reklama

Dokonalá naničmama

Pridal/a meggie dňa 30. 04. 2007 - 22:01

reklama

Názov tejto stránky presne vystihol, čo teraz cítim (no zmena sa blíži, či už nastala?) Po troch rokoch manželstva som podala o rozvod a začala žiť s novým priateľom. Doma mi pobehuje,teraz už spinká skoro dvojročný syn a ďalšie bábo by malo byť toho roku októbrové. Prvé manželove,druhé priateľove. Prvé plánované a druhé... ...vypýtalo sa na svet skôr ako som stihla niečo naplánovať. Bolo to už po odchode manžela,asi mesiac po spoločnom živote s priateľom. Všetko to krásne okolo vzťahov pominulo veľmi rýchlo a z môjho ,,princa na bielom koni,, sa stal muž, ktorý ma začal psychycky týrať. Nezvládala som to ja,no horšie je, keď to začne vnímať i dieťa. Prišiel ten prvý pocit ,, nanič mamy,, , ktorá dovolila, aby problémy dospelých vnímalo nevinné dieťa. Bolo treba vzdať sa lásky, vzdať sa otca ešte nenarodeného bábätka... Syn mi prestal papať, začal byť zúrivý a neskrotný... Tak ako priateľ prišiel,aj odišiel. Manžel sa vrátil ku mne. Či už láska k synovi alebo aj ku mne bola tým, čo ho pohnalo k rozhodnutiu skúsiť všetko od začiatku a rozhodnutiu vychovávať dieťa, ktoré mu povie tato i keď nie je jeho. A prichádza druhý pocit ,, nanič mamy,, , keď pre záchranu rodiny sa už s priateľom nebudem stretávať a manžel si nechá dieťa za svoje. Pocit, že nedovolím, aby bábo ktoré za nič nemôže nepoznalo svojho otca. Len preto, že jeho rodičia zlyhali.


reklama

reklama

meggie, Po, 30. 04. 2007 - 22:07

Je tu niektorá, ktorá má podobnú situáciu, čo sa týka detičiek? Myslím tým, že ich ,,tato,, nie je ich biologický tato. Chcete im to niekedy povedať, alebo ako to prijali keď ste im to povedali. Viem, bábo ešte nie je na svete a ja sa ubíjam otázkami, ktoré by ešte nebolo treba riešiť, no sú to veci pre ktoré nespávam. ďakujem

Kamila, Po, 30. 04. 2007 - 22:19

No milá Meggi, verím, že tých mátoh v hlave máš neúrekom. Vieš ako som si vydýchla, keď som sa dočítala, že si sa zbavila, alebo odišiel priateľ, z ktorého sa vykľulo surové čudo. Psychické týranie je neskutočne ubíjajúce, zraňujúce ... Veľké dôležité plus v tvojom živote.
Ako sa správa tvoj manžel, máš výčitky denne na tanieri, alebo sa kontroluje, prípadne je tolerantný?
Hlavu hore dievča, vyviazla si dúfam z najhoršieho tak skús z hlboka dýchať a myslieť s láskou na mimino, ktoré je vo všetkom nevinne. Zrejme sa to ľahko píše ... Držím palce.

Mira-Mária, Po, 30. 04. 2007 - 22:20

Ahoj Meggie, nie som povolaná, aby som ťa tu vítala, ale chcem ti povedať, že som s tebou a ak to budeš mať ťažké ozvi sa aj na mailík. Myslím, že deti neriešia kto ich splodil, ale kto ich ľúbil. Mňa skôr zaujíma: ...a čo ty? Budeš takto šťastná, lebo to budu cítiť aj tvoje deti. Deti sú veľmi vnímavé a bolo by fajn, keby mali spokojnú a šťastnú mamu...

