke, ale snáď sa na veci nič nezmenilo. Hladký jemný kožúšok, štyri labky, jeden štíhly chvostík, dve chutné zatočené ušká, milý ňucháčik, fúziky a ... dva ostré zúbky, čo mi to tu chcú premeniť na presýpací betlehem! Nazerám pod police a spomínam si, ako som neraz susedovho Mura ozbíjala o večeru. Nosil totiž svoje na smrť vydesené polomŕtve obete do našej záhrady, kde sa chystal hodovať. Doma mal kámošku fenku, s ktorou zdieľal spoločnú búdu a lásku pánov, no úlovok... tak to pr! Beztak bol nepoučiteľný, nakoniec som ho vždy ozbíjala ja. Odohnala som ho a vydesené chúďa odniesla v košíku k rieke, kde som ju na brehu nežne vypustila. Bohvie, či tie myši chovali ku mne vôbec vďačnosť, keď zistili, že prišli z dažďa pod odkvap. Breh bol obsadený užovkami. Viem, že tam boli, hoci som tam za celý život zatiaľ videla iba tri. Z toho jednu tak dlhú, že som skamenela hrôzou, podlomili sa mi kolená, zasekol hlas a zmohla som sa iba na infantilné „H-h-h-h-...“ a trasúcou rukou ukazovanie na cestu. Než ostatní pochopili, že sa snažím niečo povedať a nepokúša sa o mňa mozgová príhoda, had bol preč. Tak mi to dodnes neveria, že bol táááááááááky dlhýýýýýýý.
A vôbec, ja a hady – tak to teda néééé! Raz sme šli s drahým na Kamzík (BA) cez les a mne popod nohy prebehol slepúch. Zajačala som na lesy a skočila drahému na chrbát, že skoro zrádnik chytil. S mojím druhým zážitkom je oboznámená celá babkina dedina, keďže som podvečer sedela na velikom balvane na kopci nad jej domom a meditovala nad nádherou slovenskej prírody a oblohy v záplave ružovočerveného slnka. Keď som v tráve zbadala nádherne lesklý kus medeného drôtu postáčaný do prekrásnej špirály. Chcela som ju zdvihnúť, už som ju mala temer v ruke, keď špirála šmyk! a zmizla pod balvanom. Ten výkrik hrôzy mi dolina vrátila päťkrát a rodina sa vyhrnula na zápražie v presvedčení, že ma mordujú.
....no späť k myši v mojej komore. My sme taká minimalistická rodina. Čo znamená, že nábytku máme minimálne (o efektivite takéhoto života pojednám v inej kapitole svojho života, ak dovolíte) a je vzdušný. Teda väčšinou stojí na nožičkách vo vzduchu. V komore teda myš nebola. Nevidela som po nej stopy ani v jednej polici, ani pod regálmi. Na chvíľu som zapochybovala, či ten papier už neprišiel z obchodu obhryzený... nie, to by som si všimla. Je známe, že myši vedia loziť po múre a okienko na komore je takmer vždy aspoň na ventilačku, čo je pre štíhlu myš akurát. Dvere do paláca rozkoší mala teda otvorené, potvora.
Hm, a čo ak je v už v dome?! Prešla som celý dom. Nikde ani stopy. Nábytok je na nožičkách, teda pod ním schovaná nebola. Ledažeby visela ako agent Hunt (Mission impossible) za skriňou zakvačená pazúrikmi na stene, kým bude vzduch čistý.
Ale aj tak som vytiahla zo zásoby pascu na myši (nie tú drátenú, v ktorej mi ostal prst, klasickú pružinkovú), odkrojila chutný kúsok ementálu (čo čakáte od mestkej paničky, že vie ako má vyzerať správna návnada v pasci na myši, keď jej použitie pozná len z Toma a Jerryho?) a narafičila ju pod regále v komore. Reku uvidíme.
