Samá tragédia...

Aj mne tie tragedie velmi v TV vadia, preto radsej nepozeram televizne noviny. Ved ked si zoberieme akukolvek knihu o historii, vsade sa docitame o vojnach, umrti ludi na rozne choroby, ktore dospeli az do epidemii. Myslim, ze v takom rozsahu to teraz nie je. Jasne, je to strasne, ale niekedy pred x rokmi nemali ludia telky a nedozvedali sa o tom, co sa kde stalo v Japonsku, Amerike, Australii ci na druhom konci republiky. Teraz mam pocit, ze nas informuju o kazdej tragedii, co nastane. A vobec si nemyslim, ze je ich teraz viacej, len ich televizie castejsie davaju do popredia, pretoze teraz je IN utocit na city ludi akymkolvek sposobom. Hlavne je, ze sa zvysi sledovanost a teda bude viac penazi od sponzorov. Myslim, ze nic ine za tym nie je.
A co sa tyka niecoho pozitivneho, myslim, ze stoji za to si precitat tento clanok:

http://vasinova.blog.sme.sk/c/175538/Mam-uzasnu-sestru.html

Mala som to zapnute aj ja a poviem ti ze som bola v obrovskej depke celu noc.Uz viac take veci pozerat nebudem.Najviac ma zobrala ta tragedia v Sali.Mala som to pre ocami,toho otca pri sanitke.Ak si pamätas vies o com hovorim.A odvtedy si nejako nemozem spomenut na pribeh so stastnym koncom.Ale fakt je ze som si povedala ze uz nikdy to nechcem pozerat a ani reflex na Markize aj ten mi robi velmi zle.A ked ma to prestane bavit nebudem pozerat ani spravy.Baby supnite sem nejaky ten so stastnym koncom

no jooo, nepozerala som. Lebo preto. Boli to príbehy o ktorých som už predtým počula a dlho ma mátali. Načo dokolečka? Komu to pomôže? Nepozerám ani modré z neba, ani poštu pre teba, ani reflex ani denné správy.
Nezatváram pred problémami oči, ale väčšinou je to pre mňa iba ako guľa na nohu. Rozcíti ma to, rozplače, uvŕta do myšlienok, ľútosti, smútku a strachu. Načo? Prečo si chceme takto ubližovať? Ja teda určite nie.
Radšej skočím na azet a popozerám si aktuality, sú tam aj všelijaké hlody a pekne rozpovedané, úsmevné príbehy. Selektujem ich od "reality".

Ahoj Dreya,
no neviem či aj mňa zaraďuješ do svojho milého oslovenia
Ja som síce telku nikdy moc nemusela ale veľmi rada som čítala noviny a časopisy - no lebo som rada čítala.Teraz som s tým už úplne sekla novinovým stánkom sa vyhýbam oblúkom.
Aj na televízor som dostala "alergiu" ale takú silnú že keď rodičia kukajú tak ma chytajú amoky (aj preto že si ju dávajú moc hlasno a aj ked sa schovám pod vankúš tak ju počujem)počuť odtial samé ten zabil toho tamtoho okradli a tú znásilnili.... šak vieme o čom hovoríme. A to ešte nehovorím o filmoch ktoré sú príliš brutálne....
Šťasné príbehy? no pokial sa nepozerám na seba lebo seba ešte nemôžem považovať za koniec tak vlastne ani nie....od každého počúvam nejaké trable, či v škole v práci, len tak v autobuse. Niečo šťasntné som dáááááávno nevidela

Tiež si niekedy hovorím, že kde sú tie krásne zlaté časy, keď sa zvesti, ktoré k nám SMELI preniknúť dôsledne selektovali v sieti cenzúry - správy boli plné krajších zajtrajškov, plnenia plánov na 120 a viac %, hrdinov socialistickej práce zo zlievární a iných podobných prevádzok, hrdinských viacdetných matiek, venujúcich sa popri starostlivosti o rodinu a stachanovským výkonom v práci aj straníckej osvete, ručným prácam v socialistickom zväze žien,....
Zmenila sa doba, zmenil sa aj obsah správ - tak ako bolo povedané vyššie, nie že by to tu predtým nebolo, len sme o tom nevedeli.
Veľkou výhodou televízora je, že tam má takých ten jeden "knoflík", ktorým sa to celé dá vypnúť. Veľmi selektujem, čo si pozriem a programy takého typu, o akom je reč zo zásady nepozerám - veď všetkých tých opisovaných udalostí boli už predtým plné médiá a pred samotným vysielaním na ne ešte aj v rámci upútavok dostatočne upozorňovali (ešte že tak, aspoň som vedela, čo nemám pozerať. Ja si radšej v takom prípade zahrám s dcérou Scrabble, je to naša obľúbená zábavka na dlhé zimné večery
Či mi príde na myseľ niečo pozitívne - no, ak by to malo byť zo správ, tak asi niečo z JOJ-ky - ako dávajú občas tie zvieratká na záver - teraz nedávno ukazovali malé biele levíča. Pokiaľ ide o súkromie - momentálne chvalabohu aj tam by som našla - dostali sa mi do uší také chvály na môjho syna, že som chvíľu pochybovala, že sa hovorí naozaj o ňom - ale rástla som jak taká jedľa od pýchy!

