Neda mi aby som nenapisala a nepodelila sa s vami, ked ste ako moje kamaratky i ked virtualne.Cez vikend som precitala a preplakala pri jednej uzasnej knihe,ktoru by som vam rada doporucila.Napisala ju Gitka Pažitna-Deti mojho srdca.Su to spomienky,zazitky sestricky z deckej onkologie.Viac hadam nemusim dodavat.
...Dáška, súcitim s tebou.....
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
nemam k tejto odpovedi co dodat,myslim si,ze tato odpoved nepotrebuje ziadne komentare 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ahoj, čítanie je môj najväčší koníček, ale detská bolesť, utrpenie... jooj nie.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Daisy, neviem čo napísať-snáď Ťa poteší, keď Ti pošlem veľa veľa
..., drž sa
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Tú knihu mám doma už asi dva roky, no ešte som sa do nej nepustila. Tiež nejako nenachádzam "odvahu?" asi. Ale utrpenie a bolesť detí na mňa pôsobia veľmi ťažko.
Daisy asi naozaj nie sú slová ktoré by si už nepočula, tak len
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Knihu mám doma, prečítanú za jednu noc, prerevanú
a Gitku osobne poznám, dokonca som mala možnosť jemne pozorovať ako kniha vznikala.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ďakujem Vám
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
joooj ja ako mam gretku, tak taketo veci citat nemozem..... a daisy
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ahoj, veru nemusíš. Knihu som síce ešte nečítala(hádam konečne po rokoch nájdem odvahu),ale sestričku Gitku žiaľ poznám osobne.Náš Mário sa už na nás pozerá s ostatnými zhora.Veru,budú to štyri roky.
