Ako vonaju ludia.

mne vonia moj muz...aj ked nie je cerstvo osprchovanyy,ale len tak,po robote,po celom dni..tak jeho pach strasne mozem.. takisto mi vonia dceerka,ale troska inaac,detsky,aj ked uz nie babatkovsky..a mozem aj takee vone,parfeemy ktoree mi proste sadnuu do nosa aj s clovekom ktoryy prejde okolo mna a uz z tej vone a jeho tvaare ciitim ze je mi sympatickyy..a mozem vonu nedelnej masovej polievky ale na druhuu stranu zas nemusiim svoju vlastnuu spotenuu vonu ked v nedelu dovariim obed..

mne vonia maly ako kuriatko, ja dcera tak vonala a tie nozicky -taky syrikovy smradecek inak odkedy som bola tehu s malym, neznasam damske vonavky hormony sa asi este neustalili, kedze stale mi prekazaju, hoci uz menej, ako ked som mala brusisko zarovno nosa
a potom nezabudnem na vonu babkinho sekretara v kuchyni, vona skorice, cukru a vsetkych tych dobrot v nom, uz len ten zavam mi naplnil zaludok bigmama

vone...
niektore sa mi spajaju so spomienkami, niektore milujem, niektore mi velmi vadia...
je vsak jedna vona, ktoru neviem identifikovat, je to pravdepodobne vona polievky, do ktorej ale gazdina pridava nieco pre mna tajuplne. Tuto vonu zachytim len malokedy/ uz davno som ju necitila a rada by som ju spoznala blizsie... mozno by vsak pre mna nebola potom taka tajomna...
aha, toto malo byt o ludskych vonach
tak to je jasne, moj manzel za kazdych okolnosti, moje deti a ich vlasky, pusinky, aj nozicky

Eva

Mne najviac vonia môj malý . Ďalšia vôňa, ktorú milujem je môj Milovaný , ktorý vonia jemne korenisto-bože, toto ma ták strašne vzrušuje...(hm, zabudla som, toto je o vôňach ), takže ďalšia vôňa ktorú milujem sú kone-sú to najčistokrvnejšie zvieratá aké poznám a ich vôňu ucítim aj na sto honov ...ďalej milujem vôňu čerstvo posekanej trávy, vôňu dreva, vôňu starého nábytku, vôňu starých dreveníc a to je asi tak všetko-tieto vône vo mne vzbudzujú pocit bezpečia a vyvolávajú spomienky aj prítomnosť

jaj a zabudla som..milujem vonu novej knihy..ciitim ten papier a drevo..mnam...

Mne tiež krásne vonia môj manželík... ,zbožňujem vôňu čerstvo upečeného chleba,pokosenej trávy,čerstvo vypraté a na slniečku vysušené posteťné prádlo,to mi pripomína prázdniny u mojej babičky na dedine a babičku mi vždy pripomenie vôňa jabĺk ,mala ich plnú pivnicu a tá vôňa,spolu s tým jesenným vlhkým vzduchom....to sa nedá zabudnúť

Jáj dievčatá, pekný voňavý blog...dobre mi padol, mám aj ja dnes nejaký spomienkový splín...
Spomenula som si na ocka, voňal kedysi kovovými hoblinami...robil v kovo dielni...a keď prišiel domov...hoci prezelečený z monteriek...aj tak voňal prácou...
Tiež mi vonia moja mamka...taký materinský mäkký pot, čo neprekáža...robí útulno pri objatí...
Minule som bola u zubára a voňali mu ruky zvláštnou vôňou, pripomenul mi detstvo a vôňu ktorú som vtedy poznala...počas celej procedúry som rozmýšľala, čo je to za vôňa...ale neprišla som na to...možno niekto kedysi používal rovnaké mydlo na ruky...
A čo sa týka ostatných vôní...rada žehlím...vôňa prádla sa znásobí...a nové prezlečené periny...
...aj vôňu kníh ako fantika...
...a vôňa jari na sklonku zimy vo vzduchu, keď zavanie...
...a vôňa leta, keď naopak v zime otvorím džem zo záhrady...úúúúúúúúúúúúúmmmmmmmm

