Najprv trošku na vysvetlenie pre tie a tých, ktorým sci-fi (alebo sience fiction, alebo vedecko-fantastická literatúra) nič nehovorí.
Mnoho ľudí má predstavu, že tieto príbehy sú vlastne rozprávky pre dospelých typu: prišiel hrdina na ďalekú planétu, vyzabíjal vesmírne príšery a získal za to ruku a srdce vesmírnej princeznej. Nehovorím, aj také sú 
. Ale tie ja nečítam 
.
Potom existuje odnož sci-fi, ktorá sa volá fantasy. Sem patrí napríklad séria Pán prsteňov. Fantasy sú príbehy z vymyslených krajín a vyskytujú sa v nich rôzni čarodejníci, kúzelné predmety, bájne zvieratá a podobne. Tieto knihy mňa osobne moc neoslovujú.
Dobré sci-fi je o niečom inom. Sú to príbehy, v ktorých píše autor o tom, čo by sa asi stalo, keby... A sú to príbehy neošúchané, z nového uhla. Sú to pohľady na život a na ľudí, nad ktorými sa dá dlho uvažovať. Sú to domyslenia rôznych situácií ad absurdum. A sú to príbehy aj také, že človeku pri čítaní behá mráz po chrbáte pri predstave, kam až nás môže doviesť ľudská hlúposť, závisť, namyslenosť, či naopak túžba po novom a po poznaní.
Toto je jedným z dôvodov, prečo rada čítam sci-fi. Mám už overených autorov, ktorí sú zárukou, že kniha, ktorú vezmem do ruky mi prinesie skutočný čitateľský zážitok.
V mojom rebríčku TOP autorov sci-fi je na prvom mieste Issac Asimov. Vyšlo mu skoro 400 kníh! A zatiaľ som nenašla takú, ktorá by sa mi nepáčila .
(Napíšem tu len o niektorých jeho knihách 
. Knihy mám v českých prekladoch.)
Asi najznámejšie sú Asimove zbierky robotických poviedok "Já, robot" a "Ostatní roboti". V nich formuloval tri preslávené zákony robotiky, ktoré potom prebrali aj ostatní autori sci-fi.
Veľmi obľúbené sú aj Asimove vesmírne detektívky - napr. "Ocelová jeskyně", "Nahé slunce". Sú vtipné, originálne, napínavé a čítajú sa jedným dychom.
Séria Isaaca Asimova "Nadace", "Nadace a impérium", "Druhá nadace", "Na hranicích nadace", "Nadace a Země" a "Předehra k Nadaci" (skutočne je "Predohra" ako posledná zo série) sa odohráva vo veľmi vzdialenej budúcnosti. V knihách síce nájdete množstvo filozofických, psychologických a dejinných paralel so skutočným dnešným ľudstvom, napriek tomu je spracovanie veľmi svieže, zaujímavé a zamysleniahodné.
Séria "Nadace" je považovaná za vrchol Asimovho diela.
Knihu od Isaaca Asimova "Ani sami bohové..." mám v brožovanom vydaní a už sa, chudinka, pre nespočetné množstvo čítaní takmer rozpadá. V príbehu sa okrem iného vyskytuje paralelný vesmír a v ňom sa nachádzajúca neuveriteľne prepracovaná a premyslená civilizácia, úplne odlišná od všetkého, čo som doteraz čítala. To však nie je jediný dôvod, prečo po tej knihe tak rada siaham. Druhý dôvod možno napovedia názvy troch jednotlivých častí knihy: I. Proti hlouposti....II. ...ani sami bohové....III. .....nic nezmohou?
Ak má niekto záujem o prehľad ďalších dobrých sci-fi autorov, nech sa ozve .
Presne, Jahôdka, v dobrej sci-fi môže autor pracovať s takými psychologickými zápletkami, ktoré sú v inej literatúre nemožné (už trebárs len z toho dôvodu, že roboti a androidi nám tu ešte nepobehujú ).
Pohnútky ľudskej duše a mysle, ich tápanie, trápenia a radosti sú veľmi zaujímavé samy o sebe. A aké pútavé sa stávajú, keď sú zasadené do neobvyklého prostredia (napr. prechod do paralelného vesmíru), či postavené pred zvláštne problémy (napr. veľmi obľúbený časový paradox)! No, človek zabúda pri čítaní aj dýchať!
A ešte by som doplnila - z týchto kníh sa (ako bonus navyše) človek neraz dozvie veľa zaujímavých vecí trebárs z astronómie, matematiky, chémie, kvantovej fyziky, teórie chaosu a podobne .
