Milé moje žienky, keďže vás je veľa vysoko duchovne naladených, skúste si prečítať aj web Petra Chobota, veľmi zaujímavého človeka. Konkrétne toto je výňatok z http://petr-chobot.eu/sls_svetovemeditace.htm.
A tým ostatným, ktorým je ich duchovný vzostup ukradnutý, môže dosť pomôcť technika získania energie a upokojenia sa. Skúste, nič za to nedáte
ZLATOBÍLÉ SVĚTLO
Soustřeď se na svůj dech a klidně dýchej.
Úplně se uvolni, představuj si, že tělo je těžké, jako pytel naplněný teplým pískem...
Představuj si, že oční víčka jsou těžká jako těžké kovové poklopy...
Představuj si, že během následujících několika výdechů Tvé tělo opustí veškeré napětí...
Představuj si, že během dalších několika výdechů opustí veškeré napětí i Tvoji mysl...
Vdechuj energii hlubokého klidu a uvolnění z vesmíru... představuj si, jak Tebou tato blahodárná energie prostupuje, jak proniká Tvými orgány, mozkem, tváří, prsty...
Snaž se uvědomit si nad sebou zdroj teplého zlatobílého světla. Vnímej ho zároveň jako zdroj lásky a klidu. Nadechuj z tohoto zdroje, snaž si představit, že teplá energie z tohoto zdroje začíná téct během nádechů do Tvých plic...
Naplň spolu s dalšími dechy plíce tímto životadárným, teplým světlem... a dýchej světlo pomalu, klidně dál, až se Tvá hruď naplní nezemskou lehkostí a celá se rozsvítí...
Během výdechů teď nech teplé světlo proudit z hrudi do celé své bytosti, až ho nějak pocítíš i v konečcích prstů, ve špičce nosu, v temeni a na ploše chodidel... Teď cítíš neobyčejnou lehkost, skoro jako ve stavu bez tíže... Vychutnej ten stav odpoutanosti a svobody a soustřeď se na svoji mysl.
Teď se uvědom, KÝM doopravdy jsi. Mohou Ti pomoci věty, v duchu formulované během nádechu a výdechu: „Jsem božská...(nádech) „...mocná duše.“ (výdech) – nebo: „Jsem mocná“ (nádech) „...bytost světla“ (výdech).
Uvědomuj si své napojení na univerzální božský Zdroj veškeré síly a života. Mohou Ti pomoci v duchu formulované věty: „Jsem ve spojení...“ (nádech) „...s nejvyšším Zdrojem“ (výdech) – nebo: „Božský Zdroj“ (nádech) „...mě podporuje...“(výdech).
Uvědomuj si, že jsi nesmrtelná, mocná duše, která tvoří realitu a svět. Uvědomuj si, že Zdroj Tě vybavil všemi svými schopnostmi, včetně schopnosti tvořit a také působit na libovolnou vzdálenost na cokoli... Můžeš měnit silou své mysli hmotu, působit na jiné tvory, na jakýkoli objekt... Přitom Ti mohou pomoci v duchu formulované věty: „Mám schopnost...“ (nádech) „...proměnit cokoli...“ (výdech) – nebo: „Proměňuji...“ (nádech) „...realitu...“ (výdech).
Soustřeď se na vizi teplého zlatobílého světla, které během výdechů vysíláš ze sebe do celé planety Země. Světlo naplňuje celou Zemi, proniká jí, zaplavuje ji... Během nádechů můžeš v duchu vyslovovat: „Láska, klid, blaho...“ a během výdechů: „...zaplavuje Zemi...“ Přitom mysli intenzivně na to, jak božská energie klidu, blaha a lásky zcela naplňuje Zemi, proniká každým lidským mozkem v každé vesnici i městě v Africe, Asii, obou Amerikách, Evropě... představuj si a vnímej, jak tato energie prostupuje každým předmětem a každou nádrží s vodou a každou hrstí hlíny na Zemi... Sleduj, jak tato blahodárná energie vstupuje do každé potravy na Zemi...
