Najúprimnejšie priznanie

Tento rok sa oficiálne do radov inštruktorov prehuplo naraz osem tínedžerov. Šťyria chalani, štyri baby. V predošlej várke boli iba mládenci. Dnes sú z nich už vedúci. I tí prví, i tí terajší mi pripomínajú rozprávku o troch grošoch. Čo kedysi sami dostávali, vracajú teraz mladším. Ako svoju výslužku si zasa odnesú krásne spomienky, nezabudnuteľné zážitky, skvelé priateľstvá. A ako ich tak pozorujem, raz budú z naučeného sami profitovať v úlohe perfektných tatov a mám. Len násjť tú správnu polovičku...

A predsa je medzi týmito dvoma skupinami istý rozdiel.

Vedecky je dokázané, že chlapom dvakrát v živote podstatne klesne hladina testosterónu v krvi. Prvýkrát pri prvej partnerke, druhýkrát, keď sa stanú otcami.

A ja dopĺňam, že hladinu testosterónu im na optimálnej hranici pomáha znateľne udržiavať nežnejšie pohlavie.

Kým prvej skupine ste mohli vysvetľovať isté základné pravidlá, ako ste chceli, oni sa cítili zrazu neskutočné veľkí, keď sa nečakane ocitli pred prahom dospelosti a nepotrebovali teda počúvať nič a nikoho. Jeden z príkladov spred troch rokov bol výlet do štôlní v Banskej Štiavnici. My, dospelí, sme sa príkladne poobliekali. Ísť deťom vzorom je naša základná devíza. S vedomím, že na konci výletu schádzame do podzemia. Chlapci však mali svojské predstavy o takých baníckych chodníčkoch hlboko pod zemou. Vyobliekali sa sťa na módnu prehliadku do Milána. Krátke rukáviky, pohodlné kraťasky. Toť vsjo. Lenže cestou tam sa spustil leják a to nie hocaký. Kým sme sa prebojovali ku vchodu do štôlní, premokli sme do nitky. Nielen to, že sa ku nemu dlho schádza schodmi dole, už i tie plášte, čo sme si museli povinne obliecť, boli vlhké a nakoniec sme dolu pred vrátami museli ešte počkať, kým odíde skupina, čo absolvovala prehliadku pred nami.

Poviem vám, nemala som kraťasky, ani nič podobné z ich chabej výbavy, ale ani dlhé rukávy a vetrovka ma neuchránili pred stavom drkotajúcich zubov. Mládenci sa, samozrejme, museli v ten deň tváriť, že im pot steká po tvári. Lebo priznať si vlastnú blbosť v ich veku nie je in. Aspoň, že si tú hubovú polievku mlčky vypočuli...

Nuž a tento rok ma v jeden daždivý podvečer na tábore prekvapili mládenci z novej, podotýkam zmiešanej partie.

- Chalani - roztiahla som vyčítavo ruky, keď sa zjavili na lúke v oblečení z dovtedy slnečného dňa - ideme príkladom, nezabúdajte na to. Dlhé rukávy, dlhé nohávy boli vyhlásené pred desiatimi minútami... už sa schladilo.

- Ó, prepáč, máš pravdu - odpovedali približne narovnako, čím ma príjemne prekvapili. A najmladší pokračoval nasledujúcim prekvapením:

- Vieš, ja si to ešte až tak neuvedomujem. Ale ďakujem, že si ma upozornila. Pripomenieš mi to, prosím, i nabudúce, ak by som znovu zabudol?

- Samozrejme, spoľahni sa - usmiala som sa naň.

Netvrdím to stopercentne, ale naozaj si myslím, že prítomnosť dievčat robí z kohútov istým spôsobom baránkov.

Tento istý mládenec mi podvihol náladu i o niekoľko dní. V tábore časť vedúcich pripravovala tradičný trh, preto bolo potrebné odviesť na istý čas pozornosť detí a zabaviť ich hrami na susednej lúke. Úloha pripadla inštruktorom. Vzala som fotoaparát, že spravím z hier pár záberov a popritom zistila, že súrne potrebujú pomoc dospelej.

- Tie decká sú hrozné! Drzé, nevychované, vôbec nás nepočúvajú... no hrôza s nimi robiť! - rozčuľovali sa približne narovnako na nočnej porade, zabudnúc na skutočnosť, že ešte pred rokom ku nim sami patrili.

Ale ten, čo ma požiadal o pripomenutie, si predsa len na čosi spomenul:

- Ako oddielové dieťa som mal podstatne ľahší život. Ak ma niekto nahneval, vybavil som si to s ním ručne-stručne hneď! Ako inštruktor už, bohužiaľ, nemôôôžem...