Som rada, že som ti pripomenula príjemný čitateľský zážitok .
A niekoho možno aj navnadím - ktovie 
?
Asimova som za mladších čias čítala aj ja. Manžel sa k nemu intenzívne hlási. Žeby som skúsila oprášiť?
Skús, Kamilka .
Napríklad v knihe "Ani sami bohové..." nemáš nič strašidelné, ani krvavé scény tam nie sú . Dokonca je v príbehu aj láska (aj keď paralelná ).
(Neuťahujem si z teba, božechráň 
. Len vychádzam z toho, čo si doteraz písala o svojich čitateľských preferenciách. 
)
Ked docitam rozcitaneho Pratcheta, poobzeram sa po Asimovi. Takze "Ja Robot" alebo "Nadace"?
Radsej citas ceske preklady?
Unbelami, ak nemáš doteraz skúsenosť so sci-fi, tak odporúčam začať robotmi 
.
Keď si môžem vybrať, vždy uprednostňujem české preklady pred slovenskými. Ale v prípade sci-fi často nemám z čoho vyberať. V slovenčine moc sci-fi nevychádza.
Mozno sa k tomu priblizuje F.Herbert - Duna. A este som uspesne precital Hviezdnu pechotu. Pocita sa to?
Dik za tip.
Inak ja radsej citam ceske. Niektore slova lepsie sadnu vyznamom.
Jasne, že sa to počíta . Dobrý výber . Tak nie si v sci-fi žiadny nováčik . (Fantasy, ako som písala vyššie, mňa moc nenadchýňa. Z tvojej otázky som mala pocit, že ty si zase prívržencom tohto štýlu .)
Keď máš náladu a chuť na niečo dlhé a náročnejšie, pusti sa do Nadácie. Dooosť je toho .
(České preklady tiež považujem za výstižnejšie .)
Ako vies, ze su vystiznejsie? Porovnavas s orginalom? Cestina je taka stavnatejsia a vacsine slovakov sa paci, tak isto ako sa slovencina zvykne pacit cechom. Ale to nemusi znamenat, ze ceske preklady su vo vseobecnosti vystiznejsie, pokial to nemozes porovnat s originalom. Ja tu moznost mam a nie je tomu vzdy tak. Citala som napr. Nieco sa stalo od Hellera v originale a v ceskom preklade a nepovazujem ho za nijak extra vystiznejsi.Tak isto som citala Sophiinu volbu v anglictine a v slovencine a povazujem slovensky preklad za dost dobry.
Jahôdka, ja som taký ťažký knihomoľ, že mi nerobí vôbec žiadny problém prečítať dobrú knihu aj viackrát. Čítala som zopár kníh v českom i slovenskom preklade. Český preklad sa mi vždy páčil viac .
S originálom som zatiaľ porovnávala len jednu knihu - Harry Pottera 1. Ja som ju čítala v češtine, synovi sme kúpili postupne celú sériu v slovenčine. Kedže sa synovi Harry veľmi páči, vybrala som mu túto knihu aj na precvičenie jeho angličtiny a nemčiny. Aspoň raz za týždeň si spolu na takú polhodinku sadneme, rozložíme pred seba štyri krát Kameň mudrcov (originál v angličtine, nemecký preklad, český preklad, slovenský preklad), nemecký a anglický slovník a prečítame si spolu pár odstavcov .
Toto je to skôr zábava, ako štúdium - hľadáme, ktorý prekladateľ čo mierne upravil, ako zmenil slovosled, ako preložil názvy a mená a podobne.
Žiaľ, neovládam nemčinu, ani angličtinu tak dobre, aby som si prečítala knihu v origináli bez slovníka (Hanba mi!) Keď už sa do niečoho takého pustím, potím pri tom krv. Knihu si tým dokonale znechutím a už ju viac do ruky nechytím - ani v origináli, ani v českom, ani slovenskom preklade 
.
BTW: Na slovensku mame rovnako dobrych prekladatelov...o tom som presvedcena. Mam moznost porovnavat ktory narod ma ake nadanie na jazyky a my sme jeden z tych sikovnejsich...
Máš pravdu v tom, že čestina je oproti slovenčine o dosť šťavnatejšia a podľa mňa lepšie vystihne jednotlivé odtienky tej-ktorej situácie. Ale je to vec názoru, samozrejme.
