Výlet

..., takže výlet za históriou, ktorý sa mal konať v sobotu sme nakoniec absolvovali v nedeľu. Zobudili sme sa do slnečného rána, ktoré bolo predzvesťou nádherného výletu. To sme ale pochopili až na koniec ...teda zobrali sme si z neho len to najlepšie-bude to asi tým, že náš synček ma naučil trpezlivosti a hlavne ma naučil, že deň(skúsenosť, zážitok...)môže byť nádherný napriek tomu, že nám nevyšiel podľa nášho priania Ale pekne poporiadku..., autíčko pekne valí(to vždy hovorí malý) po ceste za ďalším poznaním..., zaparkujeme pred rampou(ďalej sa ísť nemôže)sú tu asi štyri miesta..., dve autá sú už zaparkované, ale tak perfektne, že ledva, ledva vojdeme..., prezúvame sa..., kde má malý tenisky? , nó ja som ich nebral -ha, ha-já taky ..., no super: mama s tatikom idú vo vybramách a synček v sandálkach ...neva, cesta bola celkom faj-trvala len asi desať minút, síce polka bola asfaltka a polka kamenistá, ale malý je velký turista-takže to zvládol na jednotku Hrušovský hrad nás vítal svojou majestátnosťou-bola som nadšená..., až kým nás usporiadatelia(hradné dni-nevedeli sme o tom)neuzemnili, že do hradu sa dostaneme až o pol druhej(prišli sme o 10:40) super, aspoň že som zobrala štyri jablká a dve cereálne tyčinky..., posedeli sme, pochodili okolo, pojedli zásoby, pofotili a pozerali predajcov suvenírov, ktorí si práve pripravovali stánky tu je ten najkrajší zážitok, spoznala som pána, ktorý tvorí nádherné obrázky hradov, zrúcanín, dreveníc a kostolíkov na drevo-dokonca som dostala jeho vyzitku a príjemné "pokecanie" s ním nám aspoň spríjemnilo čakanie na vstup do hradu prišla oná hodina a vstup sa nekonal, pretože prišiel župan Nitrianského kraja a potom mali byť vystúpenia na hrade, takže priamy vstup sa mal konať o 17-tej hodine , bola som rozčarovaná-prečo nás nepustili o jedenástej, prečo, prečo, prečo???...chcelo sa mi plakať otočili sme sa na opatku a o 14-tej sme sa pratali nazad domov..., cestou k autu sme stretávali ľudí v autách, ktorí sa vyviezli až úplne pod hrad a malý sa im celú cestu snažil vysvetliť, že tam sa autami nechodí, lebo zničia celú tú nádheru-taký bol zlatučký, ako vykrikoval:matička skákavá, čo to robíte, tu sa chodí pešo, pokutu vám dať , niet čo dodať, keď už aj malé dieťa chápe, čo je dobré-no proste, moje slniečko nebudem opisovať cestu nazad, ani ako sme o tretej obedovali v ZM , ani to, že dnes som bola tri krát u doktora a v "nešťastnom" kolene mi objavili zápal, spomeniem len to, že včera cez ten výlet mi doma na balkóne vyrástla jedna paradajočka a asi štyri papričky (keď odfotím pridám)-chcem povedať len to(konečne sa dostávam k jadru ), že včerajší a dnešný deň nebol síce najsam, ale už sa teším nato, keď mi pán Jozef pošle nádherný obrázok, ktorý som si objednala a, ešte sa teším s akou chuťou si vychutnám tú moju zeleninku, ktorú som s takou láskou pestovala