No úplne najpríjemnejším bolo pre mňa priznanie jedného z mladých vedúcich. Vychádzajúc z veku jeho rovesníkov mu tipujem 19-násť. Sedeli sme pri stole a nejako reč prešla na vlastné deti.

- Som pripravený na dieťa? - položil si viacmenej básnickú otázku. Na chvíľu sa zamyslel a potom pokračoval:

- Rozmýšľam, či by som ako otec dokázal zvládať sám seba ... hm, veru nie! Tak radšej ešte počkám pár rokov...

Je dobré zistiť, že si sami priznajú - keď sú mama/tato dostatočne ďaleko - ako to s nimi nemáme ľahké, všakveru? Váľam sa od smiechu po podlahe

Komentáre

Zlatí sú Chichocem sa, verím, že si s nimi užila veľa podnetných zážitkov. Áno

Mladší sýn si tento rok, tiež vyskúšal zmenu úlohy v jednom tábore, vraj to tiež bola veľmi zaujímavá skúsenosť. Vraj bol viac vypočutý, počúvaný ..., on je ťažký introvert, takže sa zaručne nevnucoval ... 

bol instruktorom/veducim? alebo ako vyskusal? ze si s niekym vymenil na den ulohy?

Bol instruktorom ..., na tyzden v tabore, ktory organizovala jeho bývala stredna skola,

odpoved pozri dole ... nejako som zle napojila Vyplazený jazyk

jááj, krásny vek, toto preklápanie zo stavu bezstarostnosti do stavu dospelých.

Ked som kedysi dávno prišla na internát, boli sme v podstate prvý zmiešaný internát v Bratislave. A dosť si to dospelejší od nás pochvaľovali. Vraj keď sú chalani sami, moc pijú a správajú sa hrubo. A keď sú samé dievčatá, tak len ohovárajú a hádajú sa medzi sebou Veľký úsmevVeľký úsmev Pomiešaním sa to nejak zlepší

ani uz neviem, ktory bol prvy zmiesany... Garda? ja si este pamatam, ako niektore stare dievky, pracujuce na vratnici, si vybijali svoju frustraciu na navstevach opacneho pohlavia PohodaVeľký úsmev

Elektrikársky v Mlynskej doline. Teda tak zmiešaný, že aj v ramci poschodí :)

snad najtazsie to mali chemici na nesporaku ... siroko-daleko ziadne baby, iba niektore ako jastrab striehnucie vratnicky ... lebo ine intraky mali aspon take riesenie, ze napravo baby, nalavo chalani ... ze si aspon videli do okien po vecierke Veľký úsmev

nasou vyhodou je to, ze ja tie deti/veducich/instruktorov poznam uz 10 a viac rokov ... samozrejme, ze sa vsade vzdy nieco vyskytne, ale v jadre sme zohrata a fungujuca jednotka - tym starym netreba nic vysvetlovat a ked obcas pribudnu novi, tak velmi rychlo obkukaju, ako sa zaradit - a ti, co sa nechcu zaradit sa zucastnia max 2-3 taborov ... vzhladom na moju pracu je to vlastne zabava, len ten spanok sa uz asi nezlepsi a to ma nici Hambím sa

Znie to ozaj ako krásna akcia, už len vymyslieť čo s tým spaním, o rok. Hambím sa

nuz ten prisluchajuci skolsky rok zalezi od Michaela - ako sa rozhodne - chce ist na vymenny pobyt do USA/Kanady a tym padom to mozno spojime s nejakou okruznou jazdou kontinentom ... podla vsetkeho potom tabor pre nas pada... zatial je vsetko vo hviezdach Slnko

Tak to znie ozaj lákavejšie, ale nie, zas o inom. ... To koľko rokov už má Michal? Neskutočne to uteká ...

na tieto pobyty chodia v desiatej triede, cize maju tych 15-16 ... prave v pondelok odlietaju jeho dvaja kamarati do Kanady, jeden na pol roka, druhy na rok ... su rocnikovo o rok starsi ... tak i podla nich predpokladam, ze tabor pada

 

Naničmama.sk

Každá z nás sa občas cíti nanič. S nami ten pocit prekonáte!
Zvládnite spolu s nami deti, manžela, domácnosť, varenie, prácu, zdravie, krásu ... Všetko vrámci hesla - Som krásna, múdra, úspešná a už len občas v "depresii" ;). Podeľte sa o svoje zážitky, skúsenosti v blogu, požiadajte o radu v diskusnom príspevku, alebo v právnej poradni, podeľte sa so svoj recept, pridajte obrázok