Dobrí a zlí prekladatelia sa nájdu asi v každej krajine . Netvrdím, že slovenské preklady sú zlé .
No jasne...len to bolo tak nejak fixne podane.Kazdy ma, samozrejme, pravo na svoj nazor. Len sa mi nepozdavala myslienka, ze ludia, ktori tvrdo pracuju na preklade nejakej knihy ostanu neoceneni alebo dokonca podceneni.
Cela podstata spociva skor v tom, ze cestina ako jazyk je nejaka taka pruznejsia, tvarnejsia, velmi bohata na slangove slova a to dost ulahcuje pracu pri preklade.Ale tu uz nejde o lepsi alebo horsi preklad. Tu ide o jazykove preferencie a moznosti, ktore ten ktory jazyk prekladatelovi poskytuje.
Co sa tyka cechov v ramci jazykoveho nadania su za nami. Hovorim to po dobre overenej osobnej skusenosti a potvrdi to kazdy, kto mal moznost porovnavat. Su narody, ktorych rodna rec(skala zvukov, ktore su schopni vydat, silny prizvuk...atd)tak obmedzuje, ze maju mensiu moznost a schopnost naucit sa dobre cudzi jazyk. Myslim, samozrejme foneticky, nie gramaticky.
Cecha ked pocujem ropravat akymkolvek cudzim jazykom, identifikujem ho okamzite. Slovaka uz tazsie. Je to o schopnosti napocuvat jazyk.Ale to je uz z ineho sudka...to len tak na margo:)Aby sme si, my Slovaci nemysleli, ze sme nejake becka No a aj ked je ta cestina mozno "stavnatejsia", nasa slovencina je lubozvucna, v poezii je uplne nadherna.Takze mozno treba posudit o aky zaner sa jedna.No ale som sa rozpisala...
...temicka mila mojmu srdcu
Jahôdka, včera som doviezla syna z prázdninového pobytu u babičky (bol desať dní bez pripojenia! 
)a tak mám dnes dosť problém dostať sa k PC .
Priznávam, napísala som to v skratke a bez zvyčajnej kontroly (snažím sa skontrolovať si hlavne hrubky a preklepy, ale čítam to po sebe znova aj preto, aby som posúdila, či to má aj hlavu, aj pätu) a tak moje slová vyzneli trochu inak, ako som ich myslela . Komentár Unbenlamimu som pred chvíľou dokonca trochu dopísala, pretože pri dodatočnej kontrole som si uvedomila, že tak, ako to bolo napísané pôvodne, nemal asi nikto šancu pochopiť, čo som vlastne chcela tými písmenkami vyjadriť .
Dávam si týmto záväzok, že sa vynasnažím nepísať v skratkách .
Toto je totiž klasický problém písmenkovia - odpadá neverbálne vyjadrovanie a to, čo by v ústnom prejave zoči-voči bolo druhou stranou okamžite pochopené, v písomnom prejave môže spôsobiť nedorozumenie.
Ešte k tomu jazykovému nadaniu Čechov a Slovákov. Tiež som si veľa krát všimla, že Slováci sa dokážu naučiť po česky vlastne bez prízvuku a ani rodený Čech ich neodhalí. Po slovensky hovoriaci Čech má pri všetkej snahe takmer vždy český prízvuk. Slováci sú tiež schopní veľmi dobre pochytiť aj správne prízvuky v iných jazykoch .
toto ale nehovorí o nadaní na jazyky. Slovenčina má jednoducho neutrálnu dikciu a čeština nie. Preto u Slovákov hovoriacich cudzím jazykom tam tú Slovenčinu nepočuť - príčina je v Slovenčine a nie v Slovákoch
Ja_hodka je vidiet, ze velmi dobre vies o prekladoch, jazyku a dokazes to porovnat.
Tusim sme Ti trafili temu .
Moj osobny nazor na zaklade pocitu/zazitku je takyto: Viac citam ceske knihy. Nie som velky citatel, ale ked si mam vybrat, je to prave cestina. V slovencine som cital Damu s kameliami a bolo to prekrasne napisane.
Mozno moj vyber je ovlyvneny aj tym, ze ked citam seriu knih a som zvyknuty na mena v tom jazyku, tazko sa mi prechadza na iny jazyk, lebo meno je INE.
Od mojich 16 citam Tolkiena v cestine. A ked som precital slovensku verziu, akoby ma opalilo. Zvyk . Prekladatelia maju urcite velikansku pracu s prekladom a ja si cenim ich pracu.