Pozorně, v klidu, s úsměvem na tváři naplněné světlem nyní vnímej, jak tato energie zcela prostě čistí celou Zemi a zbavuje ji veškerých temných sil, které se v tuto chvíli snaží rozpoutat válečný konflikt – to zbytečné běsnění strojů a lidí, které vede k otravě planety a k nezměrnému masovému utrpení a vymírání lidí, zvířat a rostlin...
Poděkuj Zdroji a vesmíru za jejich nesmírnou pomoc a poděkuj jim za to, že Země bude ušetřena utrpení a otravy a bude v dalších letech krásná, silná a plná života, který se rozvíjí správným směrem...
(Pokud se světlo, s nímž budeš pracovat zbarví do jiné než zlatobílé barvy, neměň ho násilně „zpět“, posuny barevného spektra mohou být vyhovující a mohou někdy dokonce podporovat zdárný průběh meditace. Důvěřuj při práci SOBĚ, kosmu a ZDROJI.)
Akalenka toto je tak jednoduchý návod, že na to stačí pár minút. To len prvé pokusy môžu byť trošku dlhšie.
Samozrejme keď si rozčúlená, nemalo by význam sa o to vôbec pokúšať. Zdôrazňujem, že každý človek by mal mať pre seba - iba pre seba - minimálne 5 minút denne, aby si skutočne oddýchol. Skutočne si oddýchnuť znamená úplne vypnúť, nemyslieť vôbec! na nič, započúvať sa to svojho vnútra, do svojich pocitov... Ideálna je meditácia, čiže spočinutie v TICHU.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
motýlik ja len toľko- naša myseľ má netušené možnosti a schopnosti...
je toľko krásy okolo nás, ,môžme ju prežívať, sťahovať si do svojho vnútra, odosielať ďalej...
nikdy som nevedela meditovať podľa takýchto návodov, vždy som mala pocit, že ma zväzujú...
ale často počas dńa cítim nádherné teplo vo svojom vnútri,občas s ním pracujem takým svojim spôsobom- aj to sa ráta?
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Klódik toto bol návod, myslím že celkom dobrý, pre ženy, ktoré ten nádherný pocit ešte nepoznajú, príp. majú problém zažať svetielko 
Niekoho osloví viac toto, niekoho možno niečo iné.
Pokiaľ to vieš aj bez návodu, je to fajn, veď ja som takéto návody tiež predtým nečítala a svietim 
ba aj ostatným posielam takéto svetlo do tela i duše.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Práve že po tom tichu túžim zo všetkého najviac.Ked začne škola,budem relaxovať.Aspon doobeda.
Teraz som mala celých 10 dní doma 15 detí.
Preto som v piatok s manželom vypadla do nedalekého lesa na huby.
Dnes sme to s manželom poodprevádzali.Lenže ako tak pozerám,hluku mám stále dosť.
Pozdáva sa mi to.Len či sa dokážem sústrediť na nič,je otázne.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
akalenka a čo cítiš keď si v lese?
často vnímam stromy, len tak ich pohládzam pohľadom...taký jeden zelený list- tá sila, energia čo je v ňom...na jeseň zožltne, odpadne, no na jar zas nájde v sebe silu sa tu objaviť znova...má krásnu zelenú farbu- je to farba priateľstva, lásky...na strome sú ich tisíce, koľko tej úžasnej energie má v sebe jeden strom? Koľko tej úžasnej energie má v sebe les...
skús sa niekedy keď si v lese započúvať ako les hučí...je to iný hukot, ako ten doma?- keď máš celú rodinku pokope...
ak je iný v čom je iný? Je upokojujúci? Nestresuje? Alebo stresuje a máš strach keď les hučí?...
