reklama

... že vraj cez sviatky si treba oddýchnuť!

Pridal/a Iwa dňa 05. 01. 2016 - 01:54

reklama

Už vyše hodiny tu civím len tak do notebooku - starého, ktorý sa prestal vypínať a pri vianočných svetielkach, na ktorých jedna modrá žiarovčička opäť svieti. Pred dvoma týžd§ami tieto dve veci prestali fungovať, notebook bol ochotný ísť tak 5-10 minút, svetielko vôbec. Mám pocit akoby všetka energia zo mňa prešla do niečoho iného. A teším sa, keď pôjdu deti do školy a manžel do práce. Budem si môcť ľahnúť a napr. čítať knihu. Keď som čítala Dášin blog o knihách, uvedomila som si, že som neprečítala ani len článok v časopise Plačem jednoducho som nevládala ani čítať. Nebola som unavená fyzicky, ale psychicky. Ledva sa skončili vianočné prípravy, vyštartovali sme ku starkým. Prečo si u nich neoddýchnem, by bolo na román o neriešení problémov a nekomunikovaní navzájom a dojme, že všetci naokolo vedia čítať myšlienky, o ješitnosti a neomylnosti seba samého. Proste namiesto oddychu stres Mlčím Včera sme prišli domov - konečne! Ale doma treba robiť servis deťom aj manželovi. Ale veď spravím, nie je to až tak náročné, ale tááák ma irituje, že kým ja stojím pri sporáku, oni pozerajú tv a občas prehodia poznámku o tom, čo je kde špinavé a neupratané a "že by sa malo spraviť..." - Áno, malo by sa. Ale keď im poviem, aby to spravili, tak odpoveď je "Veď sú sviatky, treba si oddýchnuť." Ale kedy, keď po sviatkoch pôjdu páni do školy a do práce? Budem zase ten SA ja. A kedy si oddýchnem ja? Je toho JA priveľa? PRáve mi preblesklo hlavou, že toto radšej vymažem. Teraz večer drahý objavil, že ešte nie je vybalený jeden kufor.  No, nie je! Ten posledný som už nechala tak. Dovolila som si odložiť korčule. Preorganizovala som dve police a odložila korčule. Keď sa vrátili z vonka, tak že načo som ich odkladala, keď sa pôjdeme (možno už zajtra alebo už cez víkend?) korčuľovať, že mohli ostať v taške v chodbe Prekvapenie Tak trojo korčúľ prekračovať môžu, ale kôpka prádla pri pračke nachystaná na pranie im vadí. Asi sa toho veľa nakopilo... Tento rok Vianoce a Silvester zorganizujem úplne inak. Tak, aby som si aj ja oddýchla. Zajtra sa pôjdem do snehu pozrieť ja, snáď nájdem v ňom aj nejakú baterky pre seba.

A koláčiky nevyhodím ako radila Balalajka, ale pekne ich spapkám. Aj tak frflali, že bolo málo medovníkov, nič nepochváli, nevďačníci! A najbližšie pečiem až tortu staršiemu k narodkám o 2 týždne.


reklama

reklama

dasa_, Ut, 05. 01. 2016 - 06:31

Ah jaaj, chuďa moje.

Čo pevedať? Máš to ťažké. Ale poviem ti, ja som v živote (teda v manželstve) napríklad nebalila a nevybaľovala tašky. Dokonca ani nákupy. To jednoducho robí manžel. Aj mnohé iné veci,

Možno treba nahlas povedať a rozdeliť veci. A nie, že keď oni povedia, že sú sviatky, tak ty urobíš. V tom momente si si mala ísť sadnúť aj ty. ku nim a spolu si pozrieť čokoľvek, čo práve pozerali. Aj za cenu toho, že na obed bude bageta. Suchá.

Starosti s rodinou som aj ja dlho riešila. Asi dosť podobné, ako u vás. Lebo problémy sú všade rovnaké. Po pravde, musela prísť až choroba, aby som si uvedomila, že všetky problémy nevyriešim ani náhodou. A že vôbec nemusí byť moje riešenie to najlepšie, aj keď som to genialne premyslela. Dokonca je môj život oveľa jednoduchší, odkedy som sa prestala do vela rodinných vecí starať a len prijímam riešenia.

Mmch, nepochválenie štve aj mňa. Tak teraz pri každom obede sa toho normálne dožadujem. Robím to asi pol roka. A už sa mi tuším raz alebo dva krát stalo, že junior bez vyzvania ukázal gesto spokojnosti. Normálne som bola hrdá.

Iwa, Ut, 05. 01. 2016 - 15:01

Manžel pomáha, to mi aj niektoré kamarátky závidia. Len mu treba presne povedať, čo má urobiť. Nemôžem povedať "Ošúp zemiaky." ale "Ošúp 1 kg zemiakov." Veľký úsmev Napr. on všetko pobalí, keď cestujeme, naláduje do auta, ja len nachystám na jednu hromadu. Len to vybaľovanie, vytriediť, čo treba oprať, čo len vyprášiť... to si radšej sama spravím, prípadne rovno z tašky hádžem do pračky.

