Vravela som ti Najlepší. A ty mne zas Maličká. Alebo trdlo. 😁
Nestihli sme sa rozlúčiť, lebo ty si sa rozhodol vziať život do vlastných rúk.
Do slova a do písmena.
Keď som sa to dozvedela, tak som len povedala, že si trdlo ty.
Cítila som ťa, keď si mi prišiel dať zbohom. Len som ťa nechápala, kto, prečo a ako.
Proste si rozčapil dvere a ja som čakala,že niekto vojde a nič. Kolegyňa vtedy povedala, že to bol duch.
Duch ako dych. Či dych čo odniesol duch?
Proste si odišiel a nebolo kedy si povedať zbohom.
A potom som našla posledný tvoj mail.
Ahoj Lenka,
Tak toto som ja .... M.
A ja som volala tvojim bývalým kolegom, či sa nestretneme. Viac než 10 rokov boli s tebou. Takmer denne.
Ja som len vedela, že si mal rád kávu. Behal si a bol si gurmán.
A chcel si palacinky po mne a ja som ti ich nikdy nespravila. Čo ma mrzí.
A vedela som, že rád spíš.Dlho.
A ešte, že po ránu na teba treba pomaly.
A rád cituješ filmy a vedieš dllllhe telefonáty o ničom. O ničom a o všetkom. A ja som z nich brala silu ako zo studienky.
Bol si mojím občerstvením toho dňa. Zrazu som sa cítila silná.
Nemala som to uzavreté, vieš? Vracala som sa v mysli k tebe a pýtala, kým si bol.
"Tak toto som ja..."
Kúpila som sadu balónov a héliovú bombu a v jeden studený piatok sa stretla s tvojimi bývalými kolegami.
Nafúkli sme si balóny a oni mi rozprávali o tebe.
Pekné aj smutné veci. Veselé príhody aj nezodpovedané otázky.
A ja som som pustila svoj červený balónik, nech letí za tebou do neba.
Zbohom Najlepší.
Týždne som ešte vozila v aute bombu so zvyškom balónikov.
Nevedela som kam s nimi, čo ak by som ti chcela ešte niečo odkázať?
Až jedného dňa som ich darovala.
Otcovi malých detí.
Po pár dňoch mi natešene ďakoval, že je na chvíľu otcom roka za tie balóny. Že toľko radosti trochu plynu a kúsok plastu nevedel, že spraví. Tie čisté duše to posunuli celé na inú úroveň.
Nechal si tu kus radosti a lásky.
Zbohom Najlepší. Nezabudnem.
Ja to všetko beriem ako DAR.
Dar, že som ho stretla, že sme si našli k sebe istú cestu. Žili sme vedľa seba roky.
A odchádzal z môjho života postupne.
Akoby plánovane. Aj sa poďakoval poslednou SMSkou.
A naposledy, keď som ho videla, som ho nezastavila a neprihovorila sa mu.
Už vtedy to naše duše mali uzavreté.
Niektoré otázky ako píšeš zostanú nezodpovedané. A asi to tak má byť.
A že ťažké chvíle .... hmmmm ... my sme vytesnili smrť z naších životov. Správame sa ako nesmrteľní. Hazardujeme so zdravým, balansujeme nad priepasťou zbytočne častokrát. A pritom pozri na kvety - tie ti denne ukazujú, že život je krátky. Uvädnú len čo vykvitnú. A v tom je celé poézia bytia. Treba žiť daný okamih. 🥰
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Posielam veľké objatie.
Veru o smrti sa nerozpráva a potom nás jej príchod preválcuje. Ale tomu sa veľmi vyhnúť nedá. Dobehne nás ten válec skôr či neskôr.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Jeeeej - ďakujem. Objímam aj ja teba. 😍
Na IG sledujem účet Funeralguides. Tí nádherne o smrti rozprávajú. Je to také dušehojivé pre mňa.
Ono - ja som to možno tak zo seba ťažko vyhodila. Už som s láskou sa rozlúčila, len včera sa ku mne myšlienka na Marečka vrátila, keď mi otec tých detí vravel aké boli šťastné. A vtedy som si spomenula, ako jeho kolegovia vraveli, že Mareček mal veľmi rád deti, aj keď vlastné nemal.
Strašne sa mi páči tento citát od Hany Zelinovej z Jakubka:
„Sú ľudia, ktorí prejdú popri tebe a ani si ich nevšimneš. A sú ľudia, ktorí ti do života vstúpia len na chvíľu, ale zostane po nich pocit, akoby sa ti tvojho vlastného srdca niečia šatka dotkla.“
To bolo presne o Najlepšom a mne 🥰
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Och ťažké chvíle. Mne vždy skôr chýba, že som sa toho človeka, ktorý už nie je, viac nepýtala. Lebo sú veci, ktoré už nikto iný nevypovie.
Balóniková story to krásne uzavrela