Jee, no do vôní pripíšem aj ja niečo..taaak napríklad - dosť intenzívne mi voňal môj malý syn,keď mal cumlík v pusine..keď som mu šla dať bočku,tak som mu nos strčila skoro aaaž do pusinky ..pod dudlíkom mu taak krásne voňala pusinka..jaaaj,to som milovala!!!!Prvá veľká vôňa môjho života
Vonia mi moja dcérka,keď sa ráno zobudí a príde mi dať bočku na dobré ráno..pripomína mi vôňu mojej maminy,ani neviem ako je to možné.. ..pamätám si,ako som privoniavala k veciam mojej maminy..ako som sa ich nevedela nabažiť a ako ma tam raz aj našla a nechápala,čo robím.Ako by som to chcela znova zažiť ..
..vône ma doslova sprevádzajú celým mojim životom,pretože sú pre mňa dôležité. Už ako dieťa som vôňam pripisovala veľkú váhu.
A ak sa jedná o vône nie z ľudí,potom mám rada vôňu orechových listov padnúcich zo stromu..vôňu chodníka,na ktorom je taký ten jemnejší štrk,keď naň naprší..no a v poslednej dobe milujem vôňu čerstvo namletej kávy!!..jáááj,dik za tento blog,za spomienky čo táto téma vyvolala..

http://www.youtube.com/user/Hermioneta?gl=GB&hl=cs
Toto ma baví, to je moje hobby

Vône ktoré milujem : je ich teda trochu viac,aj ked si teraz asi na všetky nespomeniem...Milujem vônu môjho syna a napriek tomu že už má sedem ešte stále mi vonia /a dúfam,že ešte dlho bude/ - vônu môjho muža,neviem čím to je/ nemyslím teraz vônu parfému,ale tela/ ale niekedy mi vonia viac ,niekedy menej a niekedy vôbec ,ale ked sa nahodí a vyvonia /mám čo robiť aby som mu odolala /.Dalej milujem vônu bábätiek,vônu nového časopisu,vônu čerstvej kávy,pokosený trávnik,neidentifikovatelnú vônu domova /ked sa vraciam domov k našim/ a v neposlednom rade je to vôna kvetov ...

mne velmi vona moj muz a deti, to je jasne Spomienky mam na nasu mamu, pouzivala taku kvetinkovu vonu a este sem tam ju niekde v dave objavim a je to prijemne, lebo mi to pripomina detstvo.
Moja mama vzdy pouzivala prijemne vone a robi to doteraz. Ja na Vianoce vzdy dostavam parfem a nechavam to na nu, lebo ma dobru vkus a poznama tak mi vzdy utrafi. Vydrzi mi rok a viem ye na vianoce bude opat prekvapko vonave.
Nieco zo smutnejsieho kraja. Pri pohrebe mojho brata mala na sebe taku citronovu vonu, neviem co to bolo za parfem, ael doteraz ho mam v nose, vzdy ked tu vonu citim, tak mi je smutno.

...vdaka za krasny vonavy blog!

U mna vone hraju v zivote velmi dolezitu ulohu, ludi si pamatam velakrat skor podla vone ako podla mena...Az sa mi muz smeje, ze som ako ten chlapik z knihy Parfum .

Milujem vonu svojich deti...inak vonia maleho hlavicka, inak vonia pod krkom, inak vonia jeho pusinka po kojeni...tychto voni sa neviem nabazit. Milujem vonu mojej dcerky, ked je ulietana a spotena...vtedy mi vonia velmi intenzivne.
Mam rada
vonu vlasov umytych brezovym samponom (takym tym klasickym), lebo to je vona mojej mamy,
vonu ruk vydrhnutych Solvinou, lebo mi pripomina mojho stareho otca - stolara,
vonu skorice, vanilky a dreva, ktorou vonal tajuplny babickin sekretar,
vonu ruk zafarbenych od orechov, lebo tak vonala druha babicka,
vonu neznameho parfemu, ktorym vonala moja ucitelka v prvej triede, ked sa nado mnou sklanala ...odvtedy som ho zacitila iba raz (asi ho mal niekto odlozeny v skrini este od sociku )
vonu v kozenej galanterii, vonu novych knih, cerstvych pilin, ihlicnateho lesa po dazdi, cerstveho chleba, sladu, pokosenej travy, vonu zeme v marci, ked svieti prve jarne slniecko, ....

Lobelka ako pekne si to