Zlostnik jeden.

Ach, ako velmi lahko porusujeme svoje zasady, ktore si dame, kym nie sme "v akcii". Ja som sa napr. zapovedavala, ze svoje deti nikdy, nikdy nebudem strasit. A do dnesneho dna co sa uz u nas vystriedalo matoh a strasidiel... Jedna stara pravda hovori, ze clovek, ktory nema deti, vela rozprava o vychove, clovek, ktory deti ma, len mlci a usmieva sa... Neviem, ci si citala moj dnesny prispevok s nazvom Najvacsie detske lotroviny, ale ak don nazries, zistis, ze aj u nas je niekedy poriadne horuco. Bolo obdobie, ked mi nervy rupli pravidelne, bol to krst ohnom pre mna aj pre deti. Dnes som uz natolko oplieskana ich vycinmi, ze som sa stala celkom odolnou. Najviac, co ma stve je to, ze nezvladam sama seba. Kazim si vlastnu autoritu tym, ze sa smejem . A najma ked sme v spore s Kristianom, on je moja verna kopia, co sa povahy tyka. Ked nieco vycudi, pozrie sa na mna, ja nanho a uz obaja zdrziavame smiech, az to nezvladneme a smejeme sa ako blazni. Ak mi niekto poradi, ako toto zvladnut, budem velmi rada . Micka, drzim palce, aby sa ti darilo drzat nervy na uzde, mne velmi pomaha, ked si predstavim, ze ten maly cloviecik predo mnou som ja. Proste co nechces, aby ti robili ini, nerob ani ty im. Pekny dnik. Prosim ta napis o sebe do rubriky Kto je kto a velmi sa potesim ak pridas nejake fotocky do fotogalerie. Aj svadobneee .

som v papradí

Aj ja som si povedala, že svoje deti nikdy neudriem. A zatiaľ sa mi darí, len musím čestne priznať, že som jeden krát /za takmer jeho 13. ročnú existenciu/ strelila zaucho nášmu synovi.
Ale s tými deťmi sa niekedy fakt nedá. Minulý týždeň som bola na služobke, tešila som sa domov ako si ich vystískam a vyľúbenkám. No eufória ma opustila už pri nedeľnom obede, keď zase odišiel na služobku náš ocko a moja milovaná dcérka spustila bezdôvodne náreky. Asi po piatom upozornení, aby pekne jedla, pretože bude mať studený obed, som túžila byť späť na služobke. Vzala som tanier a počítajúc v duchu do desať som odišla do obývačky a obedovala tam. Povedala som si, že nedeľa je jediný deň v týždni, keď obedujem normálnu stravu a nenechám si to pokaziť.
A účinok sa dostavil. Ešte som nemala dojedené a malá prišla so slzami na krajíčku a ospravedlnením, že ma nechcela nahnevať. Tak som jej povedala, že sa nehnevám, lebo tiež mávam občas naničdeň, ale je dôležité si to priznať a poučiť sa z tohto.

Ja som si tiež prisahala, že malú nebudem biť...pamätám si z detstva, ako ma to strašne ponižovalo, keď mi naši dali jednu výchovnú. Aj to sme s bratom už museli prevracať byt hore nohami a chnuvať sa na zabitie. Ale bohužiaľ, som človek a nemám nervy z nerez ocele. Tak jej občas bacnem /tak raz za mesiac/ po ritke alebo po papulke. Ale účinok veškerý žádný, len eskapáda plaču. Asi s tým úplne prestanem a vymyslím niečo sofistikovanejšie, ako hrubú silu. Ale čo?

Ono - kazede nieta je ine a nieco ine na neho zabera. Taka vychovna (po zadku) - raz za cas (nie pravidelne za kazdu blbost) - na niektore deti zabera. Ale ak nezabera, zbytocne ho tlct a mlatit.

Pekny den:-}

My mame teraz 2 tyzdne bez telky - zvlada to statocne

Pekny den:-}

U nás telka neobstojí, aj keď ju vypnem z elektriky, nejaká "dobrá duša" ju vždy v mojej neprítomnosti opäť zapne. Takže čau moje zákazy. Ps majú dovolené len cez víkend, aj to len tak na hodinku. Ale víkendy máme väčšinou plné, tak ani skoro nehrajú.
Ale u nás momentálne zaberá toto: Boli sme v nedelu s deckami večer opekať v lese, už sa stmievalo, a krpci sa tak hrozne báli /keby ste ich videli, tie ich malé vystrašené tváričky /, že to krásne /ja viem, že by som nemala / používam na zjednanie poriadku a disciplíny. Keď nechcú poslúchnuť niečo odložiť, alebo sa vadia, len tak nadhodím, čo keby sme si spravili ďalšiu večernú opekačku A akí začnú byť poslušní