Pekne zamyslenie Dreya... mas uplnu pravdu!
Som na materskej (popri praci )- no mam hadam tiez viac casu sledovat telku a naozaj je tam vela toho negativneho- niekedy sa necudujem ani tomu mojmu, ze radsej sedi za pc a na podobnom fore keca s chlapmi...
Takze asponze my sa tu navzajom potesime nejakymi radostami....

Na druhej strane- kolkym rodinam sa uz vdaka takym relaciam pomohlo.
Mne je len stale nanic z toho, ako sa museli tie rodiny, deti, matky...prezentovat, kym urady v ich okoli ich nechali v neriesitelnych situaciach..

ivet

aj ja som to pozerala a plakala som kvoli tomu malemu co ho zrazilo v kociku auto...chuda male, keby sa toto stalo mojej teraz 5 mesacnej dcerke....radsej no koment

Dreya,
ked som ten program pozerala, tiez som mala potrebu sem o nom pisat... Prvy pribeh o tom babatku ma polozil, hoci som si to pamatala, ked sa to stalo. A uplne ma dostal postoj mamicky s odstupom casu, ked hovorila o odpustani. Tak to, dievcata, by som nedokazala. Ta zienka musi mat v sebe obrovsku silu a dobro. Takyto postoj im urcite pomaha prekonat tu bolest.
Otecko s mrtvym synom na rukach...ani si nechcem predstavit hlbku jeho zufalstva...
Chlapcek, ktory v Sulove zachranil otca a prisiel o mamu a brata...videli ste ich rodinnu fotku? Ten chlapec je mamina kopia! V nebi je nanho urcite velmi hrda...
Eva

To je sila. Ach Eva m ty si to strasne citlivo napisala. Normalne som si predstavila moju Dianku mrtvu v mojom naruci...ja by sm to uz nikdy nerozdychala, urcite by sa mi zastavilo srdce, ktore bije iba pre nu. idem ja radsej k mojej princeznej, ktora teraz sladko spinuska vo svojej postielocke a posepkam jej do uska " DIANKA, DAKUJEM ZE TA MAM, MILUJEM TA ANJELIK MOJ MALY "

..bohatstvo...baby...ja placem uz len z toho, ze toto citam....

Dreya - máš pravdu, je smutné, že ľudia bažia viac po tragédiách, "senzačných" veciach typu akototoniektomôžeurobiť a taaak. Veci ako ľudomilnosť, ochota, láska k blížnemu sa akosy strácajú. Pomaly a potichu. Tieto sa asi moc dobre "nepredávajú". I keď si potom myslím, že sú relácie - typ pošta pre teba, modré z neba alebo aj Bailando - proste na základe srdečnosti medzi ľuďmi, na základe toho, že chceme niekomu inému pomôcť, či urobiť mu radosť. Bohužiaľ, už dávno platilo, že človek je tvor "krvižíznivý", teda viac ho zaujme tragédia, ako osloví urobiť niečo pre druhého. Ruku na srdce, tiež človek viac číta na NM "nevinne" hádky, ako to že treba niekomu pomôcť. Tiež reagujeme viac na to keď niečo je poburujúce ako uspokojujúce.
Je to tak...bohužiaľ.

spravam tohoto druhu sa vyhybam, pokial je to mozne. hlavne, ked v nich ide o deti. nemozem si pomoct.

zaujimalo by ma, preco smutok vie v nas zanechat hlbsiu stopu ako radost. preto sa asi aj tragedie dobre predavaju - na mensej ploche vedia vyvolat silnejsie emocie a reakcie.
je to sposobene hormonmi, co sa pritom uvolnuju? maju dlhsiu posobnost nez endorfiny a ine hormony stastia? su navykovejsie, ze ked uz, tak nas pritiahne skor pribeh o nestasti nez radosti?

Hovorím za seba: mňa to nepriťahuje. Nepozerávam žiadne také relácie, max lampáreň, ale to je o inom, hoci niekedy mi aj slzy vybehnú, keď vidím, ako nechutne dokážu okradnúť bezmocných a najchudobnejších a že to systém dopustí. U nás doma ani thrillery nemajú moc šancu.
Vlastne som prekvapená, že toto bez mihnutia oka pozeráte, ešte si aj poplačete, predstavujete si svoje mŕtve deti (...) a keď vystavia zavraždené nenarodené deti na billboardy, tak je to nehumánne a neviem ešte aké. Vidím veľa spoločného medzi týmito vecami. Vidím aj rozdiely, netreba mi teraz nič dokazovať (bilboard nevypneš, deťom snáď k tým morbídnostiam v tv zamedzujete prístup... atď).

Ja to nepozerám,sorry,ale nemôžem,je mi z toho ťažko a plačem,načo sú takéto programy?Je mi veľmi ľúto všetkých zúčastnených,myslím,že mnohí to máme v živej pamäti,takže programy tohto typu ja nemusím.

Myslim, ze ludia su tak trochu uchylni. Pozeraju to, co sa im hnusi, alebo ich desi. KONVALINKA ma uplnu pravdu. Ved to predsa nieje normalne, ze pri pozerani tej relacie som si svoju Dianku predstavila mrtvu, ved to je uz naozaj morbidne! Niekedy mam pocit, ze takymi relaciami chcu u ludi zbytocne vyvolat este vacsie trapenie, plac a hnev, skur....y biznis! A tie bilbordy su tiez brutalita.