Filipovi povedala pani doktorka, že má denne meditovať- aby si robil poriadok vo svojom vnútri...no on bol z toho hotový, že on toto nedokáže, že on neustále na niečo myslí, že veď on neustále rieši nie jeden, ale tri -štyri problémy súčasne...od čiernych dier, cez možnosti cestovania v čase a ako by sa to dalo cestou fyziky zrealizovať, až po rodinné problémy, medziľudské vzťahy...tak som mu povedala nech na to kašle, nech nestresuje sám seba...nech proste len prežíva všetko naplno...
celé hodiny dokáže kresliť- kreslí nádherne-ale oslovila ho len perokresba, vždy je kresba prepracovaná do najmenších detailov- kreslil napríklad tenisku z najrôznejších pohľadov. spredu, zboku, z podhľadu-premakané, zachytil najmenšie detaily, každú škáročku v podrážke......viem, že vtedy sa stíši, vnikne do svojho vnútra- no potrebuje na to činnosť... keby mal nečinne ležať a relaxovať nedokáže to- vtedy vníma všetko okolo seba ešte intenzívnejšie, všetko mu vadí, vtedy prichádzajú k nemu vnemy ktoré ak sa ponorí do nejakej činnosti nevníma...
No jeho kresby veľmi často končia v koši. Prečo? Povedal mi: neuspokojuje ma neskôr sa dívať na to čo som vytvoril, uspokokuje ma len ten samotný proces tvorby...a tak sem tam niečo podaruje mne, alebo tatinovi, ale väčšina kresieb putuje do koša a nebránim mu v tom, je to preňho zrejme proces očisty, v tých kresbách z neho odchádza niečo- myšlienky, emócie, pocity, ktorých sa len potrebuje zbaviť a poslať ich preč...nepotrebuje sa spätne na ne dívať a pripomínať si ich...
môžeš to akalenka proste skúsiť inak...precítiť bežnú činnosť ktorú vykonávaš, precítiť chôdzu, možno precítiť hluk...
relaxácie a meditácie v tichu sú fajn na to aby sa človek naučil stíšiť, aby sa naučil vnímať samého seba, aby to potom mohol robiť aj pri iných bežných činnostiach...ale možno sa ti to bude dariť skôr pri tých iných činnostiach ako chcieť sa stíšiť ak to proste nejde...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
To je pekné Klódik 
Počas doby, kedy som mala stresujúcu prácu, som mala tiež problém si doma stíšiť myšlienky (a najhoršia varianta keď som neskoro prišla domov a deti, varenie, domácnosť a a a.....), relaxom, ktorý nevedeli moji doma pochopiť a stráviť, bolo pre mňa hranie solitéru na počítači. Iba vtedy som sa vedela upokojiť a relaxovať.
Ďalším takým relaxom bola pre mňa hra na hudobný nástroj, čo je aj taký prirodzený protipól duševnej činnosti. Flautu by som si bola najradšej aj brávala do práce ale neviem, ako by tam na to reagovali 
možno skôr ten klavír ....
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
mňa zas neuveriteľne upokojuje šoférovanie pri dobrej muzičke...už som vyriešila toľko problémov v aute , našla tie správne riešenia...možností je veľa...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Aj mňa upokojuje jazda autom a najlepšie na málo frekventovanej ceste, alebo napríklad aj výlet do lesa a ešte dobrá pohodová hudba.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Milujem les, majestátny, tíško šumivý, cvrlikavý, ukľudňujúci, uspávajúci, balzam na dušu. Všade kľud, miláčik hľadá huby a ja s dcérou zobkáme maliny, černice. Ďaleko od konzumu a materializmu. Aspoň jeden deň v týždni. 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Bývame tesne pod lesom.Dá sa povedať,skoro v lese.Večer sedávam na terase.Po cestičke sa prechádzajú srnky.Je tu prekrásne.Ale už oddávna boli pre mna balzamom na dušu skalné previsy,bralá.Rada som trávila volné chvíle na takýchto miestach.Lenže teraz to nejde.Lenže les,ranný spev vtákov milujem.Hoci dneska náš les vyvolával u mna zimomriavky.Hučal a kvílil,občas až trúbil.O chvílu leteli obrovské kŕdle vtákov rôznej velkosti a strácali sa v lese.Nad hlavami nám o chvílu začali víriť obrovské sivé mraky,ktoré sa krútili v desivej rýchlosti dookola.Zrazu hučanie stromov začalo ustávať,len z dialky prenikalo také zvláštne kvílenie,zakričal nejaký havran.Stredom oblohy preleteli tri blesky,ktoré sa v strede oblohy spojili akoby do jedného.Celá rodina sme na toto všetko fascinovane pozerali.Je zvláštne,že sme nepociťovali žiaden strach.Bolo to nádherné a zároven strašidelné.Lenže o chvílu sme museli terasu opustiť,nakolko nastala prietrž mračien.O 20 min.neskôr opäť vyšlo slniečko a nebyť tých obrovských mlák,ani by sme nevedeli,že bol dážd.Ja sa strašne bojím búrok.Vždy mám akúsi malú dušičku.Lenže dneska mi hromy-blesky strach nespôsobovali.Ved ešte aj vtáky našli skrýšu v lese.