Aj sme uvideli. Na druhý deň bola netknutá. Neviem, či to bolo mojou blbosťou, ale dvere na komore som zase zabudla dovrieť. Umývala som riady a periférne som zachytila ako moja drahá drobčica zmizla za pootvorenými dverami. Ešte chvíľu mi trvalo, než mi došlo, čo som to vlastne videla. V okamihu sa mi v hlave odohral scenár končiaci prinajmenšom amputáciou prsta a vrútila som sa za ňou...
A našla ju sedieť na schodíkoch... obhrýzajúc toaletný papier.
Dohrou potom bola likvidácia nepotrebnej pasce, do ktorej som pod policou štuchala koncom ceruzky. Neviem, či ja som neskúsený vykrádač syra alebo by tá pomyslená myš mala z pekla šťastie, ale sklapla až na piaty pokus. A to bola rana!
prepáč, skoro som si cvrkla do srdiečka, toto poznám, lebo reagujem rovnako pri pohybujúcej sa hávedi ...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Magic, dobre sa to čítalo, aj keď teda ja sa myši bojím strašne 
Pri pomyslení že sú blízko mňa začínam byť hysterická, keď sme ich mali v práci som sedávala za stolom s nohami v lufte
medzi nami, na tých schodíkoch by som ja bola doteraz...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
magic - 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
ty mas ale peknu "mysku" doma 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Milééé...u nás sa to ale tak dobre neskončilo 
,my sme ju tam naozaj mali ...Ale pekne po poriadku...Bolo to asi pred rokom,môj muž chodil ešte vtedy na týždnovky a ja s malým som niečo kuchtila v kuchyni,bol už neskorý večer.Ako som sedela za stolom,zazdalo sa mi že niečo rýchlosťou blesku preletelo cez izbu-periférne som to zbadala...to bol šok,nevedela som čo to bolo ale vedela som že niečo je s nami v izbe 
,ja vystresovaná aby nám to a hlavne synovi neublížilo /nepohrýzlo,nekúslo - kedže som absolútne netušila čo to bolo/,spanikárila a vytáčala otcove číslo na mobil aby nám to čudo prišiel hned chytiť.Otec teda došiel a začali sme hladať ,sporák sme odtiahli,skrine a ešte zopár vecí ktoré išli odtiahnuť - lebo ten strach ma donútil otca presvedčiť že to je nutné.Samozrejme že nič sme nenašli 
...tak sme nakoniec dali zopár pascí a otec odišiel,aj ked ja som stále tušila že "to tam s nami je "...Nasledujúce dni sa nič neudialo a pasce zívali prázdnotou.Pomaličky som na to zabúdala aj ked v podvedomí som cítila že príde den D...a prišiel - bola sobota a boli sme všetci doma.Ja som varila obed,synátor sa hral a muž sedel za počítačom,nachvíločku som z kuchyne odbehla ku mužovi a zasa som niečo zazrela mihnúť okolo seba /ale sama seba som presvedčila že asi mám "halucinácie",na myš alebo čo ja viem čo sme už predsa zabudli/...a potom to prišlo...chytila sa,nastal piskot a už sme vedeli čo je vo veci /mužovi som už o tom rozprávala/,nabehli sme všetci do kuchyne /pascu sme mali za sporákom/ a bola tam - chytilo jej "chuderke" iba chvost.Mne prišlo samozrejme zle,malý sa nám rozplakal že hádam ju nechceme zabiť - že jej mamička ju bude hladať 
.Tak zatial čo sa muž venoval myške,ja som chlácholila malého a presviedčala ho že všetko dobre dopadne ...A odvtedy máme s myšami pokoj - klopkám si na drevo ...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
...ahoj... my sme sa takejto nezelanej navstevy zbavili vcera. miesta, na ktorych bola, som potom povysavala a vydezinfikovala - dezinfekcnym prostriedkom na zmyvanie podlah. myslis, ze to staci? tiez si to potom len svojpomocne vycistila, alebo si volala nejakeho odbornika, nech to vydezinfikuje?