Riešiť problémy iných nemá zmysel, to som už zistila dávno. Ale keď sa Ti 5x za deň príde niekto posťažovať na toho druhého alebo tretieho, ak aj vytiahnu zo mňa nejaké riešenie/názor, aj tak ostane všetko pri starom... som z toho unavená.

Asi si zavesím na chladničku tabuľku a za každé ošomranie bude čierny bod, za pochvalu červený. Dobrý nápad?

balalajka, Ut, 05. 01. 2016 - 08:27

Tak moja. Ako si si navarila (nielen ty, dôverne poznám), také si musíš zjesť (jedla som i ja a občas i jem). Neviem, poľutovať? Nebudem ťa ľutovať.

Hlavu hore a pekne im to vytmav.

Ja kričím. I ja chcem Vianoce, i ja chcem rozprávku, i ja si chcem sadnúť, či mať čas na seba.

A ide to moja, ide.

Občas s krikom a búchaním dvierok na kuchyni, ale zvykli si Mrkám.

Maminka má nárok na čas pre seba - ja si ho vyberám 3* týždenne. Chlapci pomôže, aby bol byt ako tak uprataný, ja zatiaľ varím, potom sa učíme a potom ... po mne potopa - poraďte si ako sa dá. Aj rožok si spravia sami, aj oblečenie upracú, lebo keď nie, tak ráno dvíham hlas o oktávu vyššie.

Moja, pekne na rovinu s nimi a von z teba nech to ide, lebo takto si robíš len sama sebe zle - aj zdravotne aj s nervami.

Iwa, Ut, 05. 01. 2016 - 15:11

Som si napiekla a spapkala, ostali len oplátky. Ja si viem pokričať, ale toto bolo, že už som ani kričať nevládala. Že mi došlo aká som unavená. A teraz čo? Tak som si aspoň sem napísala. Aj šampus som si dala - do "horčičáku", nechcelo sa mi pohár na stopke vyťahovať Vyplazený jazyk Dnes ma obchádzajú, aj sa trochu učili, mladší cvičil na gitare. Tak lepšie ako včera...

Neodložené slipy som chlapcom párkrát natiahla na hlavu ako čiapku Chichocem sa teraz v noci aj z postele vylezú, aby som im to ráno nespravila. 

dasa_, Ut, 05. 01. 2016 - 21:31

občas ostanú slipy pod stoličkou pri posteli. Neriešim, ale oznámila som, že čo nie je pri práčke alebo v správnom koši, to neperiem. A ked nebudú čisté ponožky, mňa to netrápi. Uznávam ale, že to neplatí na každého.

púpavienka, Ut, 05. 01. 2016 - 09:57

Toto dôverne poznám, deti boli malé a my sme museli ísť aj k rodičom a tam som pomáhala a počúvala čo všetko  o krivdach a domov a rýchlo všetko robiť.

Raz som povedala - dosť, nejdeme nikde, budeme doma a ja budem tiež oddychovať a až vtedy som si oddychla a bolo mi jedno že hundre.

Po rokoch to bolo s Mirom niečo úplne iné, on na mňa kričal čo si nejdeš ľahnuť, čo neoddychuješ - aj ked tiež šomral prečo je to neodložené a pod, ale to si myslím že si ani neuvedomoval a raz mi povedal že to hundranie patrilo aj jemu, lebo aj on mohol poriadiť.

Takže urob rázny krok a nauč sa vypnuť a oddychovať.

Ja sa pamätám že od tých pamätných Vianoc som sa veľmi zmenila a mali sme vo štvrtok studenú večeru a deti stále hovoria že sa nevedeli dočkať štvrtka a obložených chlebíkov a čaju. Nezvládala som robiť od rána do polpiatej v práci a potom fungovať doma  s deťmi, už len venovať sa učivu mi zabralo hodný kus. Ja ked som ich nahnala do postele a v tom čase teda dosť skoro, lenže aj ja som potrebovala vypnuť a bolo mi jedno koľko mám upratovania alebo čoho, jednoducho som si sadla a aspoň dva večery som si urobila oddych bez žehlenia a ukladania, bud s knihou v ruke alebo ručnou prácou. Mohol sa manžel aj na hlavu postaviť čo nie je a malo by byť. / Bože, musela som hľadať podľa čoho sa skloňuje večer, smutné/Chichocem sa

Iwa, Ut, 05. 01. 2016 - 15:28

Tie návštevy... voľakedy som "chodila domov", ale teraz už mám vlastný domov niekde inde a mám pocit, že to ostatným nejako nedošlo. Decká radi chodia ku starkým, má to milión výhod, ale ak tam prídeme, už to nie je moja domácnosť a musím akceptovať, že nepôjde všetko podľa mňa. Veď mne by sa tiež nepáčilo, keby niekto začal robiť u mňa doma nejako inak. Napr. mamka je zvyknutá, že okamžite (fakt okamžite) ako niekto doje, si odloží tanier (prípadne ho aj umyje). Preto ja jedávam posledná a upracem taniere aj po chalanoch. U nás počkáme, kým dojedia všetci a potom sa naraz taniere dajú do umývačky (alebo sme ich voľakedy spolu s drahým umývali). Keď si spomenula tie studené/teplé večere... u nás prevládajú tie studené: chlebíky, pomazánky, šaláty. Občas si dáme teplú (možno 1x za týždeň). Prídeme ku starkým a mama bola nešťastná, že "nič nejeme" a "či sa hneváme, keď nejeme"... teraz už chápe, že okrem mladšieho junáka nám viac chutí studená večera a je to iba o chuti na jedlo a nevzťahuje sa to k nim. To je niekedy veľmi únavné, že spravíš "normálnu" vec a hneď za tým niekto hľadá nejaký skrytý význam...