meggie, Po, 30. 04. 2007 - 22:46

Baby ďakujem. Celkom to zvládam. Manžel je z tých ľudí, čo nevyčíta a ak ho niečo na tom druhom trápi, skôr si to v tichu ,, pretrpí,, . Nie je jednoduché zabudnúť na priateľa a to, čo k nemu cítim, ale vzhľadom na to, že sa stále pokúša bojovať svojimi zbraňami ako vyhrážanie, urážanie a podobne (už som odolná), tak láska veľmi rýchlo prechádza k nenávisti. Nedokážem milovať muža o ktorom viem, že ubližoval nielen mne, ale aj synovi. Manžel si najprv nevedel predstaviť ako to bude s bábom. Celá rodina do neho hučala aby som sa bábätka vzdala. Postavil sa proti nim (boli nútený to prijať) a povedal mi, že ho bude ľúbiť tak, ako má rád mňa a syna,len potrebuje čas, aby začal veriť, že náš vzťah bude fungovať. Až teraz som pochopila,že muž ktorého som si vzala, je mužom, ktorý ma v živote podrží, tak ako sa hovorí v dobrom aj v zlom. Pomaly si dávam myšlienky dokopy a verím, že toto je tá správna cesta. Som oveľa vyrovnanejšia sama so sebou a pomaly prijímam manžela nielen ako otca, ale aj ako partnera. Nedá sa skočiť ,,z postele do postele,,. Ešte neviem, či je to láska alebo len vďaka za to, že je pri mne a odpustil mi. No viem, že náš syn je teraz šťastný. Tak ako sú šťastné deti šťastných rodičov, tak som nesmierne šťastná, že sa to takto vyriešilo a nezanechalo to na ňom následky. Určite dám vedieť čo a ako. Zas ma chytí nejaká tá depka.:-/

lienka, Ut, 01. 05. 2007 - 08:35

Meggi si v ťažkej situácii...cítiš sa ako vtáky v tŕni...
Ja ti veľmi držím palce!! Si určite inteligentná žena, ktorá cíti, čo je pre jej deti dôležité...a prežila si si láskový ošiaľ, ktorý ako prišiel, tak odišiel....verím, že poznanie že tvoj muž je pre život ten pravý, ťa v týchto ťažkých časoch podrží!! Všetko zlé je na niečo dobré...aj keď na to prídeme občas až po dlllhom čase.
Píš čo ťa ťaží...sme tu pre teba... a neumáraj sa, to kvôli dieťatku...určite bude čarovné a naplní váš vzťah láskou, bez ohľadu na to kto je jeho biologickým....
Keď mi je ťažko opakujem si: Zmeň veci, ktoré zmeniť môžeš a nauč sa žiť s vecmi, ktoré zmeniť nemôžeš...

Zuzana, St, 02. 05. 2007 - 11:55

Meggie,
vela veci sa v nasom zivote udeje, ale nie s kazdym ich vieme prejst....
Mozno prave tato situacia dala Tebe a manzelovi druhu sancu....aj ked nie je jednoducha....a urcite je dolezite, ze deti budu mat oboch rodicov...ak to ideÚsmev
Ak citis potrebu pisat, pis, ak citis potrebu kricat -kric, ak citis potrebu rozpravat-rozpravaj, ale hlavne ries veci, lebo tutlane veci sa v Tebe usadia a potom...explozia moze byt hrozivaPrekvapenie
Meggie, drzim paste, nech vsetko spolu zvladnete a najdete stastie a pokoj pre celu rodinu a ...hlavne...rozpravate sa vela, urcite spolu dokazete prekonat to co vas cakaÁno

MajkaV, St, 02. 05. 2007 - 12:14

Meggie, každý sa v živote môže kopnúť, ale si rozumná. Deti si to nesmú odniesť. Tak silno držím päste!!!!Áno

nerozhodna, St, 02. 05. 2007 - 15:28

Veľký úsmevÁno
držím Ti palce.........

kefara, St, 02. 05. 2007 - 15:41

- veľké šťastie v podobe manželovho návratu ti sadlo na plece, neodplaš si ho ...

mamika, St, 02. 05. 2007 - 20:54

Držím všetky palce aj na nohách! Si odvážna, a preto ži naplno! Nech Vám to klape!

majas, St, 09. 05. 2007 - 10:11

Myslím, že tvoj manžel sa zachoval super, keď obránil tvoje nenarodené dieťatko a vôbec keď sa k vám vrátil a dal ti druhú šancu, určite mu na vás záleží a to je ohromne dôležité. Čo sa týka vášho opätovného zblíženia, daj si čas nech to nie je len z vďačnosti. To bábätko za nič nemôže a určite si manžel k nemu dokáže nájsť ten správny otcovský cit a príde aj čas keď mu poviete pravdu a neublíži mu to. Nenechaj ale manžela pretrápiť sa touto situáciu, rozprávajte sa o tom čo vás trápi, v čom máte pochybnosti, podľa toho čo píšeš máte šancu byť šťastní. Držím vám palce.
Ešte jedna vec ma zaujíma, ale neviem či o tom chceš písať, čo sa stalo, čo nefungovalo vo vašom manželstve, že si si našla priateľa?

reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama