Od úplného začiatku, bolo pre mňa štvrté dieťa, totálnym prekvapením. No dobre až na pôrod, ten bol rýchly, zvyšok dobrodružstvo ...Už v pôrodnici som si pripadala úplne bezradná, ako prvorodička, aj potom doma ...., aj neskôr ... Za mnohé možno mohla neodhalená histaminová intolerancia, samozrejme aj naša (ne)výchova, dcérina povaha ... Akosi v mojich spomienkach ostalo, že som sa najmladšiu devu stále pokúšala rozosmiať, odviesť pozornosť..., akosi viac negatívnych emócii bolo ... Zmiernila ich až waldorfská škola, ale ...
Po trinástich rokoch dozrel čas na pubertu. A na rovinu priznávam, jej príchodom som hlboko otrasená.
Nie žeby som ju ešte nezažila, dokonca tri naraz. Chalani, druhý a tretí v poradí, mali relatívne vrámci možnosti "schodnú" pubertu. Aspoň sa mi marí, alebo je to len spomienkový optimizmus? Starší syn bol akurát o dosť hlučnejší, mladší občas slzy vyronil. Niekedy možno aj iné bolo, ale nebolo to tak výrazne. Najstaršia, deva, to už bolo o inom, viac adrenalínu, oveľa viac ... 
Tak raz do týždňa sme sa pochytili, a keď ta už poriadne, do nepríčetna ... 
No a najmladšia, tá je stále za odmenu. Často si niekoľkokrát denne užívame "zábavu"
Raz som sa rozprávala s Tinkinou učiteľkou na Waldorfskej škole, čím to bude, že s dievčatami je "veselšie" Vraj my ženy, potrebuje "teatr", véééľke divadlo 
Momentálne som dospela do fázy, že intenzívne prehodnocujem svoje spôsoby komunikácie s trinásť ročnou dcérou. Na rovinu, nebaví ma doťahovať sa na všetkom. Občas mi nedochádza slov zo zúfalstva, čo by za tým mohlo nasledovať. To je tiež problém, lebo ju vraj ignorujem, ak nereagujem na každú vetu ...
Dnes som prebehla zopár článkov na tému puberta. Zhrniem niekoľko základných myšlienok, ktoré ostali v mojej deravej pamäti:
- Pubertu si nesmieme brať v žiadnom prípade osobne
- Ako je často opakované, je to nástroj na odpútanie sa dieťaťa od rodičov a opačne, rodičov od dieťaťa.
- Nielen my trpíme a sme zúfalí z našich detí, ale často sú aj oni zúfalí samí zo seba
- Napriek tomu, že nás odstrkujú mnohorakými spôsobmi, potrebujú nás, našu podporu
- Trochu nádeje - Ak bol vzťah s "dieťaťom" dobrý pred pubertou, vraj ostane takým aj po nej
- Ak sa dieťa nestihlo, nemohlo realizovať v období vzdoru v cca 3 rokoch, nechá si to na pubertu.
- A ak z akéhokoľvek dôvodu, si nedovolí vybúriť sa v období puberty, nechá si to na horšie časy ..., čo nie je vôbec dobré.
- Komunikácia s teenegerom, by mala byť aj o pravidlách, ale bez striktných a nevyvrátiteľných príkazov a s tou správnou argumentáciou
- Máme právo zlyhať a nechať nám rupnúť nervy
- Neostáva nám nič iné len prežiť pubertu našich detí
- Mali by sme si ako rodičia trénovať na svojich deťoch umenie koučingu, či čo ... Ponechať si svoje premúdreté názory, riešenia pre seba, a reagovať slovičkami, v štýle "že počúvame, chápeme ...., rozumieme" Zopakovať čo povedali ..., hotová veda
- Mali by sme akceptovať zavreté dvere do detskej izby ... s bordeľom je to ťažšie, vraj treba vydržať a nerobiť nič za nich ...
- Pubertu sprevádza únava, nechuť ku všetkému, škole, krúžkom, povinnostiach
- Ale dobrá správa, je to obdobie keď decká vedia čo chcú, nie len to, čo by mali, musia, ak sa to často stáva nám dospelým
- A všetko je ako na hojdačkeo, raz veselo, raz zúfalo, potom zas zúrivo aj v priebehu pár hodín.
- Ak sa chcú rozprávať, treba to využiť a počúvať ich, v plnej prítomnosti. Ale je v poriadku aj keď nechcú komunikovať. Mal by však s tým byť spojený pocit, že sú vrámci možnosti ok ...
Aké jednoduché, už to len uviesť do praxe. Asi sa to všetko vzťahuje viac na tu prvú pubertu od 12-14 rokov. Možno, keď to ustojíme, bude menej boľavá ta druhá časť, neskorých príchodov, nevhodných kamarátov ..., ešte búrlivejších hormonov ....???
Ta tak. Dievčatá, ako je to, aké to bolo s pubertou vašich detí? Je to len moja osobná skúsenosť, že u chalanov sú výkyvy miernejšie, aj keď určite o inom
Knižky nepoznám, od autorky som, asi len jednu voľakedy dávno čítala, čo si spomínam, nadhľadu mala dosť. Ja sa o ten svoj tiež pokúšam, len občas čo je veľa, to je moc ...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
neboj, aj autorka ten nadhlad získala až s odstupom
keby si potrebovala, tuším tu knihu mám, povedz
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Takže u vás sa tiež potvrdila teória, že chalani majú trošku miernejšie hormonálne výkyvy ... Však za pubertou, len hormóny budú. Mňa by ti zaujímalo, odkiaľ to tí chalani vedia, že dievčatá majú horšiu pubertu ako oni, to zvládli odpozorovať a zhodnotiť?
Inak tiež rozmýšľam, že som pre najmladšiiu o dosť iná mama, ako keď som mala tri malé deti a bola mladšia, sa mi zdá, že aj zúfalejšia ..., miestami, viac kriku bolo, ale to sa niet čo čudovať. Teraz mam pocit, že som 2 v 1, aj mamka aj babka (no dobre, kým na mňa nedoľahne puberta). Tinka, už babky nemá, ta mi nič iné neostáva. Však nemôžem na rovinu napísať, že už som stará , no dobre staršia, čo chvíľa 5 krížikov na pleciach. Rozmýšľam, že keď moja babka mala toľko, už som ja mala zo 10 rokov.
Aj moja mama už mala asi 4 vnúčatá ...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Odpozorujú v triede Myslím tí chalani
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ja viem, ale že to tak vedia zhrnúť, či dievčatá furt za šalene sú? jasné do istého veku ...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ja neviem porovnať. Veľmi aktuálne aj u nás momentálne.
Ale vieš čo si pamätám? Že nejak veľké výbuchy som si nedovolila voči rodičom. A nedovolím si ani doteraz. Žeby ešte len som čakala na tú svoju pubertu?
Chalani zatiaľ OK čo sa týka komunikácie. Horšie je to s tou apatiou a nechuťou. Prevracanie očí v plnej výbave, blbé vtipy (občas sa mi zdajú hodne HODNE primárne). Ale ide to. Kamarátov ani neviem, žeby nejakých mali okrem tých z virtuálnych hier. Ale už na mňa v nedeľu mladý skúšal, či to bude OK, ak zmizne za kamošmi v lete na víkend. Reku a kam? Nooo ... jeden býva niekde za Plzňou .....
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Veru únava, apatia a nechuť ku všetkým povinnostiam ..., to k nim veru patrí ...
Ono ja som si tiež tuším pubertu nedovolila, u mňa to buchlo neskôr po dvadsiatke, nie voči rodičom, ale asi sebe samej ... a trvalo to dosť dlho, kým som sa ako tam znormalizovala ...
Plzeň, však to hneď za rohom a koľko, že to ma mladší? A ano dnešná doma, je trochu iná čo sa týka kamarátov. Tí sú na socialnych sieťach a niekedy zradnejší ako tí v reále. Vraj sa decká cítia osamelo, preto sú tam? Len to ani tak, ani tak, program vo voľnom čase si nenechajú diktovať, však majú vlastný rozum, spoločnosť rodičov odmietajú, však sú už veľkí, kamaráti sedia za PC ....
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Počuj, to chce starší (15r). Mladší sa na tom rehotal a prevracal očami, že traaaaapny.
Tak som zahlásila, že mi do ZOO v Plzni pôjdeme, alebo prehliadku pivovaru a on bude mať priepustku na pár hodín. Uvažujem, že som vlastne bola o rok staršia a išla som sama do Rakúska na týždeň. A bez mobilov. 
Jako, tam sme mali už sa stretnúť a zabezpečený program, ubytovanie a tak ... ale cesta bola dobrodružstvo. Neviem, či by som bez telefónu decká pustila, aby som ich mohla hľadať a oni mňa "keby čosi".