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
No, na chate mám aj ja veru dosť skúseností s týmito inak vcelku milými tvorčekmi - milými, kým sa s nimi nemusím deliť o svoje potraviny. Ale o tých nebudem písať, sú dosť drastické a nechcem na seba poštvať Slobodu zvierat (aj tak sa divím, že mi ešte neklepli po prstoch po tom článku o mojom psovi na Strelnici).
Mali sme ale doma škrečka, síce sme ho von z klietky veľmi nepúšťali, ale to návštevy samozrejme vedieť nemuseli. A tak raz keď boli u nás svokrovci, zazrel dedo čosi bežať po kuchynskej linke a pýta sa: "To je tá vaša myš?" (nevedel si asi rýchlo spomenúť na "škrečok"). Môj muž len tak kukne, mykne plecom a povie: "No, teraz už asi áno!"
Až na to, že to nebol Fredy, ale skutočná myš!
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
adus, no mozes sa ty stazovat na nudu ?
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Na vselico ano, ale na nudu rozhodne nie
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Krásne príspevky, veselé čítanie, samozrejme, pokiaľ myšky našu domácnosť obchádzajú
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Miška som nosila ku starkej v bugine.Tú som nechávala pod schodami pri pivnici.Starká mala 1 izbový byt a malého brala stále von,nuž sme to riešili takto.Robila som stále poobede a večer prichádzala po syna.Pod rúčkami kočiara som mala zavesenú tašku.Raz na jeseň,sme večer prišli domov,Miška som vyložila a siahla som do tašky na bugine,keď tu z nej zrazu vyskočil tmavý kožuštek a šmyk do detskej pod váľandu. Zabuchla som dvere,predýchala,uložila dieťa v spálni a "co včil"?Vytiahla som z chladničky malokarpatskú salámu(dodnes pamätám),nakrájala pár plátkov,pridala k tomu kôrku chleba(hosťa si treba uctiť) a šupla pod váľandu,aby nám od hladu neobžral nábytok.Na druhý deň som šla za kamarátom po radu.Mám vraj otvoriť okno a milý potkan pôjde za čerstvým luftom!Dosku na žehlenie som oprela o otvorené okno,aby mal "kamoš" ľahšiu cestu a vyzbrojená portvišom som čakala.Bála som sa,aby na mňa neskočil.Čerstvý,chladný vzduch zapôsobil a potkan vybehol po doske na vonkajšiu parapetu,ja som metlou pribuchla okno a len som začula cupotanie po plechu.Triasla som a ako osika,ale "hosť" bol z domu!Odtiahla som váľandu a tam poobhryzené hračky,zbytky salámy a chleba!Ani to mu nechutilo,potvore!
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
,nooo potkana si naozaj už vonkoncom neviem predstaviť "na návšteve"
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Magic, to bolo čarovné 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Magic, milión bodov za štýl písania; táto stránka je multifunkčná - poplačem si a vzápätí ma od rehotania bolí brucho
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
pocujte, ako/cim ste po navsteve mysky/potkana vycistili/dezinfikovali miesta, na ktorych ste nasli stopy po nom? len svojpomocne, alebo ste volali nejakeho odbornika? dakujem vopred
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
ivet
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
aj u nas v mlyne ich je kopec.hlavne teraz, ked sa zozimieva, potvorky, ukazuju sa. ja sa mysiek nebojim, zato manzel ano. raz mi tak prisiel do kuchyne a hovori : predstav si... idem von, otvorim dvere a pred dverami mys... ani sa nehne... a ocividne premysla, ci preklzne popod nohy dnu do tepla alebo... tak som dupol a ona nic... asi zamrzla... az ked som zadupotal viac, tak zdrhla
este ze nezdrhol on
ked kutil nieco v mlyne, mysky sa chodili nanh pozerat. kedze nestal o obecenstvo, nakupil otravu a nachystal ju tam, o miekolko dni som isla zametat mlyn. tam sero, kopec prachu, potrebovala som si nieco posunut rukou a to zrazu jemne, chlpate....juuuuj, skoro som skolabovala. tak mysiek sa sice nebojim, ale tie po smrti nech si vyhadzuje sam. ja by som ich nechala zit.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
magic to je mileeeee