Tento rok budeme určite silvestrovať doma alebo niekde s kamarátmi, čo majú deti a zmysel pre rovnaké vtipy a tip zábavy Mrkám

Kamila, Ut, 05. 01. 2016 - 18:04

Poznam , je to o kompromisoch, obcasnom zakusnuti do jazyka, vypocuti si ...., Vianoce sme travili u otca.  Neoddychla som si az tak, ale ako som zistila ani doma, tazke problem bude aj inde ...Hambím sa

Iwa, St, 06. 01. 2016 - 17:22

Doma v pohode. Manžel aj teraz išiel s chalanmi ku jeho bratovi, tam sa môžu aj posánkovať...

Toto sme boli u starkých 8 dní! Otec - diabetik s vysokým tlakom si podchvíľou naložil tanier koláčov, kávu a koňak k tomu, že "Veď sú sviatky, treba si užiť!". Ale že mu ide o život, keď to všetko do seba napchá, to mu nejako nedochádzalo. Jeho asi fakt musí raz sanitka odviezť, ale keď ku chorobám pripočítam aj vek, tak by ho kľudne mohol odvážať aj pohrebák. Ale povedať si nedá! Mamka, že nech mu ja niečo poviem.. A toto 3x denne je aj na koňa veľa. Ale už som sa zregenerovala našťastie Úsmev

dasa_, St, 06. 01. 2016 - 17:29

otec si tak ľahko žiaľ nedá povedať. Vtedy musí zakročiť okolie a koláče nenapiecť, alebo schovať do mrazáku. Proste odstrániť z dosahu.Nenápadne, ale odstrániť. Už sa pojedli... Lebo s mnohými ľudmi to tak je - kým si nedajú prvý koláč, tak vydržia. Ale je to ťažko, keď je koláč v kuchyni na stole. Alebo ked je proste dostupný. So staršími sa fakt nenahádaš. Lepšie tomu predchádzať. Proste mať doma len to, čo mu ublíži oveľa menej. Aj keď to nie je tak chutné, jak kremeš. Mmch, kremeš je zrovna ten druh, ktorý sa dá relatívne aj pre diabetika prispôsobiť, aj ked to už nie je ono samozrejme.

Iwa, St, 06. 01. 2016 - 17:47

Nenapiecť... by mamka o rozum prišla, keby vnukom nemohla niečo upiecť Veľký úsmev a pritom väčšinu z toho zje otec, moji chlapci tak po 2-3 kúsky a majú dosť. No, ale babka vnúčatám MUSÍ piecť koláče. So staršími sa fakt nenahádaš, to máš pravdu.

dasa_, St, 06. 01. 2016 - 17:53

no to chápem. Tak potom jedine mrazák. Priebežne hneď odkladať. Možno so slovami, že si to zoberiete so sebou, keď pôjdete. Aby ste to mali o 8 dní čerstvejšie. A odložiť hneď na začiatku, aby to ho proste bolo menej.

púpavienka, St, 06. 01. 2016 - 18:51

Dievčatá a ja to vnímam inak, celé tie roky čo má naša mama silnú cukrovku hovoríme sestre že prečo sa tak hnevá ak nedodrží dietu, ved má rokov dosť a tak ak sa to ma stať tak sa to stane. pravda je taká žestres jej spôsobuje oveľa horšie veci, vtedy jej cukor letí do nebies. No a ked ma ísť na kontrolu drží poriadne dietua aj vtedy je cukor vysoký. Minule hovorila že sa báli že bude mať cukor vysoký lebo zjedla zákusky a na druhý deň jej cukor tak klesol, že málo chybalo a bolo by neskoro. Neuznávam tieto tvrdé diéty, neverím že ich niekto drží.

Ono je to tak čím viac mu to hovorite tým viac mu to chutí, naozaj je to ako s malými deťmi.

Ja som už mala mať dietu podľa lekárky 12 ropkov ale potom som išla k inej a ta bola cela natešená ako ja držím dobrú životosprávu a preto  verí že ja budem bez liekov možno aj navždy. Bolo to úžasné nakopnutie, lebo mi povedala vy držite diédtu, sama hovorite že vám už nechutia veľmi palacinky a iné sladké, zjete iba trochu, alebo zjete iba pol horálky lebo sa cítite presladená a strasie vás - to je diéta. Takže tak k tomu nekompromisnému vzťahu diéta a človek.

reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama