dialyza

Tak ja neviem čo napísať aby som ťa psychicky povzbudila, lebo s týmto fakt nemám žiadnu skúsenosť.Ale spomenula som si na mladučkú mamičku- myslím že je z Púchova, ktorá chodí na dialýzu a podarilo sa jej donosiť a porodiť dieťatko.Bola o nej reportáž aj v televízii.Tá keby vedela o tejto skvelej stránke pre maminy tá by ťa isto vedela aj pochopiť, aj povzbudiť.Držím palčeky

Čítam tvoje písmenká a už vidím dvojmo, ale nemôžem sa neozvať. Chcem ti len povedať, že mi to je veľmi ľúto. Žena to má samozrejme ťažšie ako muž so všetkými povinnosťami, ktoré niekedy ani najlepší partner neurobí za teba. Veľmi dôležitá je aj partnerova podpora. Môj manžel doma prakticky skoro vôbec nefungoval za tých 5 rokov, čo chodil na dialýzu, všetko som musela zvládať sama. Aj ked bol doma, bolo mu stále zle (na dialýzu dochádzal 3x týždenne a neskôr niekedy až 4x - mohol si za to sám, nebol ukážkový pacient). Už sme sa len modlili, aby ho konečne transplantovali. Najprv mu ešte museli vyliečiť žltačku, ktorou ho nakazili v nemocnici pri zlyhaní obličiek. Až potom mohol byť zaradený do programu. Doteraz ho obdivujem, ako úžasne to zvládal, nikdy som nepočula žiadnu sťažnosť, žiadne nariekanie alebo bedákanie. Snažil sa to zvládať tak, aby nikoho neobťažoval. Už len čo sa týka toho príjmu tekutín, koľkokrát som si poplakala hádam aj zaňho, vidieť ho, ako sa trápi (no v lete ani nehovorím). V roku 2000 ho transplantovali, teraz už žijeme slobodnejšie, akurát jediné čo ma mrzí je, že do seba hádže tie hrozné kvantá liekov každý deň. Ked som raz čítala vedľajšie účinky liekov, ostalo mi z toho nevoľko. Bála som sa toho, v akom stave bude jeho telo po x rokoch a začala som pátrať, ako by sa dal jeho status quo zmeniť. Iskierka nádeje mi svitla, ked som na jednom seminári začula rozprávať lekársky manželský pár rozprávať o tom, že pomohli alternatívnou medicínou uzdraviť trojročné dievčatko, ktorému nefungovali či zlyhali obličky (neviem už či chodilo na dialýzu alebo malo ešte len chodiť, každopádne to bolo tak, že obličky jej nefungovali tak, ako by mali). Preberala som s nimu prípad môjho manžela a už som sa tešila na to, ako sa manžel vylieči. Obrovský entuziazmus!! Verila som tomu až do chvíle, ked mi oznámil, že bohužiaľ jeho obličky sa liečiť nemôžu, pretože sú od mechúra už vraj odpojené a teda odpad by sa nemal ako vylučovať. A bolo po nádeji! Veľmi veľmi ľutujem (teraz sa mi až tisnú slzy do očí), že som o tom nevedela vtedy, ked ešte chodil na dialýzu. Ked si pomyslím, že mohol byť teraz zdravý! Vždy ked počujem o dialýze alebo niekom dialyzovanom, si na to spomeniem.
Pokojne mi napíš, ak niečo budeš chcieť vedieť o dialýze. Prípadne sa ešte spýtam manžela, on si bude viac pamätam, predsalen je to už zopár rôčkov. Držím ti všetky palčeky, aby si to dobre zvládala. je to naozaj náročné.

babenky, podla coho sa urcuje vhodny darca?

som v papradí

Amalka pýtala som sa môjho mužíčka ako to je s darcovstvom (on je transplantovaný 7 rokov). Naprv povedal, že už nerozhoduje ani krvná skupina - na to sú vraj už lieky - ale dalej sa už o tom nechcel baviť, iba podotkol, že viac by si sa dozvedela na transplantačných centrách Bratislava, B.Bystrica, Martin, Košice. To je všetko čo sa mi podarilo z neho vydolovať, lebo neviem, prečo sa pýtaš a on sa o tom nechce so mnou baviť (on vôbec nerád hovorí na túto tému). Možno sa viac dozvieš na webe. Dúfam že nemáš vo svojej rodine takýto problém alebo niečo podobné...

