Niekedy si myslím, že tento život ktorý žijem teraz je ten „za odmenu“, veď viete, tak v duchu východných filozofií, že kým sa nevysporiadate so všetkým zlým v svojich životoch, tak ste stále v kolotoči reinkarnácií ....
Nie že by som nemávala častejšie ten pocit, prevaľujúci sa niekde medzi úľavou, bezhraničnou radosťou, odpadnutím velikánskeho kameňa zo srdca a – priznám sa – aj zahanbením a hlbokánskym zamyslením, že čím som si to práve je zaslúžila. Lebo mám dojem, že ja sa nijak zvlášť nesnažím.
Už som to tu kdesi písala – napísali mi to raz aj ako venovanie do knižky a hoci som sprvoti nechápala, neskôr som musela priznať, že ma to dosť vystihuje – „čo mi je súdené, tomu sa nebránim“. A napriek tomu, akosi stále dostávam –často to čo by som chcela a ešte častejšie dostávam tým, že sa mi nedostane toho, čo by som nechcela. Čo je niekedy ešte väčší dar ...
Dnes stačila jedna jediná veta, ktorú som si prečítala aby som si to znova uvedomila – aká som „obdarená“. Ako dieťa som snívala o bývaní v dome, aute, psovi na záhrade, štyroch deťoch .... a mnohých iných veciach (ale nielen veciach), ktoré dnes poväčšinou mám, alebo som prinajmenšom malú chvíľu mala. Ale nie je to len o tom. Lebo, samozrejme, nežijem v totálnom blahu, nirvána iste vyzerá inak 
ale – pri všetkých troch deťoch som sa síce prvé mesiace borila s návštevami všakovakých špecializovaných poradní, ale dostali sme sa z toho vlastne bez liečby, dalo by sa povedať, že z toho vyrástli. Rovnako vyrástla moja prvorodená zo svojich ekzémov a alergií, nikdy som nemusela riešiť problémy so zaspávaním (ani väčšinu iných, o ktorých tu tak často čítam), hoci máme v jednom prípade celkom určite ľahké šmrncnutie dyslexiou, nikdy sme to nemuseli nijak špeciálne riešiť (okrem toho, že musím čítať všetky seminárne práce, aby som vychytala poprehadzované písmenká) a mladá dáma stojí na dosah magisterského titulu.
Všetky tie veci, pri ktorých si poviete – ako dobre, že niečo takého mňa nepostihlo – sa mi buď úspešne vyhýbajú, alebo ak aj prídu, obtrú sa o mňa len tak zľahka, že pomaly ani nepostrehnem, že tu boli. Samozrejme, prídu aj chvíle, keď si poviem „Bože, prečo práve ja?“ alebo „Prečo zasa?“, ale verná môjmu mottu ďalej kladiem nohu pred nohu a len večer ticho prosím Pána, aby na mňa nezabúdal a bolesť prebolí, trápenie sa stratí – lebo vždy príde ten moment, keď zase raz musím skonštatovať – prečo, na čo sa to ja vlastne sťažujem???? Veď v porovnaní s týmto je môj život prechádzka ružovou záhradou.
A tak si fakt stále častejšie myslím, že tento svoj život mám za odmenu – lebo je skutočne nádherný.
Betka, zdá sa že nie len do tvojho 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
a najlepšie je, keď máte okolo seba takýchto pozitívnych ľudí, to sa hneď krajšie žije 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
súhlas na celej čiare 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Adus, pri čítaní Tvojich riadkov ma zamrazilo, no nie v zlom, ten život, o ktorom píšeš nemáš za odmenu len Ty. Sme tu viaceré.
Tiež mám dojem, že za tých pár rokov, čo som si na tomto svete požila(51), je toho dosť aj na desať životov. Ale v živote to už tak chodí. Raz si hore, potom dole. Mne sa to tiež pekne striedalo, no nesťažujem sa, stojí za to žiť. Stojí za to ráno vstať, vidieť rozospaté dieťa, ktoré vzťahuje drobné rúčky k mame, vidieť slnko, predierajúce sa cez záclonu do izby,uvaariť si kávu a piť ju s vyloženými nohami.
No potom sú chvíle, kedy by som sa najradšej videla niekde veľmi, veľmi ďaleko. Nedá sa. Musím to ustáť.
Keď sa mi pred dvadsiatimi piatimi rokmi narodila Dominika, mala som veľkú radosť ale aj strach. Bola som na ňu sama.