Georginka
Fantasy ano. Rozne rasy, elfovia, boj, magia to mozem 
Unbelami, veď ja ti predsa fantasy neberiem ! Je predsa jasné, že každý má iný čitateľský vkus a iné zamilované žánre .
Kamarát mi minule priniesol Úžasnú Zeměplochu s tým, že TOTO sa ti bude určite páčiť. Rozčítala som to, odložila a pri najbližšej kamarátovej návšteve s vďakou vrátila: "Vieš čo, má to niečo do seba, ale nie pre mňa!" Pána prsteňov mám doma dva diely. Prvým som sa prekúsala, druhý len rozčítala, ďalšie knihy od Tolkiena som už ani nenakupovala.
Pri fantasy mám pocit veľmi podobný tomu, čo písala vyššie Jahôdka. Proste mne to nesedí. Ale presne viem, čo je to za pocit, keď ti niečo sadne a ako sa človek potom pri čítaní baví. Preto som ti napísala, že ak nemáš skúsenosť so sci-fi, začni robotmi. Je to čítanie s rýchlym spádom (v poviedke predsa len nie je veľa priestoru na komplikované zamotávanie deja) a za chvíľu sa dočítaš k pointe .
A ešte - to čo si písal o zvyku na preklad je veru presne tak aj u mňa. Keď som videla, ako odlišne sú poprekladané mená a názvy v českom a slovenskom preklade Pottera, niekedy som mala normálne problém sa zorientovať, o čom je vlastne reč .
Georgina, Unbelami dopracovali sme sa teda k tomu, ze sa jedna skutocne o velmi subjektivny dojem a hlavne pri literature (fantasy konkretne)kde vlastne mena obvykle maju aj nejaky vyznam (nie su to klasicke mena)a teda sa v kazdom jazyku prelozia inac.Ten rozdiel je potom rusivy samozrejme. To viem uplne pochopit.No len sa neda na zaklade toho nejak zovseobecnovat... ale ved sme sa nakoniec pochopili a dospeli k vzacnej zhode
Tak! 
Jahôdka, v dnešných novinách som si prečítala rozhovor so slovenskou prekladateľkou Miroslavou Vallovou. Veľmi zaujímavý rozhovor a celý čas, čo som ho čítala, som si myslela na teba .
Malý úryvok tu prepíšem, lebo sa to týka našej debaty a je to názor človeka, ktorý je "od fachu" .
"...u nás žila legenda, že české preklady sú lepšie. Môže za to tzv. obecná čeština. Slovenčine niečo také chýba. V obecnej čestine sú formulácie hladké, je veľmi príjemná, ale nie vždy zodpovedá pôvodnému štýlu autora. To bola Achillova päta českého prekladu - slabosť skĺzavať do tejto ľúbivej podoby češtiny. Nie je všetko zlato, čo sa blyští. Pozor, aby bolo jasné, o majstrovstve a tradícii českého prekladu nemožno diskutovať, tie sú nesporné."
No, myslím, že toto sme sa s Unbelamim snažili vyjadriť, keď sme hovorili o českých prekladoch. Dobre sa to proste číta - hladké formulácie, príjemná obecná čeština .
No a navyše je tam ten problém s menami a sila zvyku a taaak 
.
to co cestina uz ma, "obecnu cestinu", to sa v slovencine este len pomaly formuluje. jednoducho preto, lebo cestina mala na svoj priamy vyvoj o par sto rokov viac. keby nas neprevalcovali Uhrovia s oficialnou latincinou a neskor madarcinou, slovencina by sa nestala len recou domacnosti, tak by dnes bola na podobnej urovni. ten pozastaveny globalny vyvoj a vseobecna interakcia jej chyba. ale to sa dobehne.
Kým je jazyk je živý - vyvíja sa. A slovenčina, samozrejme, tiež. !
Ešte hodím otázku do pléna . Je pre vás Harry Potter fantasy? Kritici ho tak zaradili, ale podľa mňa veru nespĺňa charakteristiku "čistej" fantasy.
Podľa Wikipédie:
"Fantasy je umelecký žáner, v ktorom sa ako hlavný, prípadne podstatný spôsob vykreslenia postáv používajú prvky mágie a nadprirodzených javov.
Od science fiction a hororu sa odlišuje na prvý pohľad dejom zasadeným do fiktívnej doby bez high-tech a prostredie, v ktorom sa dej odohráva, je typicky úzko spojené s prírodou. Je možné pozorovať množstvo historických a mýtických motívov, použitých na dokreslenie diela. Využíva sa najmä vo filme a v literatúre."
