Každá mama to pozná. Či má dieťa mladšie alebo staršie, očkovaniu, ani neviem proti čomu všetkému, sa nevyhne žiadna z nás. Naše mladšie detičky zažili už aj očkovanie 2v1, injekciu do oboch nožičiek v jeden deň. Presnejšie do jednej nožičky očkovaciu látku 5v1 - proti: záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu, hemofilovým infekciám a detskej obrne. Do druhej nožičky vakcínu proti žltačke typu B.
Ja, ustráchaná matka, trpiaca spolu so svojimi deťmi, som už vopred zisťovala ako sa dá vyhnúť aspoň jednému vpichu. Na trhu je šesťvakcína Hexavac, ktorá má vraj aj miernejšie reakcie. Ibaže stojí 1200,-Sk. Keby šlo len o jedno očkovanie, ale dávku treba zopakovať trikrát. Sondovala som u priateliek, aké boli ich skúsenosti. S päťvakcínou väčšinou strašné: boľavá nožička, teplota, a v mieste vpichu opuch trvajúci aj jeden mesiac. Už som začala manžela spracovávať, že zasponzoruje Hexavac, keď mi priateľka poradila a aj zohnala, náplaste proti bolesti pri očkovaní- lokálne anestetikum. Jej to zase poradila ďalšia priateľka, ktorej známa to nosí z Čiech. Na Slovensku tieto náplaste stiahli z lekárni pre nedostatočný záujem. Kámoška to testovala na jedenásťročnej slečne, pri očkovaní proti žltačke. Vraj skoro nič necítila, len odlepovanie náplaste je trochu nepríjemné.
Tak sme experimentovali. Zdravotná sestra mi vysvetlila, kde mám nalepiť náplaste, približne hodinu pred očkovaním. Tesne pred vpichom sa náplasť odlepí, a miesto by malo byť znecitlivené. Neviem veľmi posúdiť ako to Martinku bolelo, lebo plakala už aj pred očkovaním, aj počas aj potom.
Ale asi nie veľmi, lebo plač, ktorý spustila večer, keď ju začala bolieť nožička, bol oveľa intenzívnejší. Dala som môjmu "segiňatku" panadol a tŕpnem, čo bude v noci.
Strašné so mnou, ako keby som to pri predchádzajúcich troch deťoch nezažila už párkrát. Ale také sme asi všetky mamy, bolí nás každá boliestka našich detí. Neostáva nám a našim slniečkam nič iné, len ich prebolieť. Veď ako sa hovorí:"Čo nás nezabije, to nás utuží", alebo nejako podobne.
Tento príspevok ma inšpiroval, aby som sa s vami podelila o našu skúsenosť s náplasťou. Aj našu veľkú slečnu (6r.) čakalo očkovanie a keďže už pri slove očkovanie bledla ako stena a zhrozene sa pýtala, či ju budú pichať ostrou ihlou, chcela som jej to aspoň nejako uľahčiť. Pristúpili sme k experimentu s Emlou. Trochu tá hra na zázračnú náplasť zaberala. Priznám sa, samú by mi nenapadlo, radiť sa kde to nalepiť (tak podvedome som si vytypovala miesto na ramienku), ale kamoška do mňa nahučala, aby som si to radšej overila u sestričky. Tak som zavolala, sestrička vysvetlila, že nech je to nalepím asi tak 15 cm od ramena. Na druhý deň som k prilepeniu pristúpila tak zodpovedne, že som tých 15 centi odmerala, vyšlo mi to tesne nad lakeť, čo mi prišlo príliš nízko, ale rada sestričky bola pre mňa posvätná .... chyba ... keď nás doktorka uvidela aj s náplasťou na ruke, prvá reakcia bola "Prečo ste jej to prilepili až tak nízko." myslela som že odpadnem. reku veď sme to konzultovali so sestričkou a povedala 15 od ramena. Sestrička naznačila rukou tých "svojich" 15 cm, čo bolo v reály asi tak 7 nanajvýš 9 cm. Takže dieťa jačalo ako najaté na celú ordináciu (poznajúc svoju dcéru, mám pocit, že by jačala aj keby som tú nešťastnú náplasť nalepila dobre). Tým naše experimenty s Emlou skončili. Ak by som ju aj použila v budúcnosti asi by som sa viac riadila inštinktom. Na druhej strane ako mi vysvetlila doktorka zmierni iba ten vpich, následné reakcie sú tak či tak či už s Emlou alebo bez. Tak sme si to odtrpeli 2 dni s teplotami a ručka už odbolela. Budúci týždeň čaká prvé očkovanie na synátora. Už teraz ho chudáčika ľutujem, ...
kedže náplasť sa už minula, bude si to musieť pretrpieť. Nuž ... prežili sme to s dcérou prežijeme to aj s ním. Ja len toľko.