Kolegyňa mi povedala: "Neboj sa, aj v Tvojej ulici raz bude svietiť slnko."
A naozaj, ono zasvietilo.
K Dominike mi pribudol MM a dcéra Janka.
Je síce pravda, že sem-tam zájde, ale o to väčšia je radosť, keď sa zase objaví.
S radosťou prijímam tie dobré veci, s pokorou tie nie najlepšie. Snažím sa, veď na tomto svete sme len raz. Áno, život je za odmenu. Koľkým sa tejto odmeny nedostane(ale to je o inom)
Preto vážme si život, berme ho taký aký je, to, čo nám osud ponúka, skúšajme to negatívne zmeniť, tešme sa zo všetkého pozitívneho, ale ŽIME.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Veru že stojí za to žiť, aj keď niekedy nám ten pocit akoby unikal, treba len vydržať
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
to je krásne skonštatovanie adus 
a keby to ešte viacej ľudí pochopilo takto,nie len sa sťažovať,závidieť ....,ale aj vážiť si toho čo máme (aj keď niekedy to nie je ani veľa,len jeden druhý pre seba)bol by život na tejto zemeguli oveľa krajší
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
no veď vieš, niektorí majú to "vedenie" kratšie, iní dlhšie - niektorým stačí na to jeden život a niektorým ani tucet nie je dosť, aby pochopili
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
adus pekne si to
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
ďakujem
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Gratulujem,je to nádherné a práve som sa chystala podeliť o podobný pocit okorenený hraničnými situáciami, do ktorých som ani nečakala, že sa kedy dostanem. Je nás zjevne viac- nemám ideálny život, ale v skutočnosti sa cítm obdarovaná a šťastná. Ďakujem nielen za to, ale aj za to, že sú tu aj iní, ktorí taký pocit majú a vedia sa oň podeliť.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
No, ak si to zatiaľ nevedela, alebo aspoň nevytušila - to zrovna tvoje slová (veď vieš ktoré )ma dnes takto "nakopli"
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Aduska , krásne zamyslenie , aj ja sa hlásim do klubu obdarovaných životom za odmenu!
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
super!
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
paci sa mi tvoje "konstatovanie", podla mna, aj na negativne veci sa da pozerat pozitivne, ak ta niekde posunuli, netvrdim, ze je to tak v kazdej zivotnej situacii, len niekedy je to tazke, najst to pozitivne v tom negativnom, hlavne, ked clovek trpi (ci fyzicky, alebo psychicky).......
cez to vsetko, cim som si presla v zivote a to zdaleka nie je vsetko, co ste citali tu na NM, dalo by sa este pisat, ale ked na to spatne pozeram z ineho uhla, vlastne ma to posunulo v zivote do predu, vyformovalo moju osobnost, huzevnatost, vytrvalost a chut nevzdavat sa pri prekazkach, takze cez to vsetko sa citim stastna, aj ked, mohlo by byt aj lepsie, vzdy moze byt lepsie , ale mam zdrave deti, mam manzela, ktoreho milujem a spatne sa mi dostava to iste, mozem sa nanho spolahnut, co je obrovska ulava, kedze rodina je daleko na to, aby v krizovych situaciach pomahala
cim dalej sa pristihujem si hovorit, bude tak, ako ma byt a dalej neriesim 
bigmama
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Evi, (ako je to - viem, že vieš, že viem )
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Adus ty si tak krásne pozitívne naladená osoba, že je radosť a pre mňa ja životný dar, mať ťa za priateľku
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Manny, pre mňa tiež, alebo taká malá obmena na "ducha" - nie "detto" ale "vice versa"
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
adus,
je to cudno - krasne pomenovanie - zivot za odmenu...
citim to podobne aj ja.
Hodnotiac obdobie ...pred... vnimam aj ja ten dar, ktory som dostala. Verim, ze vsetko je tak, ako ma byt, ze mame to, co mame mat, ze tie tazke chvile nas posunuli do tohto zivota a mozno preto dokazeme vnimat pozitivne aj to, co by niekto iny vnimal inac...neviem, ci sa vyjadrujem dostatocne jasne...
Aj ja som vdacna, velmi vdacna. A zaroven mam o to svoje stastie strach - nie, neprivolavam si nejake katastrofy, len si naplno uvedomujem, ze toto nie su samozrejmosti.
