Aby sme si na začiatku vyjasnili, neni nič zlé na Vietnamcoch.
Mám ich rada. A ešte radšej ich kuchyňu. Takú pho polievočku. Num bo nam bo. Jarné závitky.
No, obed sa blíži. 
Vietnamci u nás boli "odjakživa". Teda odjakživa mi pamäť slúži. Učili sa a neskôr pracovali v miestnej Merine, kde sa tkali látky pre celéééé socialistické Československo a ZSSR. A mne sa zdali, že sú rovnakí. Ako cez kopirák. Tmavé rovné vlasy, 150cm, útla postava. Plátenky, biele tričko a nohavice. Žiadne sukienky a natupírované vlasy. Žiadne nápadné dlhé nechty, ani linky nad očami s pretiahnutými kútikmi mandlového tvaru. Vždy som mala dojem, že vidím toho istého človeka. Teda, kým som nejednala s ním osobne - samo sebou.
Potom som sa neskôr dozvedela, že aj my Európania sa im javíme všetci rovnakí. Aspoň nejaká štúdia o tom bola.
Celkom zaujímavé je vidieť tú uniformitu medzi ľuďmi. Poslednou dobou sú to umelé mihalnice, opichnuté hubeny s duckface u nežného pohlavia. Chlapci sa dali na kučeravé kštice padajú do očí. Aj moje decko také má.
Minulý piatok vyrazil do ulíc. Že s chalanmi. A ako si tak kukám IG jeho frajerky (to o refollowaní je na inú storku 
), kukám že Tánička bola s partiou na kolotočoch. A môj mladší s nimi, len teda hlava do mobilu sklonená, na frňák som mu nevidela.
Došiel mladý domov a už išlo. Čau nazdar a blabla a ja celá vytešená ako ho šoknem, že viem, kde bol, čo bol, ako bol, S KÝM bol - že ako bolo na kolotočoch? A on že NEBOL.
Jak nebol!? Kukaj tu si na foto. A už mu mávam pred nosom dôkazom.
Kuká na to - ale to nie som ja.
Hmmm. HMMMMM.
Tak som potom rozobrala detaily a FAKT to on nebol.
Šak kto ich má rozoznať!? Sú ako tí Korejci.
Všetci rovnakí!
A už viem, ako vzniklo príslovie "ani vlastná mater by ťa nespoznala" ....
My hovor, ja mám celý život taký problém, že sa mi vždy dvaja ľudia na seba podobajú tak, že ich nerozoznám. Ale že vôbec. A to sa tí ľudia ani moc nepodobajú, keď to objektívne hodnotím. Len ako príklad, absolútne nerozoznám Maštalíra s Koleníkom. Ale nejde iba o známych ľudí, stalo sa mi to aj u kolegov, u spolužiakov. A tak sa mi stávajú potom rôzne trapasy Aspoň je v živote zábava
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Oj, tesne vedľa.