Rada trávim večery na terase,ked už deti spia.Ked v noci otvoríme okná,izbou sa nám nesie cvrlikanie cvrčkou.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
A ja tu pri čítaní slintám, ako hladný bernardín nad slaninou . Krásne sa to čítalo
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
akalenka nádherne si to precítila...a precítila si to vo svojom vnútri...krásne sa to čítalo...
je mi vždy bližšie takéto preciťovanie a vnímanie ako si to akalenka napísala ty...
denne máme obrovské množstvo podnetov ktoré môžme takto vnímať a sú súčasťou nášho života...
takisto pozorovať domácih miláčik- napríklad my máme zajkov- veď to je hotové divadlo, keď papajú, keď sa čistia, keď si tým jazýčkom čista doslova každy kúsoček medzi pazúrikmi...alebo keď sa narodia malé kozičky, ktoré chová ex- chlapci tento čas zbožňujú- vraj malé kozliatka sú prenádherné keď sa učia piť, keď ešte nevedia ako na to, len naberajú do pusinky vodu a fŕkajú ju kade tade okolo seba...keď Big-uško doliezal do starej kozy a tá ho skoro prizabila a on sa potom v noci zo sna strhával, pretože tak pred ňou utekal, že sa normálne potkol a z jedného obrovského kopca sa úplne skotúlal dole- aj tie zvieratká majú svoj život, svoje prežívanie, aj ten havo vie byť dotieravý a potom sa mu v noci zlé sníva...
človek toto všetko môže neuveriteľne hlboko v sebe prežívať, akoby sa stáva súčasťou toho všetkého a potom je niekedy len krôčik k tomu naozaj precítiť nádherné liečivé , hojivé svetlo, jeho paprsky, človek sa nemusí do tých predstáv až tak tlačiť...neskôr to prichádza celkom samé...časom zistíme, že svojim pohľadom môžme pohládzať aj svojich blízkych, len tak sa zadívať na človeka a hladiť ho pohľadom, preciťovať v srdci jeho blízkosť...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ja to neviem tak opísať,ale dcéry sa ešte aj teraz o tom bavia,že takú čarovnú búrku ešte nevideli.A je naozaj zvláštne,že sme necítili úplne žiaden strach.A suseda hovorila,že bola schopná ísť pozrieť,kde tie vtáky šli.Bola veru dneska o tom pekná debata.Staručký sused plakal.Vraj to bola prvá búrka,ktorá bola...no nikto nevie čím.Proste prírodný úkaz,ktorý už možno nikdy nezažijeme.Ja hovorím desivé a zároven nádherné.To sa nedá nijako opísať.Tá scenéria desivej nádhery.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Aby som mohla toto praktizovať,musela by som už byť predom v úplnom klude.Ak ma vytočia deti,asi by som sa na túto relaxáciu nikdy nesústredila.Ja by som potrebovala čarovný prútik typu:Abraka-dabra.Všetci čo ma zlostia preč.Potom si lahnem a vychutnám si božský klud a relaxujem.
Ale kludný môže relaxovať aj podla vyššie uvedeného návodu.