A snazim sa to zivotu - osudu nejako vratit. Pomoct tam, kde treba - slovom, pozornostou, pochopenim, priamou pomocou, aj materialne...a viem, ze to robis aj ty. Ze sa o svoje stastie delis.
Eva
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Mávala som aj ja, ale dnes je to už menej často - ale viem aké to je, keď ťa ten pocit tak ovalí, až si povieš, to nemôže byť pravda, toľké šťastie, to ani nemôže trvať večne ....
Môže! Ale človek sa naučil byť opatrným a ako hovorieva moja krstná "je lepšie báť sa ako sa zľaknúť"
Treba byť pripravený - na všetko! Keď treba, aj na blahobyt 
, ako tá babka v Rusku, keď sa je pýtali, či si vie predstaviť, ako to bude v tom komunizme, keď všetci dosiahnu blahobyt a ona im na to: "Prežila som revolúciu, prežila som dve vojny, prežijem aj ten blahobyt!" 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Adus
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ď.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
dievčatá, tak to vám gratulujem, že sa máte dobre, ja mám v poslednej dobe pocit, že to s mojim životom ide akosi dole vodou. 
. No čo už, dúfam, že bude lepšie.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Gueva, treba veriť, nie dúfať
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
gueva určite bude lepšie,lebo teraz ideš síce dole ale to nie je nekonečné a raz musíš ísť hore a určite aj pôjdeš
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Od istého času sa mi v mysli prehrávajú slová môjho syna:
Všetcí ľudia myslia na to
čo bolo a bude
nik nežije v prítomnosti
každý spolu so stresom býva v malej búde...
a keď nadobúdam pocit, že ma život ide hodiť v mojej hlave, v mojej mysli niekam inam než by som chcela naozaj byť myslím na tieto slová...život je nekonečný priestor, nekonečných možností, ktoré si nosíme vo svojej hlave...no keď sa nás zmocní stres uzatvárame si tieto možnosti, slepnemem,nevidíme, nevnímame, prežívame život v malej búde aj keď fyzicky ten pristor v ktorom fyzicky žijeme nemusí byť "malou búdou"...
adus ďakujem za zamyslenie
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
nie je za čo - ja rada ja na budúce
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
"Všetcí ľudia myslia na to
čo bolo a bude
nik nežije v prítomnosti
každý spolu so stresom býva v malej búde..."
Tak s tymto absolutne nesuhlasim. Zovseobecnene od a po z.
Inak adus, super napisane, ako vzdy
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
to nie je zovšeobecnenie- to je báseň nie tvrdenie- báseň, úryvok z básne, ktorá je vyjadrovacím prostriedkom pocitov 13 ročného dieťaťa...13 ročné dieťa má právo vidieť ľudí okolo seba takto...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Je to zovseobecnene a je mi jedno ci to napisal trinastrocny chalan alebo dvestorocny dedo. Alebo som povinna s tym suhlasit, lebo to napisalo tvoje dieta?
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
pekne si to Adus napísala,človek ktorý to pochopí čím skôr prežije svoj život-aj keď nie taký ako si ho predstavoval a plánoval,ale má ho potom krajší a cíti sa šťastnejší.minule to už aj Geo napísala,že si treba brať zo života to pekné a keď ho nevidíme,tak si to urobiť krajšie,ako to je.Lebo sťažovať sa,lamentovať a plakať,znamená stáť na mieste a nepohnúť sa ani o krok vpred.A to je škoda,zbytočná strata času v tak krátkom živote.
Je to naozaj pravda,že všetko máme za odmenu a všetko čo prežijeme si zaslúžime a potrebujeme,či zlé,alebo dobré a treba si to užiť,vážiť a tešiť sa z toho,alebo poučiť
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
No, priznám, lamentácie ma niekedy dokážu vytočiť - také verejné. Keď je ozaj zle, to ja sa radšej vybrečím do vankúša.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Adus, nádherne si to-tak od keby tak všetci mali aspon trošku toho pozitívneho v sebe a verili-verili hlavne sebe a v seba
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ja teda verím, že to pozitívne má v sebe každý - en nie každý ho vie v sebe aj objaviť.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Adus, nádherné vyznanie
Aj ked kolo života nami riadne krúti, vždy sa treba dostať hore a s úsmevom. Priala by som si stretávať v živote viac takých ľudí ako si ty, aj ked sa osobne nepoznáme To by bol ten deň iste krajší a aj viac dôvodov na úsmev
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Nie je všetkých dní koniec, tak raz sa možno spoznáme aj osobne.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Adus fakt krásne napísané...neviem či je môj život za odmenu asi by som to tak nenazvala, stratila som už veľmi veľa, ale vždy je čo stratiť, a vždy sa dá nájsť niečo pekné
Nedávno som čítala zaujímavý článok o vychodnej filozofii a okrem iného tam bolo napísané že duša ktorá je na tomto svete posledný krát to má v tomto živote veľmi ťažké ale má dostatok skúseností a síl aby to dokázala zvládnuť
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ou 
- tak to potom asi nebude môj posledný krát - teraz neviem, či to je dobre alebo nie
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
moc pekne si to Adus, aj ostatné žienky ...
