o krídlach lásky...

Neustále vidím tvoje oči. Modré, s takou temnou hlbkou... Tuším ani nemali dno. Videla som v nich všetko a zároveň nikdy to, čo som najviac chcela mať. Tvoju Lásku. Zoznámila nás tvoja spolužiačka zo strednej a v jednej osobe aj moja najlepšia kamarátka a suseda. Keď mi ťa opisovala, smiala som sa. "Vraj sa budeme k sebe hodiť"...

Netušila ako bola veľmi blízko pravdy. Zamilovala som sa hneď v prvých chviľach. Do tvojej pohupujúcej chôdzi, vlnitých strapatých vlasov, malého milého nošteka a do tvojho humoru... a samozrejme do tých tajomných očí. Zistila som si tvoje telefónne číslo a neustále som ťa otravovala... Chcela som ťa. Tak strašne! Neznamela som v tvojich očiach nič, ale takú otravu. Trvalo to asi pár mesiacov, a asi si si aj zvykol na moje telefonáty. Minula som na ne všetko vreckové, čo som dostávala a ešte aj peniaze z piatkovej a sobotňajšej brigády.
to som už bola beznádejne zamilovaná sedemnástka.

Práve si končil strednú a zmaturoval si na čisté. Bola som na teba aspoň tak hrdá ako tvoja mamina. Tuším sme si boli aj niekde spolu sadnúť a zapiť. Džúsom. Prázdniny sme strávili každý svojím spôsobom, ale na slávnostiach sme boli spolu - teda dve moje spolužiačky, tvoj najlepší kamarát. Kompletne som sa vtedy strapnila, akosi som nevedela brať všetko ako hru a žiť nezáväzne.Odišiel si na výšku dosť daleko nato, aby sme sa vídali často, a tak sme si písali listy, také bratske, stále sme sa sťažovali na školu, rodičov a tak... Keď prišiel čas stužkovej, doslova som ťa uprosila, aby si bol mojím partnerom. Bola som šťastná, že si súhlasil, a lietala som v oblakoch vyššie, než som tušila. Dostala som na stužkovej prvú ružu od chlapca, tancovali sme prvý slaďák, a dostala som aj prvú pusu od teba. Zaláskovovala som sa až po uši.

Až prišla moja matura, zvládla som ju na vyznamenanú, ale čisté jednotky to už neboli. Bol si aj ty hrdý, cítila som to z tvojho hlasu, a ako odmenu som dostala krásne lízatko. To boli prvé dva roky mojej lásky k tebe... Potom som rok pracovala, ty si študoval na výške ďalej. Koncom ďalšieho septembra som bola už aj ja na vysokej. A vtedy sa to stalo. Už to prestalo byť uháňanie z mojej strany. Zrazu na jednej opiáš party u mňa v podnájme sa veci zvrtli. Išli sme na diskotéku a v okamih, keď sa moja láska mala stať skutočnou som povedala NIE !!! Dodnes to nechápem, čo vlastne ma k tomu viedlo, toľko rokov túžby, lásky, priateľstva, listov, výletov, prekecaných hodín v parku, toľko túžby po jeho bozkoch, po objatiach... som odmietla jeho pokus o zblíženie. V tej chvíli sa mi zdalo, akoby čakal len na to, kedy už budem vysokoškoláčka aby som nebola pod jeho úroveň???! Ostala som chladná, a veci sa zvrtli o stoosemdesiat stupňov.

Zhnusil sa mi, a o necelý týždeň som stretla svoju prvú skutočnú lásku, z ktorá neskončila najšťastnejšie. Dodnes som sa z rozchodu a okolností okolo toho nevyliečila a asi sa to ani nezmení, pretože časť srdca stále patrí jemu, aj keď už sme sa každý zmenili, žijeme svoje životy, lásky...

V mojom srdci sú dve lásky ukryté pred očami všetkých, najmä pred mojím manželom. Neprestala som ľúbiť ani jedného z nich. Ani prvú platonickú lásku, ktorá takou aj zostala... a možno preto si ju v srdci tak strážim.A druhú si vážim dodnes, pretože jedine on cítil aká som, čo chcem a snažil sa aby sa z toho škaredého káčatka rozvinula krásna labuť... len škoda, že obidvaja sme urobili pár hlúpostí, ktoré vzťah skončili.

Tak Mirec, Maťo... to bol príbeh o vás... Chýbate mi, aj keď už za daných okolností iba ako priatelia....