Zubatá-len ťažko sa mi teraz píše o smrti,ale bohužiaľ je tu a za tento týžďeň mi zobrala 3 drahé osoby.Už nevládzem ani plakať,nemôžem,len večer,keď malá zaspinká, aby som ju nerozplakala,aj tak to ešte celkom nechápe.
V utorok zomrela teta Ira, mamina ju opatrovala spolu so starkou.Od malička nechodila a chúďatko mala od toľkého ležania bolesti a preležaniny,každé nadvihnutie ju bolelo,ale snažila sa nestonať,naozaj bola veľmi statočná.Zomrela v spánku.To som si poplakala,a verím,že jej je už dobre.
Starká zomrela vo štvrtok-boli to sestry a ona sľúbila svojej mame,že sa o Iru postará,až do smrti.Akoby ju toto držalo pri živote,lebo ani ona už 2 roky nevládala a zaľahla a podobne ako Ira bola po všetkých stránkach odkázaná na moju maminu.Bola to silná žena,zrobená,ale silná.Takú si ju chcem navždy uchovať.Nemohla ísť ani na pohreb Ire,nezvládla by to ani na vozíčku.Akoby naozaj čakala na to kedy Ira zomrie,aby splnila to čo sľúbila.Zomrela,keď bola pri nej mamina.Ja som sa nestihla ani rozlúčiť a ešte teraz mi tečú po lícach obrovské slzy,je mi to veľmi ľúto.
A v piatok ďalšia rana Palkova starká tiež zomrela v spánku.Týždeň pred tým sa pýtala svokrovcov kedy ju prídem pozrieť,no nestíhala som za ńou zájsť.Strašne ma mala rada a ja ju.
Tak v nedeľu je jeden a v pondelok druhý pohreb,je mi pod psa.
A k tomu všetkému,má malá karneval v nedeľu,presne o 14,00h-vtedy je aj pohreb.Skúšala som jej vysvetliť,že asi nepôjdeme na ten karneval,ale ona chúďa nechápe prečo.Skúšali sme jej vysvetliť všetko,no nepomohlo to.
Som na vážkach ísť s malou na karneval,alebo na pohreb.Ja fakt neviem ,prečo sa nemôžem rozdvojiť,ja som v koncoch.Nakoniec mi muž navrhol,že on pôjde sám a mám malej spraviť radosť a že on príde potom za nami,aj tak by sme ju na pohreb nebrali.A v pondelok to bude zase naopak,lebo nemá kto ostať pri malej.
Bože poraďte čo mám robiť?Čo by ste robili Vy?Ja nie som schopná rozmýšľať,aj keď jedno viem isto,moje dieťa je na prvom mieste,ale je tam to ale.
Potrebovala som to zo seba dostať,ale moc mi to nepomohlo.
Ivet, išla by som na karneval. A potom môžete ísť spolu na hrob, alebo pôjdeš inokedy sama. Ber to tak, že starkej je už dobre, preto by som malej radosť nepokazila. Drž sa. Každá bolesť časom prebolí.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Slzám sa človek neubráni - a keď je to človek za ktorým je "hodno" plakať, to už tobôž nie. Určite im je už lepšie a čo je krajšie, ako takáto milosrdná smrť? V spánku a znenazdajky? Po toľkom trápení?
Ak ti záleží na tom pohrebe, nemáš s kým malú na karneval poslať?Nejaká spoľahlivá kamoška ktorá ide s deťmi tiež? Možno by si z pohrebu aj záver karnevalu stihla. Aj keď je to takto dosť morbídne - bežať z jedného citového extrému do druhého.
Malú by som iste na pohreb nebrala. Pamätám sa ako ma naši dali k susede keď som mala 6 rokov a bol pohreb babky. Strašne som chcela ísť - ľúbila som ju, ale mama nepovolila. Predpokladám, že aj preto, že sa potrebovala sústrediť na svoj žiaľ, nie ešte utešovať vlastné deti. A takto je to lepšie. Pre dieťa je traumatizujúci ten slziaci dav ľudí.
