Nedávno som sa motala okolo bytovky, kde sme bývali zopár rokov. Stretla som kámošku, s ktorou sme stihli prehodiť pár slov. Snehu vonku nieto, tak ma upútala nová výsadba pred ich vchodom. Na tom by nič nebolo, veď kríkov, stromov nieto nikdy dosť, keby som sa nedozvedela pravý dôvod skrášľujúcej zmeny.
Naša bytovka, stojaca uprostred sídliska, má tú smolu, že z jednej strany je parkovisko a z druhej pešia zóna, kus trávy a stromov okolo. Detské ihriská sú hodný kus ďalej. Kým boli deti malé, jasné že sme sa s nimi trepali na ihriská. Čo však so staršími, ktoré sa už nebudú s rodičmi vodiť za ručičku. Tie sa zvykli hrávať na betóne pod bytovkou, alebo na zvyšnom trávniku naháňať loptu. No to naozaj nemali robiť, viete si predstaviť tú skazu, keď ušľapú tých pár metrov štvorcových trávnika! Veď to sú hotoví kriminálnici! Aspoň tak o nich zmýšľala jedna deti milujúca osoba a zavolala na nich policajnú výjazdovku. Policajt kámoške, ktorej syn tam hral futbal, na otázku, kde sa majú deti hrať odpovedal: " Máte chodiť s deckom von a čítať mu knižku" Podotýkam, že jej synátor má jedenásť a ostatné decká viac, zaručene po ničom inom netúžia.
Nepomohla ani petícia rodičov, aj ten posledný pľac zaplnili sadenicami. Zabudla som spomenúť, že na danej pešej zóne zakázali byciklovanie a korčuľovanie. Aj keď musím uznať, že poniektorí blázni jazdili dolu kopcom dosť nebezpečne, naozaj netuším, kde majú deti absolvovať svoje prvé pokusy.
S podobnou skúsenosťou som sa ešte stretla, keď bol môj sedemročný synátor u kamaráta na oslave narodenín. Jeho spolužiak býva v peknej novej modernej bytovke a tak som s jeho mamou hodila reč, na to aké pekné bývanie majú, že aj ja som niekdy chcela taký byt... Ona na to opísala svoje nepríjemné skúsenosti so susedmi, ktorí sa večne sťažujú na malé deti, ktoré si dovolia kresliť na chodník, behať po tráve ...
Ja už sa vôbec nečudujem tým deckám, že sa len flákajú kade, tade, cigarety fajčia a horšie veci robia. Keď pre nich nieto miesta na sídlisku, čo majú robiť? Veď oni sú nežiadúce osoby. Ja netvrdím, že nie je kopec vandalov, čo likvidujú lavičky, preliezačky na škôlkarských dvoroch... Prípadne aj rodičia, ktorým je úplne ľahostajné, kde sa ich deti flákajú. Ale nemožno všetky deti hádzať do jedného vreca, pozatvárať ich do bytov, aby náhodou niekoho nevyrušovali.
My bývame na dedine, ale zápasíme s podobným problémom. Deti sa v podstate nemajú kde hrať a stretávať. Detské ihrisko bolo na mieste, kde si jeden pán nárokoval na vrátenie zeme. Nebol ochotný zobrať si pôdu na inom mieste. Svojvoľne popolieval stromy, ktoré potom v celom parku postupne povysychali (predstavte si, že sa nám nepodarilo s tým nič urobiť, na "životnom prostredí" sa s nami ani nebavili!), ihrisko zlikvidoval a celý park si premenil na záhradu. Je ešte jeden "parčík" pri obecnom úrade, je to však zarastené, nie sú tam ani preliezky, ani lavičky, ani pieskovisko. Na ulici je pomerne hustá premávka, v lete okrem autobusov a áut aj traktory, kombajny... a pred domom málokto dovolí deťom hrať fotbal alebo iné loptové hry. Veď každý má nasadené kvietky, stromky...kde sa majú deti hrať?
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Fakt blbé! Teraz ma napadlo, že s premávkou to tu u nás je takmer horšie ako v meste. Tu totiž kadejaký výrastkovia majú motorky - stačí bohate aj Simson - ale dokážu na ňom lietať ako na 450-tke! Keď ich niekedy vidím ako letia a absolútne ich nenapadne, že by existovali pravidlá cestnej premávky (niečo ako pravidlo pravej ruky isto ešte nepočuli). Za chrbtom má kamoša s ktorým práve v zákrute a s rýchlosťou 70 km za hodinu pociťuje potrebu hovoriť...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Máš pravdu! Tesne pred Vianocami som zažila taký šok. Boli sme v podvečer na na prechádzke, a chýbal asi tak meter, a bola by som rozotretá aj so svojou mladšou na ceste. Chlap, ktorý má dve malé deti a ktoré trávia viac času na ulici ako doma išiel dolu kopcom (a v neprehľadnej zákrute!!!) rýchlosťou ktorú si nedovolím odhadnúť. Keď nás zbadal, dupol na brzdu, ale otočilo ho niekoľkokrát a ešte niekoľko metrov nemohol auto ustáť. Naozaj to bolo o centimetroch, a dva životy mohli byť v čudu...(isto pri nás stál nie jeden, ale aspioň desiati anjeli strážni!) Ani sa len neospravedlnil!Takým by som zobrala vodičák. Hneď a bez pardonu!
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Hold, nevyberieš si. Toto je prípad z mesta a tu bežne mávame také "malichernosti", kedy deti vyháňajú v priebehu bieleho dňa - keď konečne napadne sneh a môžu sa dosýta vysánkovať - z ulice, lebo robia krik (to vadí hlavne dôchodcom - teraz mám na mysli toho, Kamka, čo tak údi)) a tak im dokonca zasypávajú popolom vyhladenú trasu.
Čo sa pamätám, vždy sme robili takýmto ľuďom dupľovane napriek. Popol sme vyhŕňali na okraj cesty a na boboch sme si nanosili čistulinký sneh. A keď nám to posolili, večer sme im pred bránku navylievali pár fliaš vody, aby mali taký šmýkačku, čo nevylezú von aspoň týždeň!
To bolo skvelá výhoda bývania v dedine umiestnenej na kopci. Dokonale sme ju vedeli využiť.