Mala som sedemnásť, keď som ostala s mladšou sestrou sama. Známi sa ma ešte i dnes pýtajú, ako sme to mohli prežiť. Neviem, nikdy som sa nad tým nezamýšľala, jednoducho sme žili krok za krokom. I keď mi rodičia neskutočne chýbali a rokmi stále viac, ich smrť ma naučila prijímať od života veci, ktoré nemôžem zmeniť a nebrať mnohé príliš vážne.
P.S Adus, ešte raz vďaka za krásny prívesok zo stretka
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Som rada, ak ti robí radosť
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ja to furt tvrdím, že aj za kopou hnoja je niekde poník a treba sa tešiť z každej minúty. Veď nikto nevie, ako dlho tu bude.
Ďakujem Adus
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Rado sa stalo - len to s tou kopou hnoja nehovor mojej prvorodenej - tá posledné časy stále otravuje s nejakým zverom a poník je No.1 na zozname. Ak by vedela, kde ho hľadať, tak ho do pol hodiny mám na dvore
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
ja som raz neopatrne spomenula kona a manzel odvtedy spekuluje, kde ho kupit a ustajnit
Totiz na ponikovi by som sa musela nohami odrazat od zeme
linda©
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
No ale mohla by si s ním chodiť kade tade po hodových zábavách a rozvážať malé deti - čo kolečko - to evríčko - a jaká by si bola bohatá....
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
to by som mu neurobila
linda©
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Krásne sa tie vaše rozhovory čítajú a ešte krajšie sa pri tom sníva. Ďakujem Adus za krásnu tému.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Nas si jeden nasiel sam. To vazne. Proste prisiel z dediny ponik, zastal rovno pri nasom dome a pasol sa mi tam niekolko hodin, nechystal sa nikam odchadzat, tak sme sa isli predstavit. Uz som sa vytesovala, ze mame ponika (tiez som vzdy chcela)ked si prenho dosiel gazda (ale na chvilu som mala ponika ). A stava sa nam to pravidelne, ze k nam nejaka ta fauna zabludi a ostava, dostane najest, potom zas niekam odide...Momentalne mame takto dalsieho psa. Aby som bola presna, nemame. Mota sa tu pri nas.
A k teme: kiezby to bolo nakazlive Svet by vyzeral inac. Vsimla som si, ze ked sa clovek zzije s tymto pristupom, znasa dobre aj to, co sa inym zvonku moze zdat ako "tazky udel"...a cloviecik napriek vsetkemu ziari stastim.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
- no toto sa nám stať nemôže, tu okolo nás nikto poníky nechová, ale susedovie mačky sú viac u nás ako "doma" - zato na oplátku ten môj už zase raz nebol dobré dva mesiace doma - teda kocúr, aby sme si rozumeli - TEN môj je doma furt!
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
adus, hovoríš mi z hĺbky mojej duše a srdca, ďakujem, raz možno aj ja napíšem niečo veľmi, veľmi podobné.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Bože dievča zlaté,nazrela si aj do môjho vnútra? môjho srdiečka? Nie ,nemám ani auto,ani dom ,nikdy som nemala veľké túžby. Želala som pre seba .. trochu šťastia,toho sa mi našťastie dostalo ..lásku tú mám ,chránim a opatrujem si ju... Moje modlitbičky a prosby sú a stále budú len a len pre moje deti.. vnúčatká. Veru a som tiež presvedčená,že som dostala ten naj... darček..tento môj život, ten je naozaj krásny..ale bez mojich detí,
by som si ho nevedela predstaviť....