Úprimnú sústrasť...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ďakujem baby,idem na karneval s malou je rozhodnuté,asi to bude tak lepšie a potom zájdem na hrob sama.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
uprimnu sustrast, je tazke niest toho tak vela naraz. Verim,ze si silna a tvoje riesenie bude to najlepsie na danu situaciu. Ked ti bude opat tazko, kludne sa opat vyzaluj, sme tu pre teba.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ivet,ťažko utešovať ..podelím sa s tebou o niečo podobné, hoci ja som neriešila karneval a pohreb, ale 2 pohreby.Môjmu manželovi zomrel starký,veľmi ho miloval a starký si zasa zakladal veľmi na ňom,lebo bol jediný vnuk-pokračovateľ jeho mena a preto si veľmi zakladal aj na mojom synovi,ktorý sa narodil na jeho meniny
a mne bolo manžela nesmierne ľúto a chcela som veľmi stáť pri ňom,pretože aj ja som mala so starkým veľmi pekný vzťah,lenže mne zomrel môj 30 ročný bratranec pri autohavárii deň po starkom...utešovali sme jeden druhého, ja som s bratrancom trávila všetky letné prázdniny..bol mi blízky.samozrejme pohreby mali narovnako,len 200 km od seba..ja som bola s mamou na bratrancovom pohrebe a manžel na druhom, každý sám, len večer sme si padli do náručia a plakali a plakali.Aj to prináša život,neboj,prebolí,treba len nechať plynúť čas.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ďakujem za podporu dievčatá.Malá dnes bola nesmierne šťastná a ešte k tomu aj niečo vyhrala na karnevale.Som rada,že sme sa tak rozhodli a večer z karnevalu ma Palko odviezol na hrob,síce bola trošičku tma,ale dalo sa .Počkali ma v aute.Dalo sa to zvládnuť.
Maxi určite máš pravdu a čas ukáže,len dúfam,že nás nečaká niečo podobné už nikdy viac,toľko pohrebov za sebou,ale nikdy nehovor nikdy.Ešte raz ďakujem ,potrebovala som sa tu trošku vyžalovať.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ivka, úprimnú sústrasť.
Mne v novembri zomrela babka, často na ňu myslím...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Úprimnnú sústrasť Ivka, drž sa , hovorí sa ,že keď sa sype tak sa sype a na teba
a tvoju rodinu toho prišlo naraz naozaj veľa. Určite to veľmi bolí,ked odíde človek ktorého máš rada,ale možno ťa upokojí myšlienka, že tetu ani starké už
nič nebolí a pokojne snívajú svoj večný sen.Tebe zostanú spomienky na čas strávený s nimi.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ivka,
uprimnu sustrast a ver, ze v Tvojom srdiecku budu navzdy.
Pisem sice neskor, ale suhlasim s dievcatami, ze si mala ist tak ako si sa rozhodla na karneval s malou.
Chcem Ti napisat moj maly pribeh-teraz v marci budu 4 roky, co mi zomrela starka, mala 90 rokov, ale nemala problem komunikovat ci s detmi...vncatami alebo pravnucatami-uzasny clovek bola a velmi tazko som niesla jej smrt, aj ked som vedela, ze jej je lepsie
Starka mala pohreb a svojim synom-mali 11 a 8 rokov, som povedala, ze nemusi ist za starkou tam, kde je vystavena...lebo som si myslela, ze ich to bude traumatizovat a...vtedy ma sokovali svojou odpovedou:"Mami, my pojdeme za nou , ved sa musime s nou rozlucit, povedat jej to co sme este nestihli, pootm uz bude v zemi...."
Bola som sokovana, ale musim povedat, ze oni pomohli mne a ani nevedia ako ma chranili a ukazali mi, ze SPOLU VSETKO PREKONAME....Spolu s manzelom sme boli fakt prekvapeni a pochopili sme, ake su deti nekomplikovane a beru zivot tak , ako ide a dokonca, spolu pri kare chceli precitat basen pre starku...
Potom som dokazala vylozit starkinu fotku a dlho nam trvalo, kym sme si uvedomili, ze uz nie je u mojich rodicov, ale ...vzdy ked prideme na hrob, vsetci jej porozpravame novinky, ktore mame
Tak toto ma naucili moje deti-podrzali rodicov svojou uprimnostou.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ivetka,úprimnú sústrasť.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ivka,
to je vážne "nadelení", smrť troch blízkych ľudí v tak krátkom čase. a o to ťažšie sa s tým vyrovnáva, keď to vôbec nečakáš...
Ja by som deti na pohreb nebrala, je to stresujúce aj pre dospelých, nie to ešte pre deti. Myslím si, že by si mala ísť s malou na karneval, veď so starkou sa môžeš rozlúčiť aj inokedy, nie len na pohrebe. Myslím, že určite by to pochopila...
tak si trošku poplač, odbúra to napätie a potom hlavu hore, veď život ide ďalej...