Ahojte, volam sa Seli a chodim na dialyzu uz dva roky..niekedy mi to pride ako cela vecnost a niekedy samozrejme pozriem na "kolegov" na dialyze ktori su tam desatrocie a asi to tak dlho nieje..je to relativne.. Zo zaciatku som sa psychicky citila tiez velmi zle. Cela moja situacia bola vselijaka. Pochadzam z chudobnej rodiny, zijem sama v garsonke a pre zavazne zdr. problemy som par mesiacov ani nemala pracu, uznali mi ID ale vraj pre vela ziadosti a neskor aj technicke problemy mi nechceli vyplacat moj dochodok..zanedbavala som domacnost, priatelov a vlastne aj seba. Fistulu (ved kto vie, tak vie o com je rec) som mala zo zaciatku velmi problemovu a napichovanie strasne bolestive, tiez ma chytali hrozne depky pred kazdou dialyzou a po nej to casto nebolo o nic lepsie.. Cca po tristvrte roku som uz bola financne na tom dost zle a tak som opat, so vsetkymi silami, ktore som v sebe naskrabala zacala chodit do prace. Kedze som uz velmi potrebovala peniaze, zamestnala som sa na plny uvazok, k tomu, aby ma napriek mojim zdr. tazkostiam prijali, mi dopomohla aj nahoda, ale to teraz nieje dolezite. Vsetky dialyzy som si dala na noc - som z KE a tu mame aj nocne dialyzy, viem, ze nie vsade ich robia.. 5dni v tyzdni som pracovala skoro 9 hodin a v noci tri krat do tyzdna chodila na dialyzu skoro pol roka. Financne som sa pozbierala, psychicky tiez, lebo praca mi robi radost, pracujem so zakaznikmi na predajni a mam velmi dobre vztahy s ludmi, dari sami, firma ma nechce pustit pre moje kvality.. samozrjeme financna stranka ma tiez povzbudila. Od noveho roku pracujem uz len na ciastocny uvazok, 4 a pol hodiny denne, nieco som si nasporila a uz mi aj vyplacaju konecne moj dochodok aky maju. Snazim sa starat o domacnost, mam priatela a fungujuci vztah, v praci som uspesna, aj ked sa nejedna o velmi vyznamnu poziciu. Som predajca-fakturant. Toto vsetko mi pomaha kazdu dalsiu dialyzu zvladnut lepsie, lebo aj ked rano nevladzem vstat z postele, donutim sa a prinutim sa hlavne k usmevu, lebo par ludi okolo mna si ho zasluzi.. Cez den som v praci, po praci sa staram trosku o domacnost, priatela.. a kazdy druhyden idem na dialyzu.. mam problemy s fistulou aj teraz, mam ju strombotizovanu, kazdy den si picham doma heparin, ale nevzdavam to a verim, ze sa to da do poriadku, aj ked mi je po dialyze niekedy velmi zle, je to fyzika, v pohode musim byt hlavne psychicky a vtedy to ide aj s tym ostatnym! Oblicka mozno pride..mozno nie..tazko povedat, ale ja zijem teraz a preto musim realne zit a ak chcem zit, tak sa musim vchopit a nieco preto urobit..
Drzim ti palce a mozno ti aj moje slova trosku pomozu.. Aj na dialyze sa da prezit plnohdnotny zivot..noo az na tie tekutiny

Selinka,vitaj medzi nami a super prístup. Držím Ti palce,aby sa Ti darilo,aby si to všetko zvládala,si veľmi silná.Páči sa mi,že v tom hľadáš to pozitívne a nie negatívne,a aj keď to máš ťažké,vôbec to tak neopisuješ.

Ahoj Selinka.Ja som chodila na dialýzu sedem rokov. Keď som začala chodiť na dial. bola som na materskej a potom ma dali na ID.Po dvoch rokoch mi vypovedala fistula tak našili druhú a odvtedy stále frčí.Verila som,že ma do dvoch rokov transplantujú.Nakoniec sa moja mamina rozhodla,že mi dá obličku hoci som s tým moc nesúhlasila.V tom čase otvorili transplantačné v Martine tak sme sa tam vybrali.Počas vyšetrení sa mi naskytol darca a po siedmych rokoch ma transplantovali v lete budú štyri roky.Aj mne bývalo zo začiatku zle ale postupne sa to normalizovalo.Podľa toho ako tu píšeš si asi optimista lebo ja som a naozaj byť v pohode po psychickej stránke je polovica úspechu.Strašne držím palce Tebe aj dvojčatkovej mamine(jej som už písala)aby ste boli čím skôr transplantované.