Myslím, že Harry Potter spĺňa charakteristiku fantasy tým, že je tam mágia a nejaké tie mýtické motívy a bájne zvieratá. Vymysená krajina sa však nekoná, fiktívna doba, úzke spojenie s prírodou a nadprirodzené javy sa nevyskytujú tiež. Dokonca sa dej čiastočne odohráva aj v "normálnom" svete. "Normálny" svet, pokiaľ je mi známe, v "čistej" fantasy vôbec neexistuje. (Ale môžem sa mýliť. Ak áno, opravte ma, prosím.)
Takže - aký literárny žáner je vlastne Harry Potter?
Žeby Fantasy rozprávka
Rozprávka? Hm, čo ja viem?
Keď sa povie rozprávka, asi každý si predstaví pod tým pojmom knihu, či film určený pre malé deti.
Knihy o Harry Potterovi sú síce pôvodne určené pre deti, ale čítajú ich aj dospelí. A dosť ich je.
Podobne je to trebárs so Shrekom. Film je tiež určený pre detského diváka, ale pritom je plný irónie, sarkastických a parodických narážok, ktoré nemá malé dieťa šancu pochopiť. Ale vynikajúco sa na nich baví dospelý divák. Je teda Shrek rozprávka?
V Shrekovi aj Potterovi bojujú hlavní hrdinovia so zlom a aj víťazia. To by hovorilo v prospech zaradenia medzi rozprávky. Ale na druhej strane "čisté" rozprávky sa odohrávajú v neurčitej krajine, v neurčitom veku, nie v "normálnom" svete... Shrek by spĺňal aj toto, ale Potter nie.
Asi sú knihy o Harry Potterovi veľmi dobrý mix viacerých lierárnych žánrov .
Dobre - tak fantasy, rozprávka... a ešte? Román? Hm?
georgina
tak ja ti tusim donesiem par mojich rozpravkovych kniziek kde je dej zasadeny do "normalneho" sveta (Emil z Lonebergu napr. ) hii bum tralaliiii
a ten Potterovsky svet mi pride tiez aj tak daky vymysleny - i ked par carodejnic poznam osobne (tety z uradu necitajte ) - ale je zas pravda, ze s Dopsinskym sa neda porovnavat
Moja chyba, Polárka, kajám sa! Mala som to napísať jasne a nie ako moták !
Pod "čistou" rozprávkou som myslela pôvodné, ľudové rozprávky, ktoré sa odohrávajú: "Za siedmimi horami, za siedmimi dolami, v krajine, kde sa voda sypala a piesok lial..." a "Kde bolo, tam bolo..." a podobne.
"Normálnym" svetom som myslela svet a dobu, ktoré sa dajú jasne špecifikovať. V Potterovi je to súčastná Veľká Británia.
Nižšie som už svoje písmenká pred dvoma hodinkami upresnila - je rozdiel medzi ľudovou a autorskou rozprávkou, lebo Jahôdka mala tiež výhrady voči môjmu poňatiu rozprávok ! (Emil z Lonebergu je tiež autorská rozprávka .)
(A to som sa priam v tomto blogu odhodlávala písať bez skratiek! Ja trubka! )
ach ano ludove rozpravky nuz veru Harry ludovy nebude mas recht
Mozem posudit len na zaklade utrzkov, ktore som precitala a videla sfilmovane, ale vdaka medialnom bombardovani asi vsetci pozname toto dielko pomerne dobre. Zaradila by som ho do rozpravok.
Jahôdka, kým som napísala moju dumku vyššie, stihla si ty napísať túto poznámku .
A máme zase zhodu, aj keď nie úplnú .
No ahoj, Naozaj nie uplnu...kedze ja si nedefinujem rozpravku celkom ako pribeh, ktory sa zakonite musi odohravat vo vymyslenej krajine. Je to proste vymysleny pribeh, z ktoreho ma vacsinou vyplynut nejake moralne ponaucenie, kde ma dobro zvitazit nad zlom. Napr. Dobsinskeho rozpravky...ktore, mimochodom, naozaj nie su len pre deti. To je dalsi bod, kde by som asi nesuhlasila: nemyslim si, ze by boli rozpravky striktne urcene detom. Ja si ich, a hlavne tie od Dobsinskeho, dodnes rada precitam. Niektore su celkom morbidne dokonca...snad aj viac adresovane dospelemu citatelovi.Mam pocit, ze je to jeden z prvych ludovych literarnych zanrov.