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Vidíš, nevidím pre oči. Môj sa v 16 tich, trepal do Rakúska na hudobný festival, Adu vypomáhala v Ba, zlatá a cestou naspaä, len do zlého vlaku nastúpil, ale poriešil .. Vieš ja si tuším spomínam, že som v nejakom 6.-7 ročníku na základnej, do okresného mesta sama cestovala. Aj k babke na prázdniny, celkom daleko, ale jasné to bolo o inom .... ako za kamaratmi, len tak ...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
No, ja som nášho nechcela pustiť samého vlakom do Bratislavy. A potom som si spomenula, že som mala rovnako ako on, niekedy v roku 81. Naši ma doma nasadili na osobak. Ja som prestupovala v Žiline, v Bratislave, vo Viedni. V Benátkach bolo treba dávať pozor, lebo vlak sa delil a do Milána išla len jedna časť. Neboli mobili, nemala som tuším ani číslo na pevnú linku. Na dôvažok, naši mi do kufra pribalili ako darček mak. Mysleli to dobre, nedošlo im, že v istých štátoch je to nemleté nedovolené.... Prežila som. A nakoneic som prežila aj ten výlet na Anutosalon vlakom s kamošmi.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
U nás to prebehlo celkom pokojne. Dúfam, že už končí a nastupuje ,,normálne,, obdobie. Len dúfam, že to bola puberta a že nepríde neskôr. Až na lenivosť, odvrávanie v rámci normy, celkom dobre to prebehlo. Možno tým, že je dcéra introvert. Niekedy som ja mala chuť ísť sa niekde zabaviť, ísť na diskotéku alebo niečo ,,vyviesť,,, čo už mi liezlo na nervy, že je stále doma, zodpovedná, spoľahlivá. Nie že by mi to vadilo, ale bola by som radšej, keby tá puberta prešla teraz ako keby prišla neskôr do toho štádia a začala vyvádzať neskôr.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
ale zas, poniektoré, poniektorí, dostali tú spoľahlivosť a zodpovednosť do vienka ... S introvertmi ťažko, mám doma v podstate štyroch ..., aj tak je každý iný Len ta naša, je nerada zas úplne sama ..., ešte chvíľu ...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
U nás puberta u oboch nastúpila neskôr. Starší syn mal od 17 stálu priateľku a veľa času trávil s ňou. Na nejaké veľké rebelovanie nemal čas. Dokonca aj lenivosť nebola nejaká veľká. Keď mala prísť k nám ochotne upratal, povysával atď. Po šiestich rokoch nasledoval bolestivý rozchod a teraz zrejme dobieha stratené. Víkendy trávi s kamarátmi, lenivosť značná, opýtať sa na niečo je niekedy ako strčiť ruku do osieho hniezda. Mladší má 19 a toho puberta zasahuje tiež práve teraz. Ja hovorím, že keby boli preteky v lenivosti a lajdáckosti, tak môj má zlatú medailu. Snažím sa zvládať to a tiež ich rozosmievam aby nebolo medzi nami často dusno. Musím povedať, že keď fakt treba, tak zaberú, pomôžu, objímu a na oplátku rozosmejú oni mňa.Najhoršie je, že MM to nechápe, neberie. Pre neho sú lenivci o nič sa nezaujímajúci, bezstarostní a pod. A dáva im to aj najavo. Vzniká medzi nimi priepasť a ja som často tá, čo stojí na jej okraji a rozmýšľa, na ktorú stranu ju to stiahne. Pezinok ako vyšitý.Som z toho unavená.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Verím, že to nie je jednoduché. Aj keď to na prvý pohľad vyzerá tak, že dnešná mladá generácia ma život na ružiach ustlaný, nemajú to jednoduché tak inak ... Z mojich skúsenosti, k samostatnosti a inému ich donúti vyletenie z hniezda. Inak dôverne poznám ten pocit byť medzi dvoma mlynskými kameňmi. Držím palce.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Však toto, oni za to nemôžu, aj preto riešim, ako zmeniť svoju komunikáciu s devou a nie čo mám robiť s ňou. Takže náš mozog a jeho dozrievanie má podiel aj na dobrodružnom dospievaní.
Keď ja mám pocit, že ešte aj v mojom veku, ale aj skôr, to bolo a je o rozhádzaných hormónoch, dobre teraz už opačných ... Ta už si len naložiť otázku, kto je komu pánom
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Veď to tie hormóny. Práve preto sa snažím to chápať. Aj ja mám momentálne taký hormonálny chaos. Som v takom pred menopauzovom či ako sa to volá období. Menzes občas príde a občas aj nie a potom to so mnou kýva všelijako. takže sa nečudujem tým takmer dospelým, že "nevedia čo so sebou". A margesimpson nie je to ani trochu mimo. Aspoň si mi objasnila fyzis celého toho obdobia. Zároveň som sa aj potešila, že jeden syn už iba chvíľu bude v takomto dozrievajúcom mozgovom období.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
U nás je momentálne aktuálny problém, "prečo má deň len 24 hodín?" a kedy má deva vlastne oddychovať? A to má len raz do týždňa klavír a raz výtvarnu, o príprave do školy radšej pomlčím. Základnou otázkou, žeby celkom podobnou mojej, čo vlastne považuje za oddych a pri čom si aj oddýchne?
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Čítala si niekedy Dusím se ve vlastní šťáve od Betty acDonaldovej? Vrele odporúčam. Ona mala dve dcéry tuším s ročným rozdielom
Jednoducho potrebuješ nadhľad. Aj keď sa to ľahko hovorí.... Ja viem