Dnesne rozpravky sa, samozrejme, prisosobili dobe, v ktorej vznikli a viac nez moralneho ponaucenia je v nich specialnych efektov, su celkovo robene viac pre oko nez pre dusu...A mimochodom, v starych rozpravkach satira nie je vobec zriedkava...ludia mali zmysel pre humor stale
Dnešné, autorské rozprávky sú iné, ako pôvodné ľudové - to je bez debaty .
A potom ja mám z toho také ťažké dilemy - čo ešte je rozprávka a čo už nie !
No, a pokiaľ sa bavíme o ľudových rozprávkach, tak tie spĺňajú neurčitosť krajiny a doby vždy. (Aspoň si teraz nespomínam na nejakú ľudovú rozprávku, ktorá by bola umiestnená do skutočnej krajiny a doby.)
Dobšinského rozprávky sú vlastne zozbierané ľudové rozprávky. (Dostala som ich na Vianoce ako 10 - ročná a mám ich v knižnici doteraz. Rada som z tých kníh čítala synovi a on ich rád počúval.) Súhlasím s tým, že v mnohom sú aj morbídne, aj strašidelné. Veď si ich rozprávali aj dospelí na priadkach a páračkách, ako nás učili v ZŠ (a mne rozprávala moja baka .
Takže ani ja neberiem rozprávky ako určené strikne pre deti. Ale sú tak asi odjakživa chápané, že sú pre deti určené. A okrem toho ich majú radi aj mnohí dospelí .
A tu mám zase pre zmenu preklepy . O priadkach a páračkách mi rozprávala moja BABKA. A neberiem rozprávky ako určené STRIKTNE pre deti. (Začínal mi v TV film - chcela som stihnúť jeho začiatok a tiež dopísať a odoslať komentár. A tak som zase vynechala kontrolu napísaného. Hreším sa: " Ej, ty jedna neporiadnica neporiadna!" )
A aby som sa zase vrátila k pôvodnej téme tohto blogu .
Pokiaľ má niekto záujem, stránka venovaná tvorbe a životu Isaaca Asimova: http://www.nemesis.szm.sk/
Georgina, keď už hovoríme o sci-fi, A.C.Clarka a Strugackých poznáš?
Robinson, pravdaže poznám !
Nechcela som písať tento blog moc dlhý, pretože som nevedela, či vôbec bude táto téma niekoho zaujímať. A som rada, že je na tento blog odozva. A že tu sú viacerí ľudia, čo si radi pokecajú o knihách !
O Asimovi ako autorovi sci-fi som písala preto, že mne osobne sa jeho knihy páčia najviac. O ďalších autoroch sci-fi napíšem do ďalšieho blogu .
Georgina, pocas mojho tohtorocneho (teda minulorocneho:)pobytu na SR som sa k sci-fi na chvilu vratila. Poviedka Boba Shawa Pomale sklo ma uplne fascinovala.Je to nadherny smutny ludsky pribeh. Aj napriek zdanlivo chladnemu zanru, sci-fi dokaze skutocne zaliezt pod kozu.
Oprasila som aj Asimova. Jeho poviedku o robotovi Arthurovi (dufam, ze si jeho meno pamatam spravne), ktory sa chcel stat clovekom. V cloveku (a mozno nie len v cloveku;) sa pohne kadeco pri takom citani
Ahoj, Georgina. Dobra tema.Sci fi som citala ako velmi mlade dievca a Asimov mi nie je neznamy, aj ked sa uz uplne presne na jeho dielko nepamatam. Je to jediny druh sci fi, ktore dokazem citat.Ako si ich vyssie opisala...Tolkien a ostani nepisali pre mna.Neviem dost dobre preco, kedze mam fantaziu nie bujnu, ale az prerastenu cez hlavu
ale v literature hladam nieco ine.Nakoniec vo filme tiez...sfilmovaneho pana prstenov som nedopozerala ani raz. A to ma svet magie fascinuje. Ale nejak inak.To su take ludske paradoxy...
Kazdopadne Asimov aj popri tom, ze pise o robotoch a robotike, jeho dielko bolo plne prenikavych psychologickych postrehov a ludskej problematiky, co je prave to, co mi u tych ostatnych chyba.
Krajiny fantazie a kuziel mam aj vo vlastnej hlave...a este ake
Dakujem, ze si mi pripomenula toto zaujimave citanie a idem hned